Keď naši hokejisti na majstrovstvách prekvapivo položili na lopatky americký tím, mnohí svoju radosť ventilovali aj na sociálnych sieťach. Najprv len slovne, ale už po pár hodinách sa šírila aj fotografia údajnej titulnej strany The New York Times s textom: „Bryndzové halušky robia lepších hokejistov ako americké hamburgery.“
Bezprecedentným uznaním sa nadchli tisíce Slovákov, ktorí fotografiu zdieľali spolu s nadšenými komentármi. V skutočnosti sa však nechali napáliť. Išlo o fotomontáž, ktorá mohla vzniknúť ako nevinný vtip, ale na sociálnej sieti sa rýchlo vymkla spod kontroly. A vymyslené noviny nie sú jediný hoax, ktorý si ľudia na Facebooku preposielajú. Falošné správy sú jedným z najstarších internetových fenoménov, ktorý sa zjavil ešte za čias, keď sme sa na web pripájali cez chrapčiaci modem, a nevymizne zrejme nikdy.
.daň na e-mail
Jedna z najpopulárnejších tém hoaxov je varovanie pred neexistujúcou zmenou. História siaha aspoň do roku 1999, keď vytvoril anonymný Kanaďan reťazový e-mail, v ktorom upozorňoval, že vláda sa chystá uvaliť na e-maily daň. Upravená verzia správy sa neskôr šírila po Spojených štátoch. Ľudia písali protestné e-maily Kongresu a hoax sa dokonca dostal aj do politickej diskusnej relácie, kde sa kandidáti na senátora nad vymysleným zákonom autenticky pohoršovali. Tí z vás, ktorí používali chatový program ICQ, populárny v prvom desaťročí 21. storočia, si možno spomenú na správy, že služba sa má stať počnúc ďalším mesiacom platená. Pokiaľ ste však správu poslali ďalších dvadsiatim ľuďom, ostal vám zadarmo.
Hoaxom sa darí aj preto, že sú vo svojej primitívnosti a neuveriteľnosti celkom dobre premyslené. Operujú so strachom. Dôveryhodnosť si pridávajú tým, že správa vám príde od vášho inak spoľahlivého kamaráta. Falošné správy žijú svojím vlastným životom. Ak sú úspešné, rozšíria sa počas pár hodín ako mor a periodicky sa znovu objavujú. Nie je nič výnimočné, že internetom začne znovu kolovať aj desať rokov starý e-mail, ktorý niekto vyhrabal v starej pošte a preposlal všetkým známym.
.rytieri a internet
Na prvý pohľad sa môžu zdať hoaxy celkom neškodné. V skutočnosti to tak nie je. Obťažujú príjemcov, manipulujú a môžu škodiť konkrétnej firme alebo osobám. Ich šíritelia strácajú dôveryhodnosť a v prípade, že ide o hoax, šírený e-mailom, môžu vyzradiť svoju adresu tisícom ľudí.
Svojím spôsobom nie sú ničím novým. Mýty a legendy sú staré ako ľudstvo samo. Najprv boli o drakoch a rytieroch, ktorí podávali nadľudské výkony. Neskôr sa zjednodušili a stali sa z nich mestské legendy. Injekcie s pohlavnými chorobami v kine alebo autobuse. Žiletky v tobogane. Čierna sanitka, ktorá unáša ľudí a predáva orgány. V digitálnej dobe sa vyvinuli do internetových hoaxov – poplašných správ, ktoré si ľudia preposielajú. Ide o vymyslenú správu, ktorá je niečím zaujímavá a jej ďalšie šírenie je veľmi jednoduché. Tak môže počas dňa zaplaviť internet.
