Priznať túto chorobu je náročné

.na nástenke v kancelárii máte fotografiu bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana. Ktorí iní známi ľudia otvorene priznali, že trpia Alzheimerovou chorobou?
Na Slovensku neviem o nikom, ešte tu pretrváva povedomie, že je to stigma, o ktorej sa nehovorí. Na rozdiel aj od Maďarska, kde sa všeobecne vie, že touto chorobou trpel napríklad slávny futbalista Ferenc Puskás.

.prečo sa to chápe ako veľká stigma?
Predstavte si, že takto postihnutý človek predtým celý život mohol perfektne fungovať. Aj u nás v centre sa nachádzali docenti, profesori, ktorí boli výkonní a odrazu im zlyháva krátkodobá pamäť. Dotyčný nevie, kde sa nachádza, čo robil. Mali sme  tu klienta, ktorý napísal vzácnu knihu v angličtine a keď prišli jeho kolegovia, tak to poprel. To nie je naše bežné zabúdanie, keď nevieme, kde je kľúčik. Taký človek sa zásadne zmení a toto priznať pred verejnosťou je náročné. Vo všeobecnosti na Slovensku prevláda  názor, že keď starší človek zabúda, je to úplne normálne. My tvrdíme, že to tak nie je. Náš mozog je nastavený na 90 až 100 rokov.

.v jednom príbehu, ktorý vaša nadácia zverejnila, písala pani, že u jej mamičky to prišlo veľmi náhle. Je to bežné?
Odborná literatúra hovorí o plazivom ochorení. Vedci túto chorobu definujú tak, že sa začína oveľa skôr než v šesťdesiatke.

.ako si človek môže sám na sebe všimnúť, že sa u neho začína rozvíjať toto ochorenie?
Prvé príznaky sú nedefinovateľné. Mýlime si to s bežnou zábudlivosťou. Činnosti, ktoré sme urobili pred chvíľou, sú u zdravého človeka uložené v krátkodobej pamäti – u pacienta postihnutého Alzheimerom nie.

.čo to znamená v bežnom živote?
Často takí ľudia povedia „Ani kávu nám nedali.“ Lebo skutočne si nezapamätali to, čo bolo pred pár minútami. A okolie sa potom čuduje, že človek opakuje informácie, pýta sa neustále na tie isté veci. Prišla k nám aj jedna mladšia žena a myslela si, že tu zmeníme jej mamičku a bude ako predtým. Napokon priznala, že zmeniť sa musela ona sama a prijať túto novú realitu života.

.aplikovali ste aj sama na sebe techniky na zlepšenie fungovania pamäti?
Keď ste v tomto prostredí a potom príde stresové obdobie, keď odídete z domu a nepamätáte si, či ste zamkli, alebo či ste zatvorili garáž, tak sa nad sebou zamyslíte. Veľmi mi pomohla jedna trénerka pamäti, ktorá  hovorila o tom, že pamäť potrebuje čas na to, aby sa informácia uložila a stres je prvý nepriateľ. Myslíme na sto vecí a máme robiť jednu. Veľká pomôcka je nahlas     vysloviť. Zamkla som, uložila som, urobila som. A vtedy si to slovne potvrdzujem a dávam mozgu čas, aby si to správne uložil. Poznáte to: sadnete si do auta a myslíte na dlhý zoznam vecí, ktoré vás v ten deň čakajú.

.čo najviac pomáha?
Mnemotechnické pomôcky. Trénerka povedala, že si môžeme zapamätať až 150 položiek nákupu. Neverila som, no dokázala som to. Nákup som si zapamätala na základe príbehu. Hovorili sme o tom, že potrebujeme kúpiť dva kaleráby, pivo, chlieb a podobne. Predstavila som si, že prichádzam domov, na rohožke zakopnem o pivovú fľašu, otvorím dvere a tam sa objímajú dva kaleráby. Za tým sa im smeje pečené kurča na pohovke s balíkom zemiakov.  Alebo pomáha, keď si to rozdelíte na skupiny: mliečne výrobky, múčne výrobky, nápoje. Tie si ľahšie zapamätáte.