Europacientovi v poslednom roku výrazne poklesla horúčka, zhmotnená v rizikových prirážkach na dlhopisoch Španielska či Talianska. Dôvere investorov určite pomohli zlepšujúce sa platobné bilancie problematických periférnych krajín, klesajúce mzdové náklady a tým aj zlepšujúca sa konkurencieschopnosť. Veľmi dôležitú úlohu zohrala najmä centrálna banka, jej šéf Mario Draghi prísľubom neobmedzených zdrojov z tlačiarní ECB na prípadné nákupy nechcených štátnych dlhopisov. Týmto krokom posmelené nákupy dlhopisov utešene znížili úroky na niekoľkoročné minimá.
Lenže podobne, ako má umelé znižovanie horúčky negatívny dopad na efektivitu vlastnej imunitnej reakcie organizmu, má aj úradníkmi naordinovaná podpora štátnych dlhopisov negatívny dopad na ochotu politikov implementovať bolestivé konsolidačné opatrenia. A zdá sa, že heslo fiškálnej disciplíny sa vytratilo rovnako rýchlo ako akútny strach z rozpadu menovej únie. Jednoducho chýba panika.
Tento rok mal byť pre Španielsko špeciálny. Prvýkrát po piatich rokoch sa mu malo podariť neprekročiť naplánovaný deficit. Nebude. Hospodárstvo, dusiace sa pod vysokými daňami a nespočetnými reguláciami, nevyprodukuje dostatočné daňové príjmy na to, aby sa podarilo podliezť úniou stanovený cieľ deficitu vo výške 6,5 percenta HDP. Aj vyššie než plánované výdavky, ktoré ušli pozornosti európskych komisárov, prispejú k tomu, že reálny deficit bude bližšie k 7 percentám.
Lepšie na tom nie je ani dlhový európsky mamut, teda Taliansko. Politicky nestabilná a tiež výrazne preregulovaná krajina má iné problémy ako šetriť. Napríklad či za daňové úniky odsúdenému Silviovi možno zobrať miesto v senáte, alebo nie. Deficit talianskych verejných financií za obdobie do augusta pritom dosiahol dvojnásobný objem oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Namiesto sľubu krajiny mať v roku 2013 deficit 2,9 percenta, na základe ktorého ju eurokomisári priskoro pustili z procesu nadmerného deficitu, to natiahnutím terajších čísel do budúcna vyzerá skôr na statočných 5,5 percenta. Verejný dlh tejto krajiny už presiahol 127 percent HDP, čo je neuveriteľných 2 000 miliárd eur.
No dobrý deň si z fiškálnych cieľov menovej únie nerobia len krajiny periférie. Jazyk fiškálnemu kompaktu a najmä všetkým, čo nás presviedčali, že sa konečne podarilo nájsť súbor pravidiel, ktoré donútia krajiny k fiškálnej zodpovednosti, opäť vyplazilo Francúzsko. Tento dlhoročný fiškálny punker Európy sa novými pravidlami evidentne nenechá vyrušovať. Podľa predložených rozpočtových rámcov by mala krajina dosiahnuť v tomto roku deficit 4,1 percenta. Nejakou hlúpou 3-percentnou hranicou sa krajina nemieni trápiť ani na budúci rok, keď si naplánovali deficit 3,6 percenta.
Prísnu dlhopisovú hliadku, trestajúcu politikov vysokými úrokmi, uväznila ECB, pričom ju mali nahradiť dobrovoľné dohody a pravidlá. Ale prax ukazuje, že nový obojok fiškálneho kompaktu nefunguje. Fiškálna anarchia v eurozóne veselo pokračuje.
Autor pracuje v INESS.
Lenže podobne, ako má umelé znižovanie horúčky negatívny dopad na efektivitu vlastnej imunitnej reakcie organizmu, má aj úradníkmi naordinovaná podpora štátnych dlhopisov negatívny dopad na ochotu politikov implementovať bolestivé konsolidačné opatrenia. A zdá sa, že heslo fiškálnej disciplíny sa vytratilo rovnako rýchlo ako akútny strach z rozpadu menovej únie. Jednoducho chýba panika.
Tento rok mal byť pre Španielsko špeciálny. Prvýkrát po piatich rokoch sa mu malo podariť neprekročiť naplánovaný deficit. Nebude. Hospodárstvo, dusiace sa pod vysokými daňami a nespočetnými reguláciami, nevyprodukuje dostatočné daňové príjmy na to, aby sa podarilo podliezť úniou stanovený cieľ deficitu vo výške 6,5 percenta HDP. Aj vyššie než plánované výdavky, ktoré ušli pozornosti európskych komisárov, prispejú k tomu, že reálny deficit bude bližšie k 7 percentám.
Lepšie na tom nie je ani dlhový európsky mamut, teda Taliansko. Politicky nestabilná a tiež výrazne preregulovaná krajina má iné problémy ako šetriť. Napríklad či za daňové úniky odsúdenému Silviovi možno zobrať miesto v senáte, alebo nie. Deficit talianskych verejných financií za obdobie do augusta pritom dosiahol dvojnásobný objem oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Namiesto sľubu krajiny mať v roku 2013 deficit 2,9 percenta, na základe ktorého ju eurokomisári priskoro pustili z procesu nadmerného deficitu, to natiahnutím terajších čísel do budúcna vyzerá skôr na statočných 5,5 percenta. Verejný dlh tejto krajiny už presiahol 127 percent HDP, čo je neuveriteľných 2 000 miliárd eur.
No dobrý deň si z fiškálnych cieľov menovej únie nerobia len krajiny periférie. Jazyk fiškálnemu kompaktu a najmä všetkým, čo nás presviedčali, že sa konečne podarilo nájsť súbor pravidiel, ktoré donútia krajiny k fiškálnej zodpovednosti, opäť vyplazilo Francúzsko. Tento dlhoročný fiškálny punker Európy sa novými pravidlami evidentne nenechá vyrušovať. Podľa predložených rozpočtových rámcov by mala krajina dosiahnuť v tomto roku deficit 4,1 percenta. Nejakou hlúpou 3-percentnou hranicou sa krajina nemieni trápiť ani na budúci rok, keď si naplánovali deficit 3,6 percenta.
Prísnu dlhopisovú hliadku, trestajúcu politikov vysokými úrokmi, uväznila ECB, pričom ju mali nahradiť dobrovoľné dohody a pravidlá. Ale prax ukazuje, že nový obojok fiškálneho kompaktu nefunguje. Fiškálna anarchia v eurozóne veselo pokračuje.
Autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.