.do trafiky v centre Bratislavy vbehne počas obednej pauzy starší muž v montérkach a pýta si nové číslo slovenského bulvárneho týždenníka. Aj mladý muž v elegantnom obleku, ktorý si doteraz prezeral časopisy o autách, sa v tom momente spýtavo zahľadí na predavačku. Obaja sú očividne sklamaní, že nová Pluska ešte neprišla.
Tí dvaja muži sú absolútne rozdielni a zrejme sú rozdielne aj ich volebné preferencie, ale obidvaja sú zvedaví, či premiér má milenku. Je to verejná téma a premiér to musí strpieť. Každý, kto ide do vysokej politiky, vie, že bude zvýšený záujem aj o jeho súkromný život. Nie je to len nejaká americká úchylka, takto to funguje dokonca už aj v Rusku. Aj tu Putin – podobne ako Fico – najprv ukazoval odhalenú vyšportovanú hruď, potom nekomentoval klebety o milenkách, a napokon pred kamerami oznámil rozchod s manželkou. Robiť takýto dramatický záver pre neveru však nie je vždy nevyhnutné. Manželstvo politika môže neverné úlety prežiť, ak je partnerka veľkorysá, podobne ako Lívia Klausová či ambiciózna ako Hillary Clintonová.
.s úsmevom
Zverejnenie kompromitujúcich fotografií premiéra ani príliš nevyviedlo z miery. Napokon, nebol v podobnej situácii prvý raz. Kedysi sa už zverejnili zábery, ako sa Robert Fico na letisku objíma so svojou právničkou. On sám to neskôr v byte na Vazovovej ulici pri povestnej kokakole mal komentovať slovami, že naňho nikto nič nemá, akurát to, že stískal nejakú babu.
Fico zažil aj oveľa horšiu situáciu, keď musel v roku 1996 pre kompromitujúce fotografie stiahnuť svoju kandidatúru na predsedu SDĽ. To, čo sa mu prihodilo teraz – nejasný obrázok, ako v aute bozkáva spolupracovníčku – je vlastne len taká mrzutosť. Ani sa už nerozčuľoval. Na tlačovke, kde sa ho médiá pýtali na frajerku, totiž zároveň oznamoval, že kúpil SPP, a preto sa nebudú dvíhať ceny plynu. Volič si mohol povedať: no dobre, ten Fico síce občas vybozkáva nejakú babu, ale vďaka nemu nebudem platiť viac za plyn.
Keď idú voľby, je vždy dobré, keď sa môže kandidát verejne prezentovať ako vzorný manžel a otec rodiny. Najmä staršie ženy, ktoré sa obávajú, či si ich manželia nenájdu mladšiu milenku, rady vidia politika, ktorý nerozbíja rodinu. Fico to vie, aj preto na tradičných oslavách MDŽ v kultúrnych sálach rád porozpráva, že s manželkou oslávili 25. výročie sobáša. „V podstate sme už spolu 31 rokov, to je už na medailu odvahy, alebo neviem, čo by som si pripísal,“ povedal Fico ženám v Pezinku.
Kým s manželkou je už 31 rokov, v politike je 21 rokov. Vďaka tomu vieme, že súkromný život Ficovcov nikdy nebol vzrušujúcou témou. Manželka Svetlana si budovala vlastnú kariéru, získala titul docentky, vyučovala, písala odborné publikácie a vychovávala syna. Je to ten typ ambicióznej ženy, ktorá nepotrebuje partnera na to, aby sa presadila. Svojho manžela sprevádza na verejnosti tak zriedkakedy, že ani jej tvár nie je príliš známa. Nikdy nerozprávala v médiách, čo pečie na Vianoce, ako vychováva dieťa alebo ako vyzerá ich rodinný život.
Netreba byť veľkým psychológom, aby si človek dokázal predstaviť, ako dnes tento vzťah môže fungovať. Obidvaja sa naplno venujú kariére, ich syn je už dostatočne samostatný a vzájomné spolužitie je akousi povinnou jazdou. Známa americká autorka Pamela Haag tvrdí, že väčšina dnešných manželských zväzkov patrí do kategórie „pološťastných manželstiev“. Človek sa v tomto zväzku necíti ani priamo šťastný a ani priamo nešťastný. Tieto zväzky môžu časom prejsť do kategórie „polomanželstvo“, kde si už partneri tolerujú takmer čokoľvek. Napokon, takéto manželstvo mal aj Václav Havel, ktorý dodnes platí za bernú mincu morálky v politike. Havel striktne rozlišoval verejnú morálku a súkromný život. Manželská vernosť v ňom nehrala nijakú rolu.