.zbraň aj obeť
Zlatú éru zažili hoaxy na prelome tisícročí s prudkým rozšírením internetu a e-mailu. Dnes, keď je vďaka Facebooku šírenie ešte jednoduchšie, zažívajú renesanciu. Jednou z obľúbených tém hoaxov je sieť samotná. Koncom minulého roka sa napríklad objavil hoax o autorských právach na Facebooku. „V reakcii na novú politiku FB vás informujem, že všetky moje osobné údaje, ilustrácie, kresby, články, karikatúry, obrázky, fotografie, videá atď., sú predmetom mojich autorských práv (v súlade s Bernským dohovorom),“ znela prvá veta príspevku, ktorý ľudia vkladali na svoj profil. Text pokračoval, že Facebook je verejná spoločnosť, a teda každému sa odporúča vložiť na svoj profil podobnú klauzulu, aby zabránil kopírovaniu svojich slov či fotografií. V skutočnosti je niečo podobné celkom zbytočné, keďže na Facebooku podliehate zmluvným podmienkam, nie vlastným pravidlám.
Ďalší facebookový hoax, ktorý vyzýva na masové kopírovanie, informuje o tom, že sociálna sieť zmenila pravidlá súkromia a ktokoľvek sa môže dostať k vašim súkromným informáciám. Popisuje návod na to, ako tomuto neexistujúcemu problému zabrániť, v skutočnosti však po jeho vykonaní iba zabránite jednému kamarátovi, aby sa mu zobrazovali vaše komentáre.
Tvorcovia hoaxov sa spoliehajú na to, že ľudia sú neinformovaní. Do textu prihodia zopár právnických výrazov a odvolávok na zákony či dohovory – často aj fiktívne – čo v očiach ľudí vyvolá dôveryhodnosť. Podozriví by ste mali byť voči každej správe, ktorá sa odvoláva na zvláštne zdroje a vyzýva na kopírovanie. Ak nie ste si istí, či je varovná správa hoaxom, skúste skopírovať prvú vetu do vyhľadávača. Je možné, že je už zaradená v databáze klamlivých správ, ktoré spravujú portály, ako napríklad hoax.sk či hoax.cz.
.tri centy za preposlanie
Okrem strachu sa falošné správy veľmi rady opierajú aj o súcit. Už pred desiatimi rokmi patril medzi klasické správy príbeh chorého dieťaťa, ktorému dá nejaký konkrétny boháč – najobľúbenejší je asi Bill Gates – dolár za každé preposlanie. Bill Gates sa síce nikdy nedozvie, koľkým ľuďom ste správu poslali a určite to napadne mnohým. Šírenie falošnej správy vás však nestojí viac ako pár sekúnd, a je to teda lepšie, ako by ste mali omylom chudáčika pripraviť o dolár.
V čase Facebooku sa so súcitnými hoaxmi roztrhlo vrece. Sprevádza ich väčšinou drsná fotografia vychudnutého dieťaťa z tretieho sveta či novorodenca s nádorom. Text sa začína veľkými písmenami a vyzýva, aby ľudia výzvu neignorovali. Potom pokračuje napríklad takto: „Toto dieťa má rakovinu. Facebook je pripravený zaplatiť 3 centy za každé zdieľanie like tejto fotografie.“ Autor sa už v samotnom texte zavše prizná, že si nie je istý pravdivosťou, ale napriek tomu urguje šírenie. „Jeden tvoj like a zdieľanie nič nestoja a nezaberú skoro žiadny čas.“
Niektoré správy sa šíria aj s číslom účtu a výzvou na zaslanie príspevku. Ak by ste tak urobili, nechali by ste zarobiť nečestnému podvodníkovi. Aj tu funguje jednoduché pravidlo. Ak chcete pomôcť ľuďom v núdzi, obráťte sa priamo na miestnu charitu. Facebook za svoju históriu ešte nikdy nedal žiadne peniaze za zdieľanie, a ani tak neurobí.
