Nepálčania sú dobrosrdeční. Pri nakupovaní v hlavnom meste sa na vás obchodníci usmievajú rovnako, či nakúpite, alebo nie. V odľahlých vysokohorských dedinkách sa na vás každý usmeje a pozdraví. Po prílete na letisko v Káthmandu si musíte kúpiť víza a potrebujete na to fotku. Povedal som úradníkovi, že mám fotku v batohu, ktorý bol niekde na batožinovom kolotoči a od ktorého ma delila ďalšia kontrola. Podal mi môj pas aj s vízami, aby som mu doniesol fotku, keď si ju vyzvihnem. S tou dôverou mi vyrazil dych. Keď som mu foto doniesol, ani nemihol brvou.
Nepálci sú zároveň kreatívni. Niekto umiestnil umývadlo a zrkadlo na terasu najvyššieho poschodia nášho hotelíka. Už som povymetal rôzne hotely, ale holiť sa nad zobúdzajúcim sa mestom, plným trúbenia, štekania a rachotu otvárajúcich sa roliet na obchodíkoch, to som ešte nedal.
.nepálpop nad priepasťou
Celý deň sa presúvame autobusom na miesto treku. Sedíme akurát nad reproduktorom, z ktorého sa valia decibely nepálskeho popu. Šofér vypína hudbu, len keď telefonuje. Neviem, čo je lepšie. Pasažierov berieme aj na strechu, no ak šofér zbadá policajnú hliadku, všetci sa rýchlo natlačia dnu. Keď sa policajti stratia z dohľadu, strecha sa opäť zaplní. Záverečný úsek ideme džípom. Vláda sa rozhodla spojiť centrum horského distriktu, mesto Manang, so zvyškom krajiny cestou. Cesta v nepálskych reáliách znamená, že trekový chodník, ktorý viedol v skalnom masíve, rozšírili, aby sa tam zmestilo aj auto. Mal som pocit, že celodenné počúvanie nepálskeho diska ma pripravilo na všetko. Keď sme sa však hnali džípom s esemeskujúcim šoférom po rozbitej ceste päť centimetrov od dvestometrovej rokliny a po ceste stekali prúdy vody, nepálpop mi úplne vyšumel z hlavy.
Ráno štartujeme desaťdňový trek okolo Annapurny. Máme krásne počasie, no stretávame málo ľudí, lebo väčšina trekerov prichádza do Nepálu až v polovici októbra. Šokujú nás americkí, austrálski, britskí, holandskí trekeri, univerzitní študenti. Majú postavy ako olympijskí víťazi v plávaní, a najali si miestnych nosičov. Oni si nesú chlebníček s pasom, fľašou vody, mobilom a cereálnou tyčinkou. Za nimi fučí miestny chlapík polovičného vzrastu, ktorý nesie dva ruksaky. Popruhy nemá na pleciach, ale omotané okolo hlavy. Priemerný ruksak váži okolo 15 kíl, čiže počas 10 dní vynesie 30 kíl do výšky 5 500 metrov. Zarába si na živobytie hlavou... Keď som sa pýtal dvojmetrového Austrálčana, ako to vidí, zatváril sa zmätene a povedal, že chce dať zarobiť miestnym.
.výšková choroba – zabijak
S nadmorskou výškou stúpala aj hladina nervozity. Ak si dáš pozor na vodu, ktorú piješ, výšková choroba je jediná vec, ktorá ti tu môže veľmi skomplikovať život a je aj najčastejšou príčinou úmrtia trekerov. Každý rok zabije výšková choroba v Nepále v priemere troch z nich.
Nad 3 500 metrov je už spánok chatrnejší a používajú sa rôzne triky. Nad 4 000 metrov sa odporúča prespať dve noci v jednej výške, aby choroba neotravovala. Keď dorazíš na miesto, kde chceš spať, vyšliapeš si ešte 300 výškových metrov na oklamanie organizmu a vrátiš sa. Skúste sa s plnou poľnou vyštverať do výšky 4 800 metrov a potom si dať len tak pre istotu ešte 300 výškových...
.dnes je šťastný deň
Radostnou záležitosťou sú uzučké roztrasené mosty ponad brutálne rokliny s divokými riekami. K vrcholom treku patrí stretnutie so stádom oslov, čo disciplinovane pochoduje v rade stredom mostu.
