Jablko stojí odnepamäti za všetými možnými katastrofami, ktoré sa ľudstvu kedy prihodili. Aspoň tak sa to traduje medzi pospolitým ľudom. Darmo mu môžete vykladať, že v knihe Genesis sa za ovocie stromu poznania myslela skôr figa ako jablko, ľud vie svoje. Veď každý chlap má na krku na pamiatku od Adama poriadny ohryzok a nie figové semiačka!Jednoducho je to ovocie hriechu a hotovo. Veď napokon, čo si budeme hovoriť, môže aj za iné hrozné veci, nielen za takú prkotinu ako vyhnanie z raja. Napríklad má na rováši Trójsku vojnu. Práve zlatým jablkom mal trójsky princ Paris odmeniť tú z bohýň, ktorá je najkrajšia. Všetky tri – Héra, Aténa aj Afrodita – sa ho snažili podplatiť, no prvé dve neponúkli práve vyhúknutému tínedžerovi nič zaujímavé. Až keď bohyňa krásy a lásky Paridovi sľúbila za ženu krásnu Helenu, bolo rozhodnuté. Paridovi zasvietili všetky adolescentné kontrolky, spustila sa bujará predstavivosť a katastrofa bola na svete. Afrodita získala jablko a ľudstvo krásny príbeh o veľkej vojne, ktorú Gréci vyhrali hnusnou ľsťou s trójskym koňom. Odvtedy sa vraj v starovekom Grécku po osobe, s ktorou ste si chceli začať, hádzalo jablko. A keď ho dotyčná zo zeme zdvihla, znamenalo to, že vaše city sú opätované. Len si to predstavte, koľko doráňaných a dobitých dievčat muselo chodiť po Agore. A tá najkrajšia bola isto celá modrá ako slivka. Niečo však na tom hádzaní bude. Treba priznať, že hanblivejší a menej výreční jedinci to mali v tej dobe s nadviazaním známosti omnoho ľahšie. Jednoducho šmarili do devy jablko a bolo. Ona už vedela, koľko bije...
Jablko vraj pochádza z Kazachstanu a vždy sa spájalo s láskou, plodnosťou a večne mladým životom. Neskôr sa z neho vyvinul celkom obstojný symbol poznania, a tak sa dokonca dostalo v zlatej podobe do rúk kráľov. Poznali ho a hojne jedli Egypťania, Gréci, Rimania, no svoje najkrajšie časy jabĺčko zažívalo v stredoveku. A tam vzniklo aj nedorozumenie, že práve ono je tým nešťastným plodom, do ktorého sa zahryzol Adam a ohryzok z neho mu zostal trčať v hrdle. Išlo o jednoduchý preklep v slovnom spojení plod poznania dobra a zla (bonum et malum). Prekladateľ – určite nejaký milo roztržitý mních, na smrť unavený od večného prepisovania a množenia rukopisov – si jednoducho zamenil slovko mălum (zla) za slovko mālum (jablka). A tak sa tento nádherne chrumkavý plod ocitol na všetkých možných freskách, maľbách a iných vtedy marketingovo účinných nástrojoch, a získal si tak slávu po celom svete. Ku všetkým symbolickým výnamom teda pribudol ďalší. Jablko sa stalo ovocím hriechu, žiadostivosti a ľudského zlyhania. Zahryznutie do jablka sa potom už prirodzene premietlo do ľudovej slovesnosti a odniesla si to napríklad aj taká Snehulienka. Za ochutnanie otráveného jablka skoro tvrdo zaplatila. Chvalabohu, že okolo jej sklenenej truhly prechádzal čírou náhodou princ s jemne nekrofilnými sklonmi.
Jabĺčko je dnes najrozšírenejším ovocím a má najviac vyšľachtených odrôd na svete. Pripravujú sa z neho šťavy, vína, calvadosy a robia fantastické koláče. Najčastejšie sa však konzumuje presne tak, ako nás to naučili Eva s Adamom. Poriadne zahryznúť, nech to zapraská a v ústach pocítime toú nádhernú sadkokyslú chuť zeme. Najlepšie jablká na svete vraj pestuje Normandia, ale možno je to len také francúzske chválenkárstvo. Každopádne jabĺčko je jedným z najkrajších darov Starého sveta tomu novému. Do Ameriky ho priviezli v sedemnástom storočí prví prisťahovalci a ujalo sa tam nadmieru dobre.
