Pýtam sa
Pôvodnou profesiou sa cítim vedcom, to je moja najsilnejšia identita. Veda je symbolom zvedavosti, slobody, skepticizmu a odstupu. Klásť otázky, ktoré predtým nikto nepoložil a hľadať na ne odpovede, nepodliehať tomu, čo si myslia všetci. Ako sa dá byť v politike s týmto nastavením? Je pravda, že keď počúvam prejavy oponentov, často si trhám vlasy, ako sa nedajú zmiasť faktami. Moja prvá reakcia je nájsť si vždy k problému fakty, urobiť si prieskum. Vďaka tomu sa dá občas aj niečo presadiť, i keď to, samozrejme, nemusí stačiť.
Cestujem
S manželkou radi cestujeme, je to spôsob, ako byť spolu a zároveň niečo intenzívne zažívať. V osemnástich som chodil po Slovensku s karimatkou, spacákom a igelitom, ale jedna z výhod rodičovstva je možnosť vyhovoriť sa na deti, ktoré potrebujú strechu nad hlavou. Potrebujem mať vždy jasné, kde budeme spať, inak by som to v hlave stále riešil, hoci v Európe sa dá niečo nájsť každých desať kilometrov.
Nevarím
V nedeľu vždy ideme k mojim rodičom, varí otec, aj keď mama, odkedy je na dôchodku, začala demonštratívne variť polievky. S jedlami neexperimentujú, držia sa v rámci regiónu, otec napríklad robí veľmi dobre čínske mäso, čo je recept od babičky z Plzne a Číňania by sa asi dosť čudovali. Mňa jedlo produkovať neláka, stačí mi konzumovať. Ak v robote nestíham obed, čo býva aj dvakrát do týždňa, skončím na donáške suši.
Umenie a konzum
Mám rád víno, ale mám k nemu rovnaký vzťah ako k umeniu – hoci som prešiel všetky veľké svetové galérie, nikdy som necítil potrebu sa v tom formálne vzdelať. Najväčšia nákupná rozkoš je ísť do veľkého kníhkupectva a sadnúť si tam do kaviarne. Inak som pri nakupovaní klasický muž, chcem prísť, kúpiť a odísť. Meriam úspech, za aký krátky čas si kúpim čo najviac dobrých vecí.
Láka ma
Viem sa prejesť dobrého jedla, viem sa obžrať aj čítaním a moja žena tvrdí, že som závislý od smartfónov, ipadov a komunikačnej techniky. Je to skôr pasívne sledovanie článkov, mailov, ale všimol som si, že keď zažijem niečo zaujímavé, hneď ma láka dať to na Facebook, aj tam sa nejaká raná závislosť črtá. Nebol som exhibicionista, ale to médium to podporuje.
Argumentujem
Teraz som čítal sériu románov zo starého Ríma od Maria a Sulla až po Octaviána, od autorky Vtákov v tŕní Colleen McCulloughovej. Oslovil ma Sullov epitaf: Nebolo lepšieho priateľa a nebolo horšieho nepriateľa. Ale skôr by som to vnímal ako ambíciu než realitu – mňa sa nepriatelia nemusia báť, nedokážem dlhodobo udržiavať intenzitu tej zášti, akú asi na také to sullovské krédo treba. S manželkou sme analytické povahy, takže aj naše hádky sú o faktoch, často vyhráva ten, kto prinesie najlepší argument. To nás motivuje nenechať prerásť hádku do čistého emocionálneho konfliktu.
Chcem aj ja
Viem sa tešiť, keď sa mi niečo podarí, ale že by som sa na ostatných pozeral zhora, to nie. Uvedomujem si, že vo všetkom je odo mňa niekto ešte lepší, s otvorenými očami je ťažko byť pyšný. Mám silnú motivačnú závisť, často ľuďom závidím, ale niežeby som im predmet závisti chcel vziať. Keď je niekto múdry, chcem byť múdry ako on a som pre to ochotný niečo spraviť. Pri knihách či článkoch si aspoň raz týždenne poviem, bodaj by som toto ja vedel napísať. A vždy, keď vidím Ivana Mikloša, tak mu závidím, ako vyzerá. On je taká slovenská politická kalokagatia – vzhľad aj rozum.
