Tori Amos pôsobí na súčasnej hudobnej scéne ako zjavenie. Povahovo komplikovaná hrdzavovlasá pesničkárka predviedla v bratislavskej Expo Aréne nespútané zvukovo-obrazové divadlo.
.ako svoje najvýraznejšie hudobné vplyvy označujete britské zoskupenia 70. rokov, osobitne Led Zeppelin. Odkiaľ vyrastá radikálnosť a zároveň krehkosť vášho hudobného jazyka?
Je prirodzené, že váš hudobný rukopis absorbuje vplyvy toho, čo ste kedysi počúvali. Napriek tomu som sa usilovala, aby bola moja hudba v istom zmysle novátorskou zvukovou štruktúrou, niečo na spôsob architektúry. Nie vždy sa to, samozrejme, podarilo. Cítila som potrebu vytvoriť novú slovnú zásobu, akýsi rezervoár hudobných nápadov, ale zároveň ho neustále rozširovať a aktualizovať. To všetko je nevyhnutné, ak plánujete osloviť viac než len jedným singlom alebo albumom. Dnes nie je zložité vydať dobrý album. Omnoho náročnejšie je udržiavať kvalitu tými nasledujúcimi. Poslucháč veľmi rýchlo odhalí, ak blufujete. O to viac však ocení snahu každého nového albumu ako výzvy a koketovania s niečím novým. Podobne, ako keď sa prvýkrát skutočne zaľúbite, ale o pravosti svojich citov ste presvedčení aj po rokoch, keď už pohľad na milovanú osobu nie je taký ružovo romantický ako kedysi.
.vaše albumy sa vymykajú hektickým pravidlám šoubiznisu. Naplno využívate ich minutáž a poslucháčovi predkladáte mnoho rôznorodých zamyslení o veciach, ktoré vás hnevajú, ale aj o tých, z ktorých máte radosť. Prečo ventilujete pocity na takých rozľahlých plochách?
Cítim potrebu byť kronikárkou vlastných pocitov. Svoj život často vnímam akoby spoza zrkadla a pocity ženy zaznamenávam z opačnej perspektívy. Z ľudského a časového odstupu dokážete reflektovať dianie vo vlastnej krajine, narastajúce obavy z ďalšieho vývoja a túžobné očakávanie zázraku, ktorým by sa všetko mohlo obrátiť k náprave. Počas svojej cesty v zrkadle dejín porovnávam vlastné pocity s básnikmi 19. storočia Arthurom Rimbaudom a Charlesom Baudelairom, ktorí rovnako reflektovali bezútešnosť svojej doby. Neidealizovali ju, ale písali o nej presne tak, ako ju vtedy vnímali. Každá epocha vypovedá prostredníctvom umeleckých diel, literatúry, obrazov alebo hudby. Pre mňa osobne mnoho znamená Mozartova hudba so všetkými emóciami, ktoré sú v nej tajomným spôsobom obsiahnuté. Samozrejme, nechápem dobový kontext a súvislosti, ktoré Mozarta pri komponovaní ovplyvňovali. Najpresvedčivejšia forma hudby reflektuje problémy svojej epochy a prezrádza dobový vkus. Vnímam to ako spôsob cestovania časom a moje nahrávky predstavujú časové kapsuly.
.charakteristickým znakom vašich albumov je na prvý pohľad neusporiadanosť a postupná kryštalizácia. Predchádzajúci album Beekeeper bol rozdrobený do formy šiestich medových plástov, platformou aktuálnej nahrávky American Doll Posse je päť ženských postáv...
Rozprávaniu príbehov na ploche svojich albumov prikladám veľký dôraz. Kedysi som piesne písala a ukladala jednu vedľa druhej bez hlbšieho vnútorného súvisu. Na myšlienku pozorovať veci v omnoho širších a komplexnejších súvislostiach prostredníctvom prepojených epizód som prišla až neskôr. Jednotlivé piesne potom vnímam scénicky akoby vo forme zvukového divadla. Moje albumy alebo divadelná forma koncertov sú výzvou na novú cestu.
