.pochody za život sa konali v Košiciach už aj v minulých rokoch, ale išlo o malé regionálne akcie. Tohto roku však padlo rozhodnutie zorganizovať najväčšie podujatie tohto druhu v histórii Slovenska a symbolicky ho umiestniť do Európskeho hlavného mesta kultúry – do Košíc. Hlavným organizátorom je Konferencia biskupov Slovenska, k nej sa pričlenili dvaja spoluorganizátori Fórum života a Deti sv. Alžbety, ako aj desiatky ďalších podporovateľov a partnerov. Všetci sa zjednotili na potrebe vyjadriť verejným spôsobom túžbu po spoločenskej zmene, ktorá by sa prejavila v ochrane života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. K hlavnej misii si organizátori pričlenili ešte ochranu a podporu rodiny, založenej manželstvom muža a ženy, ako aj ochranu rodičovských práv na výchovu detí.
.sebavedomé pro life
Ak by raz niekto písal dejiny Pro life hnutia na Slovensku, určite by nemohol obísť rok 2013. Hnutie, ktoré sa zvyčajne prezentovalo nenápadnými modlitebnými zhromaždeniami či radikálnou bilbordovou kampaňou s ľudskými plodmi po potrate, akoby dozrelo a nadobudlo nové sebavedomie.
V marci sa konal pochod Bratislava za život, ktorý už pripomínal klasickú iniciatívu občanov, uvedomujúcich si svoju silu a možnosť zmeniť to, čo sa im vo verejnom živote nepáči. Jeden z organizátorov marcového pochodu Juraj Šúst hovorí, že chceli osloviť veriacich aj neveriacich. Išlo o dobrovoľnícku aktivitu zväčša mladých ľudí, ktorí tému ochrany života považujú za vážnejšiu, ako je napríklad korupcia či nedostatok šlabikárov. „Áno, je tu istý posun od čisto náboženských akcií k občianskym. Niežeby boli náboženské akcie zlé, ale veriaci ľudia sú zároveň aj občania a je našou povinnosťou byť aktívnymi občanmi.“
Šúst tvrdí, že väčšina ľudí cíti, že interrupcie sú zlo, ale už si zvykli na zákony, ktoré prijali ešte komunisti, a nechcú sa tým viac zaoberať. „Chceme túto správu posunúť od kresťanov aj k iným ľuďom. Dúfam, že sa nám to podarí,“ tvrdí Juraj Šúst, ktorý pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha, kde vedie semináre z oblasti morálnej a politickej filozofie.
Zmenu v pro life hnutí zaregistroval aj hovorca Národného pochodu za život Tomáš Kováčik. Vysvetľuje si to tým, že prichádzajú noví ľudia z mladšej generácie. Píšu blogy, diskutujú v internetových diskusiách a premýšľajú o tom, ako túto tému verejnosti prezentovať bez fundamentálneho fanatizmu. On sám – podobne ako Juraj Šúst – patrí k tejto novej generácii. Obrátenie zažil na vysokej škole v prostredí bratislavského Univerzitného pastoračného centra a najmä vďaka jeho zakladateľovi Milanovi Bubákovi. „On veľmi akcentoval ľudské vzťahy, hovoril, že sme tu na to, aby sme budovali vzťahy – s Bohom, s ľuďmi. Čím viac som o tom premýšľal, tým väčší zmysel mi to dávalo,“ spomína. „Nepamätám si, kedy presne ma zaujala pro life téma, nabaľovalo sa to postupne.“
Na rozdiel od Juraja Šústa či Tomáša Kováčika je Marek Michalčík, podpredseda Fóra života, v tejto oblasti aktívny už sedemnásť rokov. Ale aj jeho rok 2013 milo prekvapil. „Mám pocit, že sa tento rok zužitkováva to, čo bolo do pro life hnutia uložené za posledných 15 rokov. Inak si to vysvetliť neviem. To sa predsa nemôže stratiť – tá energia, tie diskusie, prednášky, modlitby...“ Michalčíka prekvapila aj vnútorná zmena pro life hnutia. „Keď sme začínali, neexistovala žiadna iná občianska sila, okrem cirkvi a politiky, ktorá by sa k týmto témam vyjadrovala. Teraz je pro life hnutie oveľa pestrejšie.“ Sú tu organizácie, ktoré sa venujú advokácii, verejnej prezentácii, vzdelávaniu, sociálnej pomoci, poradenskej práci, ale aj ľudia, ktorí chodievajú na geriatrické oddelenia či do hospicov. „Možno si to ani neuvedomujú, ale aj oni sú súčasťou pro life hnutia, lebo aj pre nich má hodnotu každý život,“ dodáva Marek Michalčík.