.moc ako afrodiziakum
Každý, kto chce súdiť politika, neverného svojej žene, si musí najprv uvedomiť, že neexistuje silnejšie afrodiziakum, ako je moc. Každý muž vo vysokej funkcii je vystavený enormnému pokušeniu. A nie je ľahké odolať mu, najmä keď ho zosobňuje atraktívna, cieľavedomá a na všetko odhodlaná žena.
Na každého vrcholového politika číha aj ďalší problém, ktorý opísal novinár Respektu Ondřej Kundra v článku Zamilovaný pan Nečas. Funkcia premiéra je náročná na čas, politik je funkciou totálne pohltený, a tak sa manželia odcudzujú. Nemajú čas na pestovanie svojho vzťahu, strácajú sa spoločné témy. Aj praktizujúci katolík Petr Nečas jedného dňa prišiel na to, že si s manželkou, ktorej stredobodom sveta boli štyri deti, nemá čo povedať. Žil už iba politikou, žiadne iné témy ho nezaujímali a o tých sa mu lepšie komunikovalo s blízkou spolupracovníčkou. Mal akurát smolu, že jeho milenka nemala trpezlivosť ani súdnosť.
Mať na čele štátu človeka, ktorý prežíva šťastné manželstvo, je celkom isto bonusom či darom pre celú spoločnosť. Psychiater a premonštrátsky diakon Max Kašparů pripomína, že najefektívnejšie riešenie sociálnych problémov je vo fungujúcej rodine. Riešiť sociálne problémy sa dajú aj tak, že politici vlastným príkladom zdôrazňujú význam fungujúcej rodiny, lebo tá neprodukuje bezdomovcov, siroty žijúcich rodičov, nevzdelancov ani prostitútky.
Ak by sme však tvrdili, že len človek, ktorý dokáže byť svojmu partnerovi verný, je naozaj dobrým politikom, bolo by to nepravdivé zjednodušenie. No zároveň platí: schopnosť politika odolať akýmkoľvek pokušeniam je cnosť hodná obdivu.
Tí dvaja muži sú absolútne rozdielni a zrejme sú rozdielne aj ich volebné preferencie, ale obidvaja sú zvedaví, či premiér má milenku. Je to verejná téma a premiér to musí strpieť. Každý, kto ide do vysokej politiky, vie, že bude zvýšený záujem aj o jeho súkromný život. Nie je to len nejaká americká úchylka, takto to funguje dokonca už aj v Rusku. Aj tu Putin – podobne ako Fico – najprv ukazoval odhalenú vyšportovanú hruď, potom nekomentoval klebety o milenkách, a napokon pred kamerami oznámil rozchod s manželkou. Robiť takýto dramatický záver pre neveru však nie je vždy nevyhnutné. Manželstvo politika môže neverné úlety prežiť, ak je partnerka veľkorysá, podobne ako Lívia Klausová či ambiciózna ako Hillary Clintonová.
.s úsmevom
Zverejnenie kompromitujúcich fotografií premiéra ani príliš nevyviedlo z miery. Napokon, nebol v podobnej situácii prvý raz. Kedysi sa už zverejnili zábery, ako sa Robert Fico na letisku objíma so svojou právničkou. On sám to neskôr v byte na Vazovovej ulici pri povestnej kokakole mal komentovať slovami, že naňho nikto nič nemá, akurát to, že stískal nejakú babu.
Fico zažil aj oveľa horšiu situáciu, keď musel v roku 1996 pre kompromitujúce fotografie stiahnuť svoju kandidatúru na predsedu SDĽ. To, čo sa mu prihodilo teraz – nejasný obrázok, ako v aute bozkáva spolupracovníčku – je vlastne len taká mrzutosť. Ani sa už nerozčuľoval. Na tlačovke, kde sa ho médiá pýtali na frajerku, totiž zároveň oznamoval, že kúpil SPP, a preto sa nebudú dvíhať ceny plynu. Volič si mohol povedať: no dobre, ten Fico síce občas vybozkáva nejakú babu, ale vďaka nemu nebudem platiť viac za plyn.