.predstavuje charakterová rôznorodosť piatich žien – Pip, Clyde, Isabely, Santy a Tori – rozmanitosť vašej vlastnej osobnosti?
V určitom zmysle áno, pretože prvotnou myšlienkou bolo poukázať na archaickosť charakterových typov každej z nás. Korene týchto charakterov, ktoré sa, mimochodom, u každého človeka prejavujú odlišným spôsobom, nájdeme v gréckej mytológii. Podľa antických obrazov predkladám detailný plán, na ktorého základe opisujem charakterové typy žien: politicky angažovanú Artemis, idealistku Persefónu, revolučne burcujúcu Aténu, zmyselne vášnivú Afroditu a kontroverznú Demeter, ktorou parodujem samu seba. Najmä v súčasnej Amerike prevláda dvojaký pohľad na postavenie ženy v spoločnosti, ktorý pochádza z kresťanskej mytológie. Mária sa napriek sexuálnej abstinencii stala matkou Boha, na druhej strane však stojí Mária Magdaléna, ktorá si, naopak, slasti užívala. Je to nesmierne čierno-biele videnie sveta, podobne ako na klaviatúre môjho nástroja. Počas dvoch tisícročí sa však ženám prisudzovali práve takéto prototypy charakterov. Žiaden z nich nepredstavoval vlastný vnútorný svet, pretože bol len odrazom postavy z dejín. Na albume sa preto vraciam k antickým praformám ľudských charakterov z doby nepoznačenej kresťanstvom. Uznajte, ako môže žena vnímať svoju jedinečnosť, keď ju ustavične porovnávate s protichodnými charaktermi matky a pobehlice?
.dá sa medzi vašimi projektmi nájsť nejaká spojitosť?
Každý z albumov zákonite odráža dobu svojho vzniku. Nemôžete ponúkať remake svojich predchádzajúcich projektov a recykláciu vlastných nápadov. Osvedčený motív alebo melodická figúra nemusia fungovať v inej súvislosti a u iného umelca. Metódu kopírovania však používam v rámci cvičení napríklad pri skladaní foriem, o ktoré som sa doteraz nepokúšala. Drobná iskra dokáže rozpútať obrovský oheň a práve túto iskru môže predstavovať požičaný nápad. Väčšina z týchto piesní sa však na albumy nedostane.
.dokáže sa súčasný umelec vyhnúť hudobnej recyklácii?
Na recyklačnom princípe je v Amerike vybudovaných množstvo systémov, napríklad rýchle stravovanie. Nehovorím konkrétne o McDonald’s, ale o mnohých ďalších miestach, ktoré čerpajú z tejto myšlienky. Keď si nájdete čas a zastavíte sa v malom rodinnom podniku, ktorý ponúka jedlo z domácich produktov, zistíte rozdiel nielen v jedle, ale najmä vo filozofii. Podľa princípov „fastfoodu“ nedokážete vyrobiť kvalitné víno. Možno sa vám podarí lacnejšie víno, ktoré sa bude dobre predávať, ale unikátnosť nedosiahnete nikdy. Starostlivosť o jednotlivé výhonky alebo ručný zber dozretých strapcov sú procesmi na nesmierne odlišných platformách. Podobne je to s postupným procesom dozrievania umelca. Pokiaľ vynechá tento proces, stáva sa len nezdravou výživou, z ktorej priberáte. Systém rýchleho občerstvenia má záujem o vaše peniaze, ale následky, ktoré na vás zanecháva, ho nezaujímajú. V malej súkromnej vinici môže aj jednotlivec prispieť ku kvalite vína. Prakticky to skúšam na vlastnom vinohrade, kde sa usilujem pochopiť podstatu jednotlivých procesov.
.peter Motyčka
Autor je hudobný publicista
Rámček:
Tori Amos / Americká speváčka a klaviristka Tori Amos sa narodila 22. augusta 1963. Lyricky pôsobivá klavírna hra a výrazný hlas ju zaraďujú k osobnostiam ako Kate Bush a Joni Mitchell. Na svojich albumoch ponúka zamyslenia nad smerovaním súčasného sveta a poslucháčovi predkladá príbehy, ktorých poetika často čerpá z religióznej a feministickej problematiky. Na aktuálnej nahrávke American Doll Posse (Sony/BMG) sa štylizuje do piatich ženských postáv.