.proti komu
Umelých potratov na Slovensku ubúda. V roku 2012 zdravotnícke zariadenia nahlásili 8 443 vykonaných umelých potratov, čo bolo o 375 interrupcií menej ako rok predtým a o 856 zákrokov menej ako v roku 2010. A porovnanie je ešte lepšie, keď súčasné čísla porovnávame s počtom interrupcií v roku 1990, keď umelý potrat malo za sebou 47 901 žien. Trend je jednoznačný, ale nielen v číslach. „Predpokladám, že viac ako polovica obyvateľov Slovenska je dnes myslením inde než slovenská legislatíva,“ hovorí Juraj Šúst. „Väčšina ľudí by nesúhlasila s tým, že možno urobiť interrupciu v prvých dvanástich týždňoch každej žene, a toto naša legislatíva nezohľadňuje.“
Logicky by v tomto kultúrnom konflikte mala stáť oproti pro life hnutiu opačná iniciatíva – pro choice, teda tí, ktorí podporujú právo ženy rozhodnúť sa pre interrupciu a vnímajú to ako súčasť ľudských práv. No zdá sa, že pro choice aktivisti toto bojové pole nenápadne vypratali alebo sa dočasne premiestnili na atraktívnejšie zóny. Dôvodom je, samozrejme, aj to, že na Slovensku nie je z pohľadu pro choice hnutia o čo bojovať, legislatíva potraty dovoľuje, a ani je tu ani silný politický tlak zákony sprísniť či zrušiť. Letmý pohľad na internetovú stránku Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktorá je vnímaná ako najvýraznejší obhajca práva ženy na interrupciu, prezrádza, že ju teraz oveľa viac zaujíma napríklad násilie na ženách a sexuálna výchova. Na tieto témy má organizácia aj dostatok európskych grantov. Tomáš Kováčik, hovorca Pochodu za život, však vie, že oponenta majú stále veľmi silného: „Keď sa pozeráme smerom na Západ a do Bruselu, tak vieme, že nikdy to nebude pre nás ako pro life hnutie jednoduché presadzovať hodnoty ochrany života a manželstva.“
Organizácie, bojujúce za ženské či ľudské práva, majú teraz oveľa vychytenejšiu agendu: práva LGBTI ľudí. Tá dnes zaujíma aj médiá. Mimochodom, o chystanej najväčšej verejnej manifestácii v Košiciach by sa v médiách neobjavila žiadna správa, keby spoločnosť Wagon Service Travel nebola odmietla vyslať do Košíc mimoriadny vlak s pôvodným odôvodnením, že WST má iný názor v oblasti ochrany života. Vďaka tejto trápnej kauze, za ktorú sa WST napokon ospravedlnila, sa príprava tohto podujatia dostala aj do médií.
.čo sa zmení
Hlavný organizátor celej akcie je Konferencia biskupov Slovenska, ktorá na akciu pozvala politikov a veriacich zvolávala cez pastiersky list. Biskupi v ňom hovorili o kultúre smrti, ktorá prichádza so zákonmi o eutanázii, interrupcii či rozličnými pokusmi o genetické manipulácie a ktorá ohrozuje nielen nenarodené deti, ale už aj starých, chorých či inak nepohodlných ľudí. Košický pochod má byť vyjadrením vzdoru voči kultúre smrti.
Hovorca pochodu Tomáš Kováčik však odmieta hovoriť, proti čomu by pochod mal byť namierený. „Je to pochod za niečo. Za ochranu ľudského života od počatia po prirodzenú smrť a za ochranu manželstva muža a ženy.“ Dúfa, že keď sa v Košiciach stretne taká veľká masa ľudí, mnohí pochopia, že nie sú len ostrovčekmi pozitívnej deviácie a že to nie je iba súkromná téma.
