KNIHA David Foster Wallace: Toto je voda (Inaque.sk, 2013)
V roku 2005 pozvali vtedy už známeho amerického spisovateľa a filozofa Davida Fostera Wallacea na Kenyonovu univerzitu, aby tam predniesol slávnostnú reč k absolventom. Toto je voda (vo veľmi dobrom preklade Márie Modrovich) je tou rečou. Autor, ktorý ani nie tri roky po jej prednesení spáchal (ako 46-ročný) samovraždu, hovorí s prostou múdrosťou, s pokorou pred tajomstvami, na ktoré sa pri správnom pohľade menia samozrejmosti našich životov. „Ako už iste viete, je nesmierne ťažké sústrediť sa, dávať pozor a nenechať sa zhypnotizovať nepretržitým monológom svojej hlavy,” hovorí David Foster Wallace. Veľmi pekná knižka, ktorú aj po prečítaní chcete mať vo svojej blízkosti. Prvý slovenský preklad spisovateľa, ktorý má v USA aj po svojej smrti charakter „kultového autora”. V máji by mala v slovenčine vyjsť zbierka jeho esejí.
.jk
KNIHA Mila Haugová: Tvrdé drevo detstva (KK Bagala, 2013)
„Väčšinu spomienok zotierame, aby sme zachovali zdanie poriadku,” píše Mila Haugová, no sama sa tým –našťastie! – nie celkom riadi. V jej prípade sa spomienky menia na poéziu. Nielen spomienky, samotný život je poéziou. Povedať, že Mila Haugová „píše básne” nie je celou pravdou. Mila je poetka bytostná, poetka zvnútra, zvonku, poetka pohľadov, dotykov, poetka každodennej hĺbky, ktorá nielen svojimi textami, ale celým svojím životom vytvára „priestor pre nevypovedané slovo”. Preto aj Tvrdé drevo detstva, mozaika častí rozhovorov, spomienok, snov, listov a príležitostných textov nie je čítaním pre literárnych historikov. Je to poézia. Hlboká, zmyslová, duchovná. Nevypovedané slová nachádzajú svoj priestor. Čítanie – pomalé, po kúskoch dávkované – je neobyčajným pôžitkom. „Boh pripustil zúfalstvo aj lásku a dovolil nám to napísať.”
.jk
HUDBA Nirvana: In Utero (Universal/DGC)
Keď v rokoch 1991 – 1992 Nirvana promovala druhý album Nevermind, schválne si vyberala piesne, ktoré boli najmenej prístupné širokému publiku. Namiesto superhitu Smells Like Teen Spirit radšej hrala Territorial Pissing, čím chcela demonštrovať, že stále zostátva punkovou kapelou z malého seattleského klubu. Tento postup zvolila aj pri treťom album In Utero, ktorý vychádza vo výpravnej reedícii. Nie je to vždy príjemné počúvanie. Po nápaditej Serve The Servants sa kapela ponorí do takmer nepočúvateľnej Scentless Apprentice, aby sa potom vrátila do polohy, kde vyniká Cobainovo majstrovstvo spájania agresie a melódie (Heart Shaped Box). Takto to ide celým albumom In Utero. Cobain a spol. dávajú najavo, že poslucháči, hľadajúci ďalší Smells Like Teen Spirit, nedostanú nič zadarmo. In Utero bol posledným Cobainovým výkrikom, ktorým si zachoval svoju umeleckú slobodu, aj za cenu toho, že paroduje seba (Rape Me), no popri punkovom besnení sa objavujú klenoty. Tým najkrajším je záverečná All Apologies.