.ako svoje najvýraznejšie hudobné vplyvy označujete britské zoskupenia 70. rokov, osobitne Led Zeppelin. Odkiaľ vyrastá radikálnosť a zároveň krehkosť vášho hudobného jazyka?
Je prirodzené, že váš hudobný rukopis absorbuje vplyvy toho, čo ste kedysi počúvali. Napriek tomu som sa usilovala, aby bola moja hudba v istom zmysle novátorskou zvukovou štruktúrou, niečo na spôsob architektúry. Nie vždy sa to, samozrejme, podarilo. Cítila som potrebu vytvoriť novú slovnú zásobu, akýsi rezervoár hudobných nápadov, ale zároveň ho neustále rozširovať a aktualizovať. To všetko je nevyhnutné, ak plánujete osloviť viac než len jedným singlom alebo albumom. Dnes nie je zložité vydať dobrý album. Omnoho náročnejšie je udržiavať kvalitu tými nasledujúcimi. Poslucháč veľmi rýchlo odhalí, ak blufujete. O to viac však ocení snahu každého nového albumu ako výzvy a koketovania s niečím novým. Podobne, ako keď sa prvýkrát skutočne zaľúbite, ale o pravosti svojich citov ste presvedčení aj po rokoch, keď už pohľad na milovanú osobu nie je taký ružovo romantický ako kedysi.
.vaše albumy sa vymykajú hektickým pravidlám šoubiznisu. Naplno využívate ich minutáž a poslucháčovi predkladáte mnoho rôznorodých zamyslení o veciach, ktoré vás hnevajú, ale aj o tých, z ktorých máte radosť. Prečo ventilujete pocity na takých rozľahlých plochách?
Cítim potrebu byť kronikárkou vlastných pocitov. Svoj život často vnímam akoby spoza zrkadla a pocity ženy zaznamenávam z opačnej perspektívy. Z ľudského a časového odstupu dokážete reflektovať dianie vo vlastnej krajine, narastajúce obavy z ďalšieho vývoja a túžobné očakávanie zázraku, ktorým by sa všetko mohlo obrátiť k náprave. Počas svojej cesty v zrkadle dejín porovnávam vlastné pocity s básnikmi 19. storočia Arthurom Rimbaudom a Charlesom Baudelairom, ktorí rovnako reflektovali bezútešnosť svojej doby. Neidealizovali ju, ale písali o nej presne tak, ako ju vtedy vnímali. Každá epocha vypovedá prostredníctvom umeleckých diel, literatúry, obrazov alebo hudby. Pre mňa osobne mnoho znamená Mozartova hudba so všetkými emóciami, ktoré sú v nej tajomným spôsobom obsiahnuté. Samozrejme, nechápem dobový kontext a súvislosti, ktoré Mozarta pri komponovaní ovplyvňovali. Najpresvedčivejšia forma hudby reflektuje problémy svojej epochy a prezrádza dobový vkus. Vnímam to ako spôsob cestovania časom a moje nahrávky predstavujú časové kapsuly.
.charakteristickým znakom vašich albumov je na prvý pohľad neusporiadanosť a postupná kryštalizácia. Predchádzajúci album Beekeeper bol rozdrobený do formy šiestich medových plástov, platformou aktuálnej nahrávky American Doll Posse je päť ženských postáv...
Rozprávaniu príbehov na ploche svojich albumov prikladám veľký dôraz. Kedysi som piesne písala a ukladala jednu vedľa druhej bez hlbšieho vnútorného súvisu. Na myšlienku pozorovať veci v omnoho širších a komplexnejších súvislostiach prostredníctvom prepojených epizód som prišla až neskôr. Jednotlivé piesne potom vnímam scénicky akoby vo forme zvukového divadla. Moje albumy alebo divadelná forma koncertov sú výzvou na novú cestu.
.predstavuje charakterová rôznorodosť piatich žien – Pip, Clyde, Isabely, Santy a Tori – rozmanitosť vašej vlastnej osobnosti?