Marek Michalčík z Fóra života dopĺňa: „Podľa nášho pocitu aj skúseností vieme, že na Slovensku je veľmi veľa ľudí pro life, ale nedávajú to vedieť, a toto je jedna zo zmien, ktorú očakávam: ľudia, ktorí sú pro life, si aj vďaka zážitku z pochodu uvedomia, že ak ostanú doma a ticho, tak situácia bude horšia. Ja očakávam, že toto by mohol byť impulz na vznik malých lokálnych združení, malých iniciatív na zlepšenie situácie v meste, v kraji. Prínos vidím v aktivizácii ľudí, ktorí sa budú napríklad viac zaujímať aj o prácu poslancov a uvedomia si svoju občiansku povinnosť a silu.“
Do Košíc sa chystá aj Juraj Šúst, hoci tentoraz nie ako usporiadateľ: „Chcem to osobne podporiť, aby som ukázal, že je veľa ľudí, ktorí túto tému riešia.“
.sebavedomé pro life
Ak by raz niekto písal dejiny Pro life hnutia na Slovensku, určite by nemohol obísť rok 2013. Hnutie, ktoré sa zvyčajne prezentovalo nenápadnými modlitebnými zhromaždeniami či radikálnou bilbordovou kampaňou s ľudskými plodmi po potrate, akoby dozrelo a nadobudlo nové sebavedomie.
V marci sa konal pochod Bratislava za život, ktorý už pripomínal klasickú iniciatívu občanov, uvedomujúcich si svoju silu a možnosť zmeniť to, čo sa im vo verejnom živote nepáči. Jeden z organizátorov marcového pochodu Juraj Šúst hovorí, že chceli osloviť veriacich aj neveriacich. Išlo o dobrovoľnícku aktivitu zväčša mladých ľudí, ktorí tému ochrany života považujú za vážnejšiu, ako je napríklad korupcia či nedostatok šlabikárov. „Áno, je tu istý posun od čisto náboženských akcií k občianskym. Niežeby boli náboženské akcie zlé, ale veriaci ľudia sú zároveň aj občania a je našou povinnosťou byť aktívnymi občanmi.“
Šúst tvrdí, že väčšina ľudí cíti, že interrupcie sú zlo, ale už si zvykli na zákony, ktoré prijali ešte komunisti, a nechcú sa tým viac zaoberať. „Chceme túto správu posunúť od kresťanov aj k iným ľuďom. Dúfam, že sa nám to podarí,“ tvrdí Juraj Šúst, ktorý pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha, kde vedie semináre z oblasti morálnej a politickej filozofie.
Zmenu v pro life hnutí zaregistroval aj hovorca Národného pochodu za život Tomáš Kováčik. Vysvetľuje si to tým, že prichádzajú noví ľudia z mladšej generácie. Píšu blogy, diskutujú v internetových diskusiách a premýšľajú o tom, ako túto tému verejnosti prezentovať bez fundamentálneho fanatizmu. On sám – podobne ako Juraj Šúst – patrí k tejto novej generácii. Obrátenie zažil na vysokej škole v prostredí bratislavského Univerzitného pastoračného centra a najmä vďaka jeho zakladateľovi Milanovi Bubákovi. „On veľmi akcentoval ľudské vzťahy, hovoril, že sme tu na to, aby sme budovali vzťahy – s Bohom, s ľuďmi. Čím viac som o tom premýšľal, tým väčší zmysel mi to dávalo,“ spomína. „Nepamätám si, kedy presne ma zaujala pro life téma, nabaľovalo sa to postupne.“
Na rozdiel od Juraja Šústa či Tomáša Kováčika je Marek Michalčík, podpredseda Fóra života, v tejto oblasti aktívny už sedemnásť rokov. Ale aj jeho rok 2013 milo prekvapil. „Mám pocit, že sa tento rok zužitkováva to, čo bolo do pro life hnutia uložené za posledných 15 rokov. Inak si to vysvetliť neviem. To sa predsa nemôže stratiť – tá energia, tie diskusie, prednášky, modlitby...“ Michalčíka prekvapila aj vnútorná zmena pro life hnutia. „Keď sme začínali, neexistovala žiadna iná občianska sila, okrem cirkvi a politiky, ktorá by sa k týmto témam vyjadrovala. Teraz je pro life hnutie oveľa pestrejšie.“ Sú tu organizácie, ktoré sa venujú advokácii, verejnej prezentácii, vzdelávaniu, sociálnej pomoci, poradenskej práci, ale aj ľudia, ktorí chodievajú na geriatrické oddelenia či do hospicov. „Možno si to ani neuvedomujú, ale aj oni sú súčasťou pro life hnutia, lebo aj pre nich má hodnotu každý život,“ dodáva Marek Michalčík.