V tábore Thorong Base Camp (výška 4 540 metrov) miestny Johnnie s dredlokmi prevádzkuje jedáleň. Po dlhých dňoch bez signálu ponúkal velmi dobré wi-fi spojenie a reggae Boba Marleyho.
Generačný rozdiel sa objavil pri tipoch, ako si vysoko v horách nabiť mobil. Starší radili redukciu na závit na žiarovku, z ktorej sa dá nabíjať mobil. Mladší cupotali s tenkými fotovoltaickými fóliami na ruksakoch.
Smerom k priesmyku Thorong La vo výške 5 416 metrov to už bol adrenalín. Čakal nás posledný hrdelný deň. Pred priesmykom sme strávili noc v Thorong High Camp (4 800 metrov), čiže ďalší deň sme museli vystúpať 600 metrov a zostúpiť asi 1 600 výškových metrov. „Kto má problémy s kolenami, bude ich mať obrovské, kto nemá žiadne, bude ich mať,“ napísala jedna blogerka.
Bolo to drsné, no keď sme prekonali priesmyk a začali zostupovať, spadlo z nás napätie. Stretli sme sympatický pár mladých Španielov a Jorge povedal za všetkých: „Dnes je šťastný deň.“
.zával v mape
V Jomsome sme mali rezerváciu z letiska, ktoré je považované za jedno z najnebezpečnejších na svete. Dňa 14. mája 2012 tu pri pristávaní havarovalo lietadlo spoločnosti Agni Air, zahynulo 15 z 21 pasažierov. Ukázalo sa, že majú viac rezervácií ako miest v lietadle, takže sme sa na palubu nedostali. Nedá sa povedať, že by nás to extrémne mrzelo. V autobuse sme sa dozvedeli, že na cestu padla lavína kamenia, takže niekoľkostometrový úsek treba prejsť peši a potom ísť iným busom. Myslel som si, že kamene spadli nedávno, ale ukázalo sa, že sa to stalo pred viacerými rokmi. Zával neodpratali, len ho zaznačili do máp. Asi je to jednoduchšie.
Priateľ, ktorý sa presťahoval z mesta do dediny, mi povedal, že zo života na vidieku zľavičieva. Spomenul som si naňho, keď som videl, že náš šofér má na palubovke malý hinduistický oltárik a vedľa neho nálepku Che Guevaru.
Autor pracuje v reklame a rád cestuje.
Nepálci sú zároveň kreatívni. Niekto umiestnil umývadlo a zrkadlo na terasu najvyššieho poschodia nášho hotelíka. Už som povymetal rôzne hotely, ale holiť sa nad zobúdzajúcim sa mestom, plným trúbenia, štekania a rachotu otvárajúcich sa roliet na obchodíkoch, to som ešte nedal.
.nepálpop nad priepasťou
Celý deň sa presúvame autobusom na miesto treku. Sedíme akurát nad reproduktorom, z ktorého sa valia decibely nepálskeho popu. Šofér vypína hudbu, len keď telefonuje. Neviem, čo je lepšie. Pasažierov berieme aj na strechu, no ak šofér zbadá policajnú hliadku, všetci sa rýchlo natlačia dnu. Keď sa policajti stratia z dohľadu, strecha sa opäť zaplní. Záverečný úsek ideme džípom. Vláda sa rozhodla spojiť centrum horského distriktu, mesto Manang, so zvyškom krajiny cestou. Cesta v nepálskych reáliách znamená, že trekový chodník, ktorý viedol v skalnom masíve, rozšírili, aby sa tam zmestilo aj auto. Mal som pocit, že celodenné počúvanie nepálskeho diska ma pripravilo na všetko. Keď sme sa však hnali džípom s esemeskujúcim šoférom po rozbitej ceste päť centimetrov od dvestometrovej rokliny a po ceste stekali prúdy vody, nepálpop mi úplne vyšumel z hlavy.