.rómka v lekárni
Toto sú však stále tie lepšie prípady hoaxov, ktoré napáchajú pomerne málo škody. Sú však aj také, ktoré manipulujú verejnú mienku, odraďujú od kúpy určitého produktu alebo štvú proti menšinám. Napríklad správa o recyklovanom mlieku. Uvádza sa v nej, že keď sa mlieko nepredá do uplynutia spotrebnej lehoty, predajca ho vráti výrobcovi, ktorý ho znovu pasterizuje a prebalí do nového obalu. Podľa zákona to vraj môžu urobiť až päťkrát a to, koľkokrát je mlieko recyklované, je uvedené na spodnej strane etikety. V skutočnosti bolo číslo iba označením tlačiarenskej šarže.
Podobný príspevok informoval aj o škodlivosti jogurtov a odvolával sa na neexistujúce Európske stredisko pre potravinovú bezpečnosť. Ďalší hovoril o škodlivosti pangasiusa. Iný ukazoval nevábnu ružovú hmotu, údajne umývanú amoniakom, z ktorej by mal McDonald’s vyrábať kuracie medailóniky. To, či je cieľom podobných správ uškodiť konkurencii, alebo je to len neškodný žart, sa nikdy nedozvieme, lebo pôvodcu digitálneho hoaxu, ako pri každej správnej legende, prakticky nie je možné odhaliť.
Ešte silnejšia káva sú hoaxy, ktoré sa zameriavajú na rasovú tému. Jeden napríklad hovorí o Rómke, ktorá má vďaka sociálnej podpore príjem 45-tisíc českých korún mesačne. Ďalší, s titulom Šok v lekárni opisuje vyfabulovaný príbeh o tom, že Rómovia nemusia platiť v lekárni za lieky. „Do minulého týždňa som to netušil, ale Rómovia nemusia platiť za lieky,“ začína sa správa. „Predo mnou boli oni, vybrali si lieky a… potom vytiahli papier zo sociálky… lekárnička ho potvrdila a odišli. Pýtal som sa, čo to bolo a ona mi povedala, že sú sociálne slabí, tak im štát platí lieky.“ Podobné hoaxy sa šíria ako strela a rasisti pomocou nich presviedčajú o svojej pravde. Ak človek nie je dosť opatrný, môže sa stať ľahko obeťou manipulácie.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Bezprecedentným uznaním sa nadchli tisíce Slovákov, ktorí fotografiu zdieľali spolu s nadšenými komentármi. V skutočnosti sa však nechali napáliť. Išlo o fotomontáž, ktorá mohla vzniknúť ako nevinný vtip, ale na sociálnej sieti sa rýchlo vymkla spod kontroly. A vymyslené noviny nie sú jediný hoax, ktorý si ľudia na Facebooku preposielajú. Falošné správy sú jedným z najstarších internetových fenoménov, ktorý sa zjavil ešte za čias, keď sme sa na web pripájali cez chrapčiaci modem, a nevymizne zrejme nikdy.
.daň na e-mail
Jedna z najpopulárnejších tém hoaxov je varovanie pred neexistujúcou zmenou. História siaha aspoň do roku 1999, keď vytvoril anonymný Kanaďan reťazový e-mail, v ktorom upozorňoval, že vláda sa chystá uvaliť na e-maily daň. Upravená verzia správy sa neskôr šírila po Spojených štátoch. Ľudia písali protestné e-maily Kongresu a hoax sa dokonca dostal aj do politickej diskusnej relácie, kde sa kandidáti na senátora nad vymysleným zákonom autenticky pohoršovali. Tí z vás, ktorí používali chatový program ICQ, populárny v prvom desaťročí 21. storočia, si možno spomenú na správy, že služba sa má stať počnúc ďalším mesiacom platená. Pokiaľ ste však správu poslali ďalších dvadsiatim ľuďom, ostal vám zadarmo.
