KNIHA V. Krupa, M. Pekárová: Spomienky na Imricha Wintera (Balneologické múzeum, 2013)
Kým Ľudovít Winter stihol pred smrťou napísať aspoň krátke memoáre, jeho brat Imrich spomienky nenapísal. A tak pracovníci múzea, ktoré Imrich Winter kedysi zakladal, vydali aspoň útlu knižku, pripomínajúcu jeho zásluhy o rozvoj kúpeľov. Význam Ľudovíta Wintera pre Piešťany je všeobecne známy a uznávaný. Jeho brat Imrich bol celkom inak založený, bola to skôr umelecká duša. Založil v kúpeľoch Piešťanskú muzeálnu spoločnosť, organizoval Letecké dni a rozprúdil bohatý športový život okolo miest neho Golfového klubu. Najsilnejšou časťou knihy je Imrichovo spomínanie na svojho brata, ktoré napísal pri príležitosti jeho 60. narodenín. Nie je to rozsiahly text, ale aj z tých pár stránok sa dá vyčítať, v čom bola sila Winterovcov. Silná súdržná rodina, ktorú spoločné podnikanie nerozdelilo, naopak, utužilo.
.eč
KNIHA Braňo Hochel: Struny (Ars poetica, 2013)
Ani v najnovšej zbierke básní nezaprel Hochel svoj autorský rukopis. Voľným veršom, ktorý orientuje text miestami až k próze, vypovedá so zaťatosťou a tvrdosťou o zákonitostiach života. Krutosť, bezvýchodiskovosť, smútok za pominutým odľahčuje iróniou. Jeho lyrický hrdina je naladený negativisticky. Rekapituluje prežité, niekedy banuje, rezignuje, túži po návrate, aby to mohol všetko prežiť inak. Básnik vytvoril letoru, ktorá si uvedomuje pominuteľnosť, zložitosť vnútra, bez sentimentu vníma osud i krutú pravdu, vie, že len základné zostáva. Často ide o aforizmy či sentencie, pripomínajúce výsledok rýchleho pohybu kamery (Ešte to nemáš,/ už to nechceš.“) Hochelove „struny“ s kritickým postojom voči jednoduchosti a primitívnosti, to sú až mrazivé kontrasty súčasnej doby i človečieho vnútra („Istý je len prach:/ nastane.“)
.gabriela Rakúsová
HUDBA Sima Martausová: Dobrý človek, to som ja (Agentúra Joma)
Byť pesničkárkou je riskantné. Môžete mať za sebou špičkovú kapelu, osobný pôvab aj prirodzene znejúci hlas. Ak však vaše piesne nemajú ten záblesk geniality, vďaka ktorému dokážu zasiahnuť druhého človeka, tak to nie je celkom ono. Sima Martausová má výbornú kapelu (Martin Zajko, Ajdži Sabo, Pišta Lengyel, Martin Gašpar, krásne trumpetové sóla hrá Ďurko Bartoš) a je to sympatické dievča. Len jej piesne sú zatiaľ hudobne nevýrazné (tie melódie ako keby ste už veľakrát počuli) a textovo vyslovene slabé (už prostoreký rým „predsudky – pred súdky“ v prvom verši prvej piesne vyruší viac než ryha na vinylovej platni). Sime by prospelo, keby menej moralizovala a nebála sa byť drsná a priama. „Chcem úplne normálny život a normálne dni, chcem azda veľa?“ je ešte v poriadku. „Chalúpku v horách a záhradu so susedmi zdieľať“ je prisladké. Zatiaľ to nie je ono. Ale raz môže byť.
.jk
HUDBA Nadia Sirota: Baroque (Bedroom Community)
Americká violistka Nadia Sirota sa zviditeľnila cez spoluprácu s Arcade Fire a Jónsim, no najočarujúcejšia je pri sólovom materiáli. Absolventka prestížneho Julliardu požiadala šesť skladateľov o kompozície pre projekt Baroque, ktorý spoluprodukovala s Valgeirom Sigurðssonom. Kým Nicom Muhlym napísana Etuda je úžasnou prezentáciou Sirotiných technických zručností a Greensteinov Teaching dokumentuje jej schopnosť hrať súčasne sedem violových partov, Baroque je viac, než technika a experiment. Minimalistická symbióza violy s organom a basou je jedným zmrazivých vrcholov albumu; plnú katarziu dosahuje v Spánkových variáciách od Daníela Bjarnasona. Tie odhaľujú komplexnú paletu pocitov, s ktorými Sirota zdanlivo bojuje a neskôr ich majstrovsky ovláda. Baroque je intenzívne pohlcujúci album, objavujúci nové svety nad klasikou aj modernou.
.tomáš Slaninka
HUDBA Blludd Relations: Blludd Relations (Deek Recordings)
Niekomu možno bude ich elektronická hudba znieť žánrovo neurčito. Tu sa ozve v pozadí funky, tam balearic pop, inde synthpop. Pripomínajú duo Godley & Cr me, čo boli kedysi hudobne originálni páni, emigrujúci zo skupiny 10cc. Blludd Relations čiže Nathan Jenkins a Jesse Hackett spojili svoje rozdielne umelecké vízie do jedného celku a znalosťami podkutý poslucháč ich pravdepodobne priradí niekde k tvorcom typu Ultramarine, Laid Back, a možno i k The Residents, alebo Robertovi Wyattovi. Sound trošku lounge, trošku lo-fi, miestami starodávne znejúce syntetizátory, vocoder, občas nádych džezového feelingu, chytľavé melódie, to všetko robí z tejto zeleno-modrej dvojice zaujímavý artefakt britskej scény. Komerčný hit z toho asi nebude. I keď taká Tape R D Leg na to má.