Ráno štartujeme desaťdňový trek okolo Annapurny. Máme krásne počasie, no stretávame málo ľudí, lebo väčšina trekerov prichádza do Nepálu až v polovici októbra. Šokujú nás americkí, austrálski, britskí, holandskí trekeri, univerzitní študenti. Majú postavy ako olympijskí víťazi v plávaní, a najali si miestnych nosičov. Oni si nesú chlebníček s pasom, fľašou vody, mobilom a cereálnou tyčinkou. Za nimi fučí miestny chlapík polovičného vzrastu, ktorý nesie dva ruksaky. Popruhy nemá na pleciach, ale omotané okolo hlavy. Priemerný ruksak váži okolo 15 kíl, čiže počas 10 dní vynesie 30 kíl do výšky 5 500 metrov. Zarába si na živobytie hlavou... Keď som sa pýtal dvojmetrového Austrálčana, ako to vidí, zatváril sa zmätene a povedal, že chce dať zarobiť miestnym.
.výšková choroba – zabijak
S nadmorskou výškou stúpala aj hladina nervozity. Ak si dáš pozor na vodu, ktorú piješ, výšková choroba je jediná vec, ktorá ti tu môže veľmi skomplikovať život a je aj najčastejšou príčinou úmrtia trekerov. Každý rok zabije výšková choroba v Nepále v priemere troch z nich.
Nad 3 500 metrov je už spánok chatrnejší a používajú sa rôzne triky. Nad 4 000 metrov sa odporúča prespať dve noci v jednej výške, aby choroba neotravovala. Keď dorazíš na miesto, kde chceš spať, vyšliapeš si ešte 300 výškových metrov na oklamanie organizmu a vrátiš sa. Skúste sa s plnou poľnou vyštverať do výšky 4 800 metrov a potom si dať len tak pre istotu ešte 300 výškových...
.dnes je šťastný deň
Radostnou záležitosťou sú uzučké roztrasené mosty ponad brutálne rokliny s divokými riekami. K vrcholom treku patrí stretnutie so stádom oslov, čo disciplinovane pochoduje v rade stredom mostu.
V tábore Thorong Base Camp (výška 4 540 metrov) miestny Johnnie s dredlokmi prevádzkuje jedáleň. Po dlhých dňoch bez signálu ponúkal velmi dobré wi-fi spojenie a reggae Boba Marleyho.
Generačný rozdiel sa objavil pri tipoch, ako si vysoko v horách nabiť mobil. Starší radili redukciu na závit na žiarovku, z ktorej sa dá nabíjať mobil. Mladší cupotali s tenkými fotovoltaickými fóliami na ruksakoch.
Smerom k priesmyku Thorong La vo výške 5 416 metrov to už bol adrenalín. Čakal nás posledný hrdelný deň. Pred priesmykom sme strávili noc v Thorong High Camp (4 800 metrov), čiže ďalší deň sme museli vystúpať 600 metrov a zostúpiť asi 1 600 výškových metrov. „Kto má problémy s kolenami, bude ich mať obrovské, kto nemá žiadne, bude ich mať,“ napísala jedna blogerka.
Bolo to drsné, no keď sme prekonali priesmyk a začali zostupovať, spadlo z nás napätie. Stretli sme sympatický pár mladých Španielov a Jorge povedal za všetkých: „Dnes je šťastný deň.“
.zával v mape
V Jomsome sme mali rezerváciu z letiska, ktoré je považované za jedno z najnebezpečnejších na svete. Dňa 14. mája 2012 tu pri pristávaní havarovalo lietadlo spoločnosti Agni Air, zahynulo 15 z 21 pasažierov. Ukázalo sa, že majú viac rezervácií ako miest v lietadle, takže sme sa na palubu nedostali. Nedá sa povedať, že by nás to extrémne mrzelo. V autobuse sme sa dozvedeli, že na cestu padla lavína kamenia, takže niekoľkostometrový úsek treba prejsť peši a potom ísť iným busom. Myslel som si, že kamene spadli nedávno, ale ukázalo sa, že sa to stalo pred viacerými rokmi. Zával neodpratali, len ho zaznačili do máp. Asi je to jednoduchšie.
Priateľ, ktorý sa presťahoval z mesta do dediny, mi povedal, že zo života na vidieku zľavičieva. Spomenul som si naňho, keď som videl, že náš šofér má na palubovke malý hinduistický oltárik a vedľa neho nálepku Che Guevaru.
Autor pracuje v reklame a rád cestuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.