.pb
HUDBA These New Puritans: Field of Reeds (Infectious Music)
Trpezlivosť, čistota a sústredenosť na detail sú čoraz menej cenné na dnešnej pop scéne. Tieto cnosti rozvíja britská trojica These New Puritans na svojom treťom albume, ktorého koncept evokuje Brittenove a Blissove moderné symfónie dvadsiateho storočia. Field of Reeds je lyrickým triptychom, oslavujúcim prírodu, pokoj a melancholickú harmóniu vidieckeho Anglicka. Tvorivý prístup Jaka Barnetta pripomína obsesívneho dirigenta, ktorý tu pohne celým symfonickým orchestrom, tam rozozvučí spevácky zbor a občas pridá organ alebo jemné a súčasne neposedné bicie svojho brata Georgea. Podobne ako tvorba albumu priviedla Barnettových spolupracovníkov k šialenstvu, tak je aj odhaľovanie jeho krás pomalý, neľahký proces. Na konci však čaká odmena v podobe odvážneho, nápaditého a okázalého hudobného zážitku.
.tomáš Slaninka
HUDBA The Babysahmbles: Sequel to the prequel (Parlophone)
Pete Doherty, považovaný jednými za génia, inými za diletanta, po svojej sólovej ceste opäť oprášil svoju crew s názvom Babyshambles. Sequel to the prequel je album omnoho usadenejší, precíznejší a nahraný s oveľa väčšou disciplínou, ako všetky dovtedajšie počiny Babyshambles či The Libertines. Náznaky tejto disciplinovanosti a uhladenosti bolo badať už na Dohertyho sólovej platni. Novinka je teda akýmsi spojením týchto dvoch podôb Petovej tvorby. Je síce pravda, že Sequel to the prequel nie je taký nabitý chytľavými hitmi, ako to bolo na predchádzajúcich albumoch, dáva to však priestor pozornejšiemu počúvaniu a album nie je tak prekuknuteľný na prvé počutie. Pestrejšie je nástrojové i žánrové obsadenie. Počuť husle, harmoniku alebo dokonca hravé honky-tonky piano. Okrem rocku, punku, typického anglického indie, folku, bluesu sa Pete čoraz výraznejšie vyznáva a zo svojej lásky k reggae alebo k dubu.
.renat Khallo
V roku 2005 pozvali vtedy už známeho amerického spisovateľa a filozofa Davida Fostera Wallacea na Kenyonovu univerzitu, aby tam predniesol slávnostnú reč k absolventom. Toto je voda (vo veľmi dobrom preklade Márie Modrovich) je tou rečou. Autor, ktorý ani nie tri roky po jej prednesení spáchal (ako 46-ročný) samovraždu, hovorí s prostou múdrosťou, s pokorou pred tajomstvami, na ktoré sa pri správnom pohľade menia samozrejmosti našich životov. „Ako už iste viete, je nesmierne ťažké sústrediť sa, dávať pozor a nenechať sa zhypnotizovať nepretržitým monológom svojej hlavy,” hovorí David Foster Wallace. Veľmi pekná knižka, ktorú aj po prečítaní chcete mať vo svojej blízkosti. Prvý slovenský preklad spisovateľa, ktorý má v USA aj po svojej smrti charakter „kultového autora”. V máji by mala v slovenčine vyjsť zbierka jeho esejí.
.jk
KNIHA Mila Haugová: Tvrdé drevo detstva (KK Bagala, 2013)
„Väčšinu spomienok zotierame, aby sme zachovali zdanie poriadku,” píše Mila Haugová, no sama sa tým –našťastie! – nie celkom riadi. V jej prípade sa spomienky menia na poéziu. Nielen spomienky, samotný život je poéziou. Povedať, že Mila Haugová „píše básne” nie je celou pravdou. Mila je poetka bytostná, poetka zvnútra, zvonku, poetka pohľadov, dotykov, poetka každodennej hĺbky, ktorá nielen svojimi textami, ale celým svojím životom vytvára „priestor pre nevypovedané slovo”. Preto aj Tvrdé drevo detstva, mozaika častí rozhovorov, spomienok, snov, listov a príležitostných textov nie je čítaním pre literárnych historikov. Je to poézia. Hlboká, zmyslová, duchovná. Nevypovedané slová nachádzajú svoj priestor. Čítanie – pomalé, po kúskoch dávkované – je neobyčajným pôžitkom. „Boh pripustil zúfalstvo aj lásku a dovolil nám to napísať.”