Hoaxom sa darí aj preto, že sú vo svojej primitívnosti a neuveriteľnosti celkom dobre premyslené. Operujú so strachom. Dôveryhodnosť si pridávajú tým, že správa vám príde od vášho inak spoľahlivého kamaráta. Falošné správy žijú svojím vlastným životom. Ak sú úspešné, rozšíria sa počas pár hodín ako mor a periodicky sa znovu objavujú. Nie je nič výnimočné, že internetom začne znovu kolovať aj desať rokov starý e-mail, ktorý niekto vyhrabal v starej pošte a preposlal všetkým známym.
.rytieri a internet
Na prvý pohľad sa môžu zdať hoaxy celkom neškodné. V skutočnosti to tak nie je. Obťažujú príjemcov, manipulujú a môžu škodiť konkrétnej firme alebo osobám. Ich šíritelia strácajú dôveryhodnosť a v prípade, že ide o hoax, šírený e-mailom, môžu vyzradiť svoju adresu tisícom ľudí.
Svojím spôsobom nie sú ničím novým. Mýty a legendy sú staré ako ľudstvo samo. Najprv boli o drakoch a rytieroch, ktorí podávali nadľudské výkony. Neskôr sa zjednodušili a stali sa z nich mestské legendy. Injekcie s pohlavnými chorobami v kine alebo autobuse. Žiletky v tobogane. Čierna sanitka, ktorá unáša ľudí a predáva orgány. V digitálnej dobe sa vyvinuli do internetových hoaxov – poplašných správ, ktoré si ľudia preposielajú. Ide o vymyslenú správu, ktorá je niečím zaujímavá a jej ďalšie šírenie je veľmi jednoduché. Tak môže počas dňa zaplaviť internet.
.zbraň aj obeť
Zlatú éru zažili hoaxy na prelome tisícročí s prudkým rozšírením internetu a e-mailu. Dnes, keď je vďaka Facebooku šírenie ešte jednoduchšie, zažívajú renesanciu. Jednou z obľúbených tém hoaxov je sieť samotná. Koncom minulého roka sa napríklad objavil hoax o autorských právach na Facebooku. „V reakcii na novú politiku FB vás informujem, že všetky moje osobné údaje, ilustrácie, kresby, články, karikatúry, obrázky, fotografie, videá atď., sú predmetom mojich autorských práv (v súlade s Bernským dohovorom),“ znela prvá veta príspevku, ktorý ľudia vkladali na svoj profil. Text pokračoval, že Facebook je verejná spoločnosť, a teda každému sa odporúča vložiť na svoj profil podobnú klauzulu, aby zabránil kopírovaniu svojich slov či fotografií. V skutočnosti je niečo podobné celkom zbytočné, keďže na Facebooku podliehate zmluvným podmienkam, nie vlastným pravidlám.
Ďalší facebookový hoax, ktorý vyzýva na masové kopírovanie, informuje o tom, že sociálna sieť zmenila pravidlá súkromia a ktokoľvek sa môže dostať k vašim súkromným informáciám. Popisuje návod na to, ako tomuto neexistujúcemu problému zabrániť, v skutočnosti však po jeho vykonaní iba zabránite jednému kamarátovi, aby sa mu zobrazovali vaše komentáre.
Tvorcovia hoaxov sa spoliehajú na to, že ľudia sú neinformovaní. Do textu prihodia zopár právnických výrazov a odvolávok na zákony či dohovory – často aj fiktívne – čo v očiach ľudí vyvolá dôveryhodnosť. Podozriví by ste mali byť voči každej správe, ktorá sa odvoláva na zvláštne zdroje a vyzýva na kopírovanie. Ak nie ste si istí, či je varovná správa hoaxom, skúste skopírovať prvú vetu do vyhľadávača. Je možné, že je už zaradená v databáze klamlivých správ, ktoré spravujú portály, ako napríklad hoax.sk či hoax.cz.