Hor sa na jablká/
Kto má odvahu a chuť, pokojne nech sa vrhne na Tarte Tatin, o ktorom sme písali v niektorom z predošlých čísel .týždňa. Tí lenivejší z nás sa však môžu pustiť do niečoho ležérnejšieho a nenáročnejšieho. Napríklad do jabĺk na karameli. Jabĺčko ošúpeme a opatrne z jeho stredu odstránime jadrinec. Potom ho priečne nakrájame, aby nám vznikli pekné kolieska so stredovou dierkou, také trochu predpotopné LP-čka. Na panvici s hrubým dnom začneme nasucho zohrievať cukor, aby nám vznikol karamel. Cukor nemiešame, necháme ho pozvoľna a pomaly hnednúť. Keď je pekne gaštanový, vlejeme do neho smotanu a miešame. Karamel sa nám krásne rozpustí a vytvorí sladký horčicovožltý krém. Do tohto krému vhodíme naše jablká a jemne ich orestujeme. Ešte horúce podávame na tanieri. Kto chce, môže ich ešte dozdobiť a chuťovo pozdvihnúť pridaním štedrého kopčeka šľahačky či crème frâiche. Tým, čo pred sladkosťami uprednostnia dobrý osviežujúci nápoj, určite urobí radosť netradičný jablčný mušt. Skúste do neho vyžmýkať poriadnu dávku citróna. Budete prekvapení, ako táto kombinácia skvelo spolu funguje.
Jablko vraj pochádza z Kazachstanu a vždy sa spájalo s láskou, plodnosťou a večne mladým životom. Neskôr sa z neho vyvinul celkom obstojný symbol poznania, a tak sa dokonca dostalo v zlatej podobe do rúk kráľov. Poznali ho a hojne jedli Egypťania, Gréci, Rimania, no svoje najkrajšie časy jabĺčko zažívalo v stredoveku. A tam vzniklo aj nedorozumenie, že práve ono je tým nešťastným plodom, do ktorého sa zahryzol Adam a ohryzok z neho mu zostal trčať v hrdle. Išlo o jednoduchý preklep v slovnom spojení plod poznania dobra a zla (bonum et malum). Prekladateľ – určite nejaký milo roztržitý mních, na smrť unavený od večného prepisovania a množenia rukopisov – si jednoducho zamenil slovko mălum (zla) za slovko mālum (jablka). A tak sa tento nádherne chrumkavý plod ocitol na všetkých možných freskách, maľbách a iných vtedy marketingovo účinných nástrojoch, a získal si tak slávu po celom svete. Ku všetkým symbolickým výnamom teda pribudol ďalší. Jablko sa stalo ovocím hriechu, žiadostivosti a ľudského zlyhania. Zahryznutie do jablka sa potom už prirodzene premietlo do ľudovej slovesnosti a odniesla si to napríklad aj taká Snehulienka. Za ochutnanie otráveného jablka skoro tvrdo zaplatila. Chvalabohu, že okolo jej sklenenej truhly prechádzal čírou náhodou princ s jemne nekrofilnými sklonmi.
Jabĺčko je dnes najrozšírenejším ovocím a má najviac vyšľachtených odrôd na svete. Pripravujú sa z neho šťavy, vína, calvadosy a robia fantastické koláče. Najčastejšie sa však konzumuje presne tak, ako nás to naučili Eva s Adamom. Poriadne zahryznúť, nech to zapraská a v ústach pocítime toú nádhernú sadkokyslú chuť zeme. Najlepšie jablká na svete vraj pestuje Normandia, ale možno je to len také francúzske chválenkárstvo. Každopádne jabĺčko je jedným z najkrajších darov Starého sveta tomu novému. Do Ameriky ho priviezli v sedemnástom storočí prví prisťahovalci a ujalo sa tam nadmieru dobre.
Hor sa na jablká/
Kto má odvahu a chuť, pokojne nech sa vrhne na Tarte Tatin, o ktorom sme písali v niektorom z predošlých čísel .týždňa. Tí lenivejší z nás sa však môžu pustiť do niečoho ležérnejšieho a nenáročnejšieho. Napríklad do jabĺk na karameli. Jabĺčko ošúpeme a opatrne z jeho stredu odstránime jadrinec. Potom ho priečne nakrájame, aby nám vznikli pekné kolieska so stredovou dierkou, také trochu predpotopné LP-čka. Na panvici s hrubým dnom začneme nasucho zohrievať cukor, aby nám vznikol karamel. Cukor nemiešame, necháme ho pozvoľna a pomaly hnednúť. Keď je pekne gaštanový, vlejeme do neho smotanu a miešame. Karamel sa nám krásne rozpustí a vytvorí sladký horčicovožltý krém. Do tohto krému vhodíme naše jablká a jemne ich orestujeme. Ešte horúce podávame na tanieri. Kto chce, môže ich ešte dozdobiť a chuťovo pozdvihnúť pridaním štedrého kopčeka šľahačky či crème frâiche. Tým, čo pred sladkosťami uprednostnia dobrý osviežujúci nápoj, určite urobí radosť netradičný jablčný mušt. Skúste do neho vyžmýkať poriadnu dávku citróna. Budete prekvapení, ako táto kombinácia skvelo spolu funguje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.