.jk
HUDBA Nirvana: In Utero (Universal/DGC)
Keď v rokoch 1991 – 1992 Nirvana promovala druhý album Nevermind, schválne si vyberala piesne, ktoré boli najmenej prístupné širokému publiku. Namiesto superhitu Smells Like Teen Spirit radšej hrala Territorial Pissing, čím chcela demonštrovať, že stále zostátva punkovou kapelou z malého seattleského klubu. Tento postup zvolila aj pri treťom album In Utero, ktorý vychádza vo výpravnej reedícii. Nie je to vždy príjemné počúvanie. Po nápaditej Serve The Servants sa kapela ponorí do takmer nepočúvateľnej Scentless Apprentice, aby sa potom vrátila do polohy, kde vyniká Cobainovo majstrovstvo spájania agresie a melódie (Heart Shaped Box). Takto to ide celým albumom In Utero. Cobain a spol. dávajú najavo, že poslucháči, hľadajúci ďalší Smells Like Teen Spirit, nedostanú nič zadarmo. In Utero bol posledným Cobainovým výkrikom, ktorým si zachoval svoju umeleckú slobodu, aj za cenu toho, že paroduje seba (Rape Me), no popri punkovom besnení sa objavujú klenoty. Tým najkrajším je záverečná All Apologies.
.pb
HUDBA These New Puritans: Field of Reeds (Infectious Music)
Trpezlivosť, čistota a sústredenosť na detail sú čoraz menej cenné na dnešnej pop scéne. Tieto cnosti rozvíja britská trojica These New Puritans na svojom treťom albume, ktorého koncept evokuje Brittenove a Blissove moderné symfónie dvadsiateho storočia. Field of Reeds je lyrickým triptychom, oslavujúcim prírodu, pokoj a melancholickú harmóniu vidieckeho Anglicka. Tvorivý prístup Jaka Barnetta pripomína obsesívneho dirigenta, ktorý tu pohne celým symfonickým orchestrom, tam rozozvučí spevácky zbor a občas pridá organ alebo jemné a súčasne neposedné bicie svojho brata Georgea. Podobne ako tvorba albumu priviedla Barnettových spolupracovníkov k šialenstvu, tak je aj odhaľovanie jeho krás pomalý, neľahký proces. Na konci však čaká odmena v podobe odvážneho, nápaditého a okázalého hudobného zážitku.
.tomáš Slaninka
HUDBA The Babysahmbles: Sequel to the prequel (Parlophone)
Pete Doherty, považovaný jednými za génia, inými za diletanta, po svojej sólovej ceste opäť oprášil svoju crew s názvom Babyshambles. Sequel to the prequel je album omnoho usadenejší, precíznejší a nahraný s oveľa väčšou disciplínou, ako všetky dovtedajšie počiny Babyshambles či The Libertines. Náznaky tejto disciplinovanosti a uhladenosti bolo badať už na Dohertyho sólovej platni. Novinka je teda akýmsi spojením týchto dvoch podôb Petovej tvorby. Je síce pravda, že Sequel to the prequel nie je taký nabitý chytľavými hitmi, ako to bolo na predchádzajúcich albumoch, dáva to však priestor pozornejšiemu počúvaniu a album nie je tak prekuknuteľný na prvé počutie. Pestrejšie je nástrojové i žánrové obsadenie. Počuť husle, harmoniku alebo dokonca hravé honky-tonky piano. Okrem rocku, punku, typického anglického indie, folku, bluesu sa Pete čoraz výraznejšie vyznáva a zo svojej lásky k reggae alebo k dubu.
.renat Khallo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.