Keď idú voľby, je vždy dobré, keď sa môže kandidát verejne prezentovať ako vzorný manžel a otec rodiny. Najmä staršie ženy, ktoré sa obávajú, či si ich manželia nenájdu mladšiu milenku, rady vidia politika, ktorý nerozbíja rodinu. Fico to vie, aj preto na tradičných oslavách MDŽ v kultúrnych sálach rád porozpráva, že s manželkou oslávili 25. výročie sobáša. „V podstate sme už spolu 31 rokov, to je už na medailu odvahy, alebo neviem, čo by som si pripísal,“ povedal Fico ženám v Pezinku.
Kým s manželkou je už 31 rokov, v politike je 21 rokov. Vďaka tomu vieme, že súkromný život Ficovcov nikdy nebol vzrušujúcou témou. Manželka Svetlana si budovala vlastnú kariéru, získala titul docentky, vyučovala, písala odborné publikácie a vychovávala syna. Je to ten typ ambicióznej ženy, ktorá nepotrebuje partnera na to, aby sa presadila. Svojho manžela sprevádza na verejnosti tak zriedkakedy, že ani jej tvár nie je príliš známa. Nikdy nerozprávala v médiách, čo pečie na Vianoce, ako vychováva dieťa alebo ako vyzerá ich rodinný život.
Netreba byť veľkým psychológom, aby si človek dokázal predstaviť, ako dnes tento vzťah môže fungovať. Obidvaja sa naplno venujú kariére, ich syn je už dostatočne samostatný a vzájomné spolužitie je akousi povinnou jazdou. Známa americká autorka Pamela Haag tvrdí, že väčšina dnešných manželských zväzkov patrí do kategórie „pološťastných manželstiev“. Človek sa v tomto zväzku necíti ani priamo šťastný a ani priamo nešťastný. Tieto zväzky môžu časom prejsť do kategórie „polomanželstvo“, kde si už partneri tolerujú takmer čokoľvek. Napokon, takéto manželstvo mal aj Václav Havel, ktorý dodnes platí za bernú mincu morálky v politike. Havel striktne rozlišoval verejnú morálku a súkromný život. Manželská vernosť v ňom nehrala nijakú rolu.
.moc ako afrodiziakum
Každý, kto chce súdiť politika, neverného svojej žene, si musí najprv uvedomiť, že neexistuje silnejšie afrodiziakum, ako je moc. Každý muž vo vysokej funkcii je vystavený enormnému pokušeniu. A nie je ľahké odolať mu, najmä keď ho zosobňuje atraktívna, cieľavedomá a na všetko odhodlaná žena.
Na každého vrcholového politika číha aj ďalší problém, ktorý opísal novinár Respektu Ondřej Kundra v článku Zamilovaný pan Nečas. Funkcia premiéra je náročná na čas, politik je funkciou totálne pohltený, a tak sa manželia odcudzujú. Nemajú čas na pestovanie svojho vzťahu, strácajú sa spoločné témy. Aj praktizujúci katolík Petr Nečas jedného dňa prišiel na to, že si s manželkou, ktorej stredobodom sveta boli štyri deti, nemá čo povedať. Žil už iba politikou, žiadne iné témy ho nezaujímali a o tých sa mu lepšie komunikovalo s blízkou spolupracovníčkou. Mal akurát smolu, že jeho milenka nemala trpezlivosť ani súdnosť.
Mať na čele štátu človeka, ktorý prežíva šťastné manželstvo, je celkom isto bonusom či darom pre celú spoločnosť. Psychiater a premonštrátsky diakon Max Kašparů pripomína, že najefektívnejšie riešenie sociálnych problémov je vo fungujúcej rodine. Riešiť sociálne problémy sa dajú aj tak, že politici vlastným príkladom zdôrazňujú význam fungujúcej rodiny, lebo tá neprodukuje bezdomovcov, siroty žijúcich rodičov, nevzdelancov ani prostitútky.
Ak by sme však tvrdili, že len človek, ktorý dokáže byť svojmu partnerovi verný, je naozaj dobrým politikom, bolo by to nepravdivé zjednodušenie. No zároveň platí: schopnosť politika odolať akýmkoľvek pokušeniam je cnosť hodná obdivu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.