Pôvodnou profesiou sa cítim vedcom, to je moja najsilnejšia identita. Veda je symbolom zvedavosti, slobody, skepticizmu a odstupu. Klásť otázky, ktoré predtým nikto nepoložil a hľadať na ne odpovede, nepodliehať tomu, čo si myslia všetci. Ako sa dá byť v politike s týmto nastavením? Je pravda, že keď počúvam prejavy oponentov, často si trhám vlasy, ako sa nedajú zmiasť faktami. Moja prvá reakcia je nájsť si vždy k problému fakty, urobiť si prieskum. Vďaka tomu sa dá občas aj niečo presadiť, i keď to, samozrejme, nemusí stačiť.
Cestujem
S manželkou radi cestujeme, je to spôsob, ako byť spolu a zároveň niečo intenzívne zažívať. V osemnástich som chodil po Slovensku s karimatkou, spacákom a igelitom, ale jedna z výhod rodičovstva je možnosť vyhovoriť sa na deti, ktoré potrebujú strechu nad hlavou. Potrebujem mať vždy jasné, kde budeme spať, inak by som to v hlave stále riešil, hoci v Európe sa dá niečo nájsť každých desať kilometrov.
Nevarím
V nedeľu vždy ideme k mojim rodičom, varí otec, aj keď mama, odkedy je na dôchodku, začala demonštratívne variť polievky. S jedlami neexperimentujú, držia sa v rámci regiónu, otec napríklad robí veľmi dobre čínske mäso, čo je recept od babičky z Plzne a Číňania by sa asi dosť čudovali. Mňa jedlo produkovať neláka, stačí mi konzumovať. Ak v robote nestíham obed, čo býva aj dvakrát do týždňa, skončím na donáške suši.
Umenie a konzum
Mám rád víno, ale mám k nemu rovnaký vzťah ako k umeniu – hoci som prešiel všetky veľké svetové galérie, nikdy som necítil potrebu sa v tom formálne vzdelať. Najväčšia nákupná rozkoš je ísť do veľkého kníhkupectva a sadnúť si tam do kaviarne. Inak som pri nakupovaní klasický muž, chcem prísť, kúpiť a odísť. Meriam úspech, za aký krátky čas si kúpim čo najviac dobrých vecí.
Láka ma
Viem sa prejesť dobrého jedla, viem sa obžrať aj čítaním a moja žena tvrdí, že som závislý od smartfónov, ipadov a komunikačnej techniky. Je to skôr pasívne sledovanie článkov, mailov, ale všimol som si, že keď zažijem niečo zaujímavé, hneď ma láka dať to na Facebook, aj tam sa nejaká raná závislosť črtá. Nebol som exhibicionista, ale to médium to podporuje.
Argumentujem
Teraz som čítal sériu románov zo starého Ríma od Maria a Sulla až po Octaviána, od autorky Vtákov v tŕní Colleen McCulloughovej. Oslovil ma Sullov epitaf: Nebolo lepšieho priateľa a nebolo horšieho nepriateľa. Ale skôr by som to vnímal ako ambíciu než realitu – mňa sa nepriatelia nemusia báť, nedokážem dlhodobo udržiavať intenzitu tej zášti, akú asi na také to sullovské krédo treba. S manželkou sme analytické povahy, takže aj naše hádky sú o faktoch, často vyhráva ten, kto prinesie najlepší argument. To nás motivuje nenechať prerásť hádku do čistého emocionálneho konfliktu.
Chcem aj ja
Viem sa tešiť, keď sa mi niečo podarí, ale že by som sa na ostatných pozeral zhora, to nie. Uvedomujem si, že vo všetkom je odo mňa niekto ešte lepší, s otvorenými očami je ťažko byť pyšný. Mám silnú motivačnú závisť, často ľuďom závidím, ale niežeby som im predmet závisti chcel vziať. Keď je niekto múdry, chcem byť múdry ako on a som pre to ochotný niečo spraviť. Pri knihách či článkoch si aspoň raz týždenne poviem, bodaj by som toto ja vedel napísať. A vždy, keď vidím Ivana Mikloša, tak mu závidím, ako vyzerá. On je taká slovenská politická kalokagatia – vzhľad aj rozum.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.