.proti komu
Umelých potratov na Slovensku ubúda. V roku 2012 zdravotnícke zariadenia nahlásili 8 443 vykonaných umelých potratov, čo bolo o 375 interrupcií menej ako rok predtým a o 856 zákrokov menej ako v roku 2010. A porovnanie je ešte lepšie, keď súčasné čísla porovnávame s počtom interrupcií v roku 1990, keď umelý potrat malo za sebou 47 901 žien. Trend je jednoznačný, ale nielen v číslach. „Predpokladám, že viac ako polovica obyvateľov Slovenska je dnes myslením inde než slovenská legislatíva,“ hovorí Juraj Šúst. „Väčšina ľudí by nesúhlasila s tým, že možno urobiť interrupciu v prvých dvanástich týždňoch každej žene, a toto naša legislatíva nezohľadňuje.“
Logicky by v tomto kultúrnom konflikte mala stáť oproti pro life hnutiu opačná iniciatíva – pro choice, teda tí, ktorí podporujú právo ženy rozhodnúť sa pre interrupciu a vnímajú to ako súčasť ľudských práv. No zdá sa, že pro choice aktivisti toto bojové pole nenápadne vypratali alebo sa dočasne premiestnili na atraktívnejšie zóny. Dôvodom je, samozrejme, aj to, že na Slovensku nie je z pohľadu pro choice hnutia o čo bojovať, legislatíva potraty dovoľuje, a ani je tu ani silný politický tlak zákony sprísniť či zrušiť. Letmý pohľad na internetovú stránku Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktorá je vnímaná ako najvýraznejší obhajca práva ženy na interrupciu, prezrádza, že ju teraz oveľa viac zaujíma napríklad násilie na ženách a sexuálna výchova. Na tieto témy má organizácia aj dostatok európskych grantov. Tomáš Kováčik, hovorca Pochodu za život, však vie, že oponenta majú stále veľmi silného: „Keď sa pozeráme smerom na Západ a do Bruselu, tak vieme, že nikdy to nebude pre nás ako pro life hnutie jednoduché presadzovať hodnoty ochrany života a manželstva.“
Organizácie, bojujúce za ženské či ľudské práva, majú teraz oveľa vychytenejšiu agendu: práva LGBTI ľudí. Tá dnes zaujíma aj médiá. Mimochodom, o chystanej najväčšej verejnej manifestácii v Košiciach by sa v médiách neobjavila žiadna správa, keby spoločnosť Wagon Service Travel nebola odmietla vyslať do Košíc mimoriadny vlak s pôvodným odôvodnením, že WST má iný názor v oblasti ochrany života. Vďaka tejto trápnej kauze, za ktorú sa WST napokon ospravedlnila, sa príprava tohto podujatia dostala aj do médií.
.čo sa zmení
Hlavný organizátor celej akcie je Konferencia biskupov Slovenska, ktorá na akciu pozvala politikov a veriacich zvolávala cez pastiersky list. Biskupi v ňom hovorili o kultúre smrti, ktorá prichádza so zákonmi o eutanázii, interrupcii či rozličnými pokusmi o genetické manipulácie a ktorá ohrozuje nielen nenarodené deti, ale už aj starých, chorých či inak nepohodlných ľudí. Košický pochod má byť vyjadrením vzdoru voči kultúre smrti.
Hovorca pochodu Tomáš Kováčik však odmieta hovoriť, proti čomu by pochod mal byť namierený. „Je to pochod za niečo. Za ochranu ľudského života od počatia po prirodzenú smrť a za ochranu manželstva muža a ženy.“ Dúfa, že keď sa v Košiciach stretne taká veľká masa ľudí, mnohí pochopia, že nie sú len ostrovčekmi pozitívnej deviácie a že to nie je iba súkromná téma.
Marek Michalčík z Fóra života dopĺňa: „Podľa nášho pocitu aj skúseností vieme, že na Slovensku je veľmi veľa ľudí pro life, ale nedávajú to vedieť, a toto je jedna zo zmien, ktorú očakávam: ľudia, ktorí sú pro life, si aj vďaka zážitku z pochodu uvedomia, že ak ostanú doma a ticho, tak situácia bude horšia. Ja očakávam, že toto by mohol byť impulz na vznik malých lokálnych združení, malých iniciatív na zlepšenie situácie v meste, v kraji. Prínos vidím v aktivizácii ľudí, ktorí sa budú napríklad viac zaujímať aj o prácu poslancov a uvedomia si svoju občiansku povinnosť a silu.“
Do Košíc sa chystá aj Juraj Šúst, hoci tentoraz nie ako usporiadateľ: „Chcem to osobne podporiť, aby som ukázal, že je veľa ľudí, ktorí túto tému riešia.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.