V určitom zmysle áno, pretože prvotnou myšlienkou bolo poukázať na archaickosť charakterových typov každej z nás. Korene týchto charakterov, ktoré sa, mimochodom, u každého človeka prejavujú odlišným spôsobom, nájdeme v gréckej mytológii. Podľa antických obrazov predkladám detailný plán, na ktorého základe opisujem charakterové typy žien: politicky angažovanú Artemis, idealistku Persefónu, revolučne burcujúcu Aténu, zmyselne vášnivú Afroditu a kontroverznú Demeter, ktorou parodujem samu seba. Najmä v súčasnej Amerike prevláda dvojaký pohľad na postavenie ženy v spoločnosti, ktorý pochádza z kresťanskej mytológie. Mária sa napriek sexuálnej abstinencii stala matkou Boha, na druhej strane však stojí Mária Magdaléna, ktorá si, naopak, slasti užívala. Je to nesmierne čierno-biele videnie sveta, podobne ako na klaviatúre môjho nástroja. Počas dvoch tisícročí sa však ženám prisudzovali práve takéto prototypy charakterov. Žiaden z nich nepredstavoval vlastný vnútorný svet, pretože bol len odrazom postavy z dejín. Na albume sa preto vraciam k antickým praformám ľudských charakterov z doby nepoznačenej kresťanstvom. Uznajte, ako môže žena vnímať svoju jedinečnosť, keď ju ustavične porovnávate s protichodnými charaktermi matky a pobehlice?
.dá sa medzi vašimi projektmi nájsť nejaká spojitosť?
Každý z albumov zákonite odráža dobu svojho vzniku. Nemôžete ponúkať remake svojich predchádzajúcich projektov a recykláciu vlastných nápadov. Osvedčený motív alebo melodická figúra nemusia fungovať v inej súvislosti a u iného umelca. Metódu kopírovania však používam v rámci cvičení napríklad pri skladaní foriem, o ktoré som sa doteraz nepokúšala. Drobná iskra dokáže rozpútať obrovský oheň a práve túto iskru môže predstavovať požičaný nápad. Väčšina z týchto piesní sa však na albumy nedostane.
.dokáže sa súčasný umelec vyhnúť hudobnej recyklácii?
Na recyklačnom princípe je v Amerike vybudovaných množstvo systémov, napríklad rýchle stravovanie. Nehovorím konkrétne o McDonald’s, ale o mnohých ďalších miestach, ktoré čerpajú z tejto myšlienky. Keď si nájdete čas a zastavíte sa v malom rodinnom podniku, ktorý ponúka jedlo z domácich produktov, zistíte rozdiel nielen v jedle, ale najmä vo filozofii. Podľa princípov „fastfoodu“ nedokážete vyrobiť kvalitné víno. Možno sa vám podarí lacnejšie víno, ktoré sa bude dobre predávať, ale unikátnosť nedosiahnete nikdy. Starostlivosť o jednotlivé výhonky alebo ručný zber dozretých strapcov sú procesmi na nesmierne odlišných platformách. Podobne je to s postupným procesom dozrievania umelca. Pokiaľ vynechá tento proces, stáva sa len nezdravou výživou, z ktorej priberáte. Systém rýchleho občerstvenia má záujem o vaše peniaze, ale následky, ktoré na vás zanecháva, ho nezaujímajú. V malej súkromnej vinici môže aj jednotlivec prispieť ku kvalite vína. Prakticky to skúšam na vlastnom vinohrade, kde sa usilujem pochopiť podstatu jednotlivých procesov.
.peter Motyčka
Autor je hudobný publicista
Rámček:
Tori Amos / Americká speváčka a klaviristka Tori Amos sa narodila 22. augusta 1963. Lyricky pôsobivá klavírna hra a výrazný hlas ju zaraďujú k osobnostiam ako Kate Bush a Joni Mitchell. Na svojich albumoch ponúka zamyslenia nad smerovaním súčasného sveta a poslucháčovi predkladá príbehy, ktorých poetika často čerpá z religióznej a feministickej problematiky. Na aktuálnej nahrávke American Doll Posse (Sony/BMG) sa štylizuje do piatich ženských postáv.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.