Na ceste s Tomášom Bellom

Ocitol som sa raz v piatok poobede po služobnej ceste v San Franciscu. Do odletu lietadla zostávalo 40 hodín. Nikdy predtým som nebol v San Franciscu, ale mal som značné očakávania. Požičal som si teda auto, naťukal do navigácie náhodné mesto smerom na východ a presne po dvadsiatich hodinách –  vrátane prespania v náhodnom moteli po ceste – som sa zastavil niekde uprostred púšte v Nevade. Ľahol som si na cestu, pol hodinu počúval svišťanie vetra, a bol to jeden z najsilnejších zážitkov v živote. Cestou naspäť som odbočil z hlavnej cesty náhodným smerom a zrazu: westernové mesto! V ktorom žil Mark Twain! Ďalšiu trasu späť plánujem podľa mapy popri modrom fľaku a zrazu: horský priesmyk a výhľad na slnko zapadajúce do fantastického jazera! Až doma som si vygooglil, že sú to vlastne najväčšie atrakcie v širokom okolí. Takto ospievané to zasa nebolo ktoviečo. Náhodne objavené, to je niečo úplne iné.
Cestovať bez očakávaní môžete s ľubovoľným rozpočtom. V hardcore verzii obchádzate niekde na pumpe v Belgicku kamionistov a pýtate sa, či vás vezmú, nech už idú kamkoľvek. (Do Škótska? Super!) S vyšším rozpočtom idete na SkyScanner.net, vyplníte odlet „kamkoľvek“ (everywhere – vážne to funguje) a vyberiete náhodnú destináciu, ktorá má práve dobré ceny.
Ak idete autom, kúpte si mapu a voľte cesty, označené zelenou farbou (vyhliadkové), tie, ktoré sa najviac kľukatia a tie, čo vedú paralelne s tunelmi a diaľnicami. Alebo v GPS nastavte najkratšiu trasu namiesto najrýchlejšej: raz som sa vďaka tomuto triku aj na napohľad nevinnej trase Bratislava – Krakov ocitol na kamenistej ceste, ukončenej na vrchole kopca pred drevenicou, ktorej majiteľka videla Slováka prvýkrát v živote.
Neinformovaný cestovateľ v správnom rozpoložení je ako šteňa labradora. Gumená loptička, super! Topánka, super! Bedekrami dokonale informovaný turista je ako kocúr pred dôchodkom. Mona Lisa. Hm. Šikmá veža. Hm. Vyberajte rozvážne.