.tri centy za preposlanie
Okrem strachu sa falošné správy veľmi rady opierajú aj o súcit. Už pred desiatimi rokmi patril medzi klasické správy príbeh chorého dieťaťa, ktorému dá nejaký konkrétny boháč – najobľúbenejší je asi Bill Gates – dolár za každé preposlanie. Bill Gates sa síce nikdy nedozvie, koľkým ľuďom ste správu poslali a určite to napadne mnohým. Šírenie falošnej správy vás však nestojí viac ako pár sekúnd, a je to teda lepšie, ako by ste mali omylom chudáčika pripraviť o dolár.
V čase Facebooku sa so súcitnými hoaxmi roztrhlo vrece. Sprevádza ich väčšinou drsná fotografia vychudnutého dieťaťa z tretieho sveta či novorodenca s nádorom. Text sa začína veľkými písmenami a vyzýva, aby ľudia výzvu neignorovali. Potom pokračuje napríklad takto: „Toto dieťa má rakovinu. Facebook je pripravený zaplatiť 3 centy za každé zdieľanie like tejto fotografie.“ Autor sa už v samotnom texte zavše prizná, že si nie je istý pravdivosťou, ale napriek tomu urguje šírenie. „Jeden tvoj like a zdieľanie nič nestoja a nezaberú skoro žiadny čas.“
Niektoré správy sa šíria aj s číslom účtu a výzvou na zaslanie príspevku. Ak by ste tak urobili, nechali by ste zarobiť nečestnému podvodníkovi. Aj tu funguje jednoduché pravidlo. Ak chcete pomôcť ľuďom v núdzi, obráťte sa priamo na miestnu charitu. Facebook za svoju históriu ešte nikdy nedal žiadne peniaze za zdieľanie, a ani tak neurobí.
.rómka v lekárni
Toto sú však stále tie lepšie prípady hoaxov, ktoré napáchajú pomerne málo škody. Sú však aj také, ktoré manipulujú verejnú mienku, odraďujú od kúpy určitého produktu alebo štvú proti menšinám. Napríklad správa o recyklovanom mlieku. Uvádza sa v nej, že keď sa mlieko nepredá do uplynutia spotrebnej lehoty, predajca ho vráti výrobcovi, ktorý ho znovu pasterizuje a prebalí do nového obalu. Podľa zákona to vraj môžu urobiť až päťkrát a to, koľkokrát je mlieko recyklované, je uvedené na spodnej strane etikety. V skutočnosti bolo číslo iba označením tlačiarenskej šarže.
Podobný príspevok informoval aj o škodlivosti jogurtov a odvolával sa na neexistujúce Európske stredisko pre potravinovú bezpečnosť. Ďalší hovoril o škodlivosti pangasiusa. Iný ukazoval nevábnu ružovú hmotu, údajne umývanú amoniakom, z ktorej by mal McDonald’s vyrábať kuracie medailóniky. To, či je cieľom podobných správ uškodiť konkurencii, alebo je to len neškodný žart, sa nikdy nedozvieme, lebo pôvodcu digitálneho hoaxu, ako pri každej správnej legende, prakticky nie je možné odhaliť.
Ešte silnejšia káva sú hoaxy, ktoré sa zameriavajú na rasovú tému. Jeden napríklad hovorí o Rómke, ktorá má vďaka sociálnej podpore príjem 45-tisíc českých korún mesačne. Ďalší, s titulom Šok v lekárni opisuje vyfabulovaný príbeh o tom, že Rómovia nemusia platiť v lekárni za lieky. „Do minulého týždňa som to netušil, ale Rómovia nemusia platiť za lieky,“ začína sa správa. „Predo mnou boli oni, vybrali si lieky a… potom vytiahli papier zo sociálky… lekárnička ho potvrdila a odišli. Pýtal som sa, čo to bolo a ona mi povedala, že sú sociálne slabí, tak im štát platí lieky.“ Podobné hoaxy sa šíria ako strela a rasisti pomocou nich presviedčajú o svojej pravde. Ak človek nie je dosť opatrný, môže sa stať ľahko obeťou manipulácie.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.