.miro Potoček
Kým Ľudovít Winter stihol pred smrťou napísať aspoň krátke memoáre, jeho brat Imrich spomienky nenapísal. A tak pracovníci múzea, ktoré Imrich Winter kedysi zakladal, vydali aspoň útlu knižku, pripomínajúcu jeho zásluhy o rozvoj kúpeľov. Význam Ľudovíta Wintera pre Piešťany je všeobecne známy a uznávaný. Jeho brat Imrich bol celkom inak založený, bola to skôr umelecká duša. Založil v kúpeľoch Piešťanskú muzeálnu spoločnosť, organizoval Letecké dni a rozprúdil bohatý športový život okolo miest neho Golfového klubu. Najsilnejšou časťou knihy je Imrichovo spomínanie na svojho brata, ktoré napísal pri príležitosti jeho 60. narodenín. Nie je to rozsiahly text, ale aj z tých pár stránok sa dá vyčítať, v čom bola sila Winterovcov. Silná súdržná rodina, ktorú spoločné podnikanie nerozdelilo, naopak, utužilo.
.eč
KNIHA Braňo Hochel: Struny (Ars poetica, 2013)
Ani v najnovšej zbierke básní nezaprel Hochel svoj autorský rukopis. Voľným veršom, ktorý orientuje text miestami až k próze, vypovedá so zaťatosťou a tvrdosťou o zákonitostiach života. Krutosť, bezvýchodiskovosť, smútok za pominutým odľahčuje iróniou. Jeho lyrický hrdina je naladený negativisticky. Rekapituluje prežité, niekedy banuje, rezignuje, túži po návrate, aby to mohol všetko prežiť inak. Básnik vytvoril letoru, ktorá si uvedomuje pominuteľnosť, zložitosť vnútra, bez sentimentu vníma osud i krutú pravdu, vie, že len základné zostáva. Často ide o aforizmy či sentencie, pripomínajúce výsledok rýchleho pohybu kamery (Ešte to nemáš,/ už to nechceš.“) Hochelove „struny“ s kritickým postojom voči jednoduchosti a primitívnosti, to sú až mrazivé kontrasty súčasnej doby i človečieho vnútra („Istý je len prach:/ nastane.“)
.gabriela Rakúsová
HUDBA Sima Martausová: Dobrý človek, to som ja (Agentúra Joma)
Byť pesničkárkou je riskantné. Môžete mať za sebou špičkovú kapelu, osobný pôvab aj prirodzene znejúci hlas. Ak však vaše piesne nemajú ten záblesk geniality, vďaka ktorému dokážu zasiahnuť druhého človeka, tak to nie je celkom ono. Sima Martausová má výbornú kapelu (Martin Zajko, Ajdži Sabo, Pišta Lengyel, Martin Gašpar, krásne trumpetové sóla hrá Ďurko Bartoš) a je to sympatické dievča. Len jej piesne sú zatiaľ hudobne nevýrazné (tie melódie ako keby ste už veľakrát počuli) a textovo vyslovene slabé (už prostoreký rým „predsudky – pred súdky“ v prvom verši prvej piesne vyruší viac než ryha na vinylovej platni). Sime by prospelo, keby menej moralizovala a nebála sa byť drsná a priama. „Chcem úplne normálny život a normálne dni, chcem azda veľa?“ je ešte v poriadku. „Chalúpku v horách a záhradu so susedmi zdieľať“ je prisladké. Zatiaľ to nie je ono. Ale raz môže byť.
.jk
HUDBA Nadia Sirota: Baroque (Bedroom Community)
Americká violistka Nadia Sirota sa zviditeľnila cez spoluprácu s Arcade Fire a Jónsim, no najočarujúcejšia je pri sólovom materiáli. Absolventka prestížneho Julliardu požiadala šesť skladateľov o kompozície pre projekt Baroque, ktorý spoluprodukovala s Valgeirom Sigurðssonom. Kým Nicom Muhlym napísana Etuda je úžasnou prezentáciou Sirotiných technických zručností a Greensteinov Teaching dokumentuje jej schopnosť hrať súčasne sedem violových partov, Baroque je viac, než technika a experiment. Minimalistická symbióza violy s organom a basou je jedným zmrazivých vrcholov albumu; plnú katarziu dosahuje v Spánkových variáciách od Daníela Bjarnasona. Tie odhaľujú komplexnú paletu pocitov, s ktorými Sirota zdanlivo bojuje a neskôr ich majstrovsky ovláda. Baroque je intenzívne pohlcujúci album, objavujúci nové svety nad klasikou aj modernou.
.tomáš Slaninka
HUDBA Blludd Relations: Blludd Relations (Deek Recordings)
Niekomu možno bude ich elektronická hudba znieť žánrovo neurčito. Tu sa ozve v pozadí funky, tam balearic pop, inde synthpop. Pripomínajú duo Godley & Cr me, čo boli kedysi hudobne originálni páni, emigrujúci zo skupiny 10cc. Blludd Relations čiže Nathan Jenkins a Jesse Hackett spojili svoje rozdielne umelecké vízie do jedného celku a znalosťami podkutý poslucháč ich pravdepodobne priradí niekde k tvorcom typu Ultramarine, Laid Back, a možno i k The Residents, alebo Robertovi Wyattovi. Sound trošku lounge, trošku lo-fi, miestami starodávne znejúce syntetizátory, vocoder, občas nádych džezového feelingu, chytľavé melódie, to všetko robí z tejto zeleno-modrej dvojice zaujímavý artefakt britskej scény. Komerčný hit z toho asi nebude. I keď taká Tape R D Leg na to má.
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.