Bude to Clintonová a Giuliani? Alebo Romney a Obama? Len čosi vyše mesiaca zostáva do času, keď Američania začnú naostro vyberať svojich kandidátov na budúceho prezidenta.
Republikáni aj demokrati si zvolia každý svojho favorita možno už vo februári, najneskôr však na jar budúceho roka. Prezidentské voľby budú v novembri. Finálni kandidáti teda budú mať viac ako pol roka na boj o to, kto z nich bude viesť Ameriku.
Kto z týchto bojov vyjde ako víťaz, napovie mnohé o súčasnom stave oboch veľkých amerických strán a o tom, ako sa krajina za posledné roky zmenila. Dnes majú väčšie problémy republikáni, ktorých oslabuje nepopulárna vojna v Iraku a nepopulárny prezident Bush.
To, že favoritom republikánov je Rudy Giuliani, zástanca práva na umelé potraty alebo kontroly predaja zbraní (veľmi nepopulárne témy medzi republikánskymi voličmi), ukazuje na veľkú túžbu nestratiť pozície a najmä značnú neistotu strany, ktorá pred troma rokmi hovorila o získaní „permanentnej väčšiny“ v americkej politike. Giulianiho prvenstvo však aj tak nie je isté. Podpora vplyvného televízneho kazateľa Pata Robertsona Giulianimu len zdôraznila rozdelenie kresťanských konzervatívcov. Mitt Romney, Giulianiho protikandidát mormonského vyznania, má podporu iných dôležitých kresťanských aktivistov, a práve Romney zatiaľ nad Giulianim vedie v štátoch, kde budú prvé primárky. Giuliani je síce konzervatívec v ekonomike a v zahraničnej politike, ale ako viackrát rozvedený politik, ktorý svoje vzťahy riešil aj na verejnosti, niektorým republikánskym voličom veľmi prekáža. Navyše bývalého newyorského starostu ohrozuje korupčný škandál jeho bývalého blízkeho spolupracovníka a priateľa Kerika, ktorého Giuliani osobne vybral na niektoré vplyvné pozície. Aké budú jeho osobné voľby, ak by sa stal prezidentom?
Demokratická favoritka Hillary Clintonová to má vo svojej strane jednoduchšie a jej náskok pred druhým Barackom Obamom je značný. Ani ona to však ešte nemá isté. Obama s ňou opakovane prehráva, pokiaľ ide o hodnotenie skúsenosti, no víťazí nad ňou, pokiaľ ide o autenticitu a o schopnosť obnoviť dôveru medzi Američanmi a ich vládou. Obamovou výhodou je aj Clintonovej hlasovanie v Senáte za vojnu proti Iraku, kde môže pred demokratickými voličmi opakovať, že všetky jej skúsenosti jej boli v rozhodujúcich momentoch nanič.
Videné z väčšieho časového odstupu, rozhodovanie sa medzi Giulianim a Romneym ukazuje na to, že vzťah medzi kresťanskými konzervatívcami a republikánmi, ktorý fungoval najmä počas prezidentských období Ronalda Reagana a tiež Georgea Busha, nemusí za každých okolností (pragmatické rozhodnutie pre Giulianiho) vydržať. A rozhodovanie sa medzi Clintonovou a Obamom zasa ukazuje na to, že kennedyovský moment, ktorý do kampane vniesla charizmatická osobnosť Obamu, ešte nemusí byť dosť na to, aby prekonal podobne pragmatické nádeje, ktorými sa demokrati upínajú k Hillary Clintonovej. Povedané inak, Kennedy i Reagan by sa po rokoch mohli čudovať.
Republikáni aj demokrati si zvolia každý svojho favorita možno už vo februári, najneskôr však na jar budúceho roka. Prezidentské voľby budú v novembri. Finálni kandidáti teda budú mať viac ako pol roka na boj o to, kto z nich bude viesť Ameriku.
Kto z týchto bojov vyjde ako víťaz, napovie mnohé o súčasnom stave oboch veľkých amerických strán a o tom, ako sa krajina za posledné roky zmenila. Dnes majú väčšie problémy republikáni, ktorých oslabuje nepopulárna vojna v Iraku a nepopulárny prezident Bush.
To, že favoritom republikánov je Rudy Giuliani, zástanca práva na umelé potraty alebo kontroly predaja zbraní (veľmi nepopulárne témy medzi republikánskymi voličmi), ukazuje na veľkú túžbu nestratiť pozície a najmä značnú neistotu strany, ktorá pred troma rokmi hovorila o získaní „permanentnej väčšiny“ v americkej politike. Giulianiho prvenstvo však aj tak nie je isté. Podpora vplyvného televízneho kazateľa Pata Robertsona Giulianimu len zdôraznila rozdelenie kresťanských konzervatívcov. Mitt Romney, Giulianiho protikandidát mormonského vyznania, má podporu iných dôležitých kresťanských aktivistov, a práve Romney zatiaľ nad Giulianim vedie v štátoch, kde budú prvé primárky. Giuliani je síce konzervatívec v ekonomike a v zahraničnej politike, ale ako viackrát rozvedený politik, ktorý svoje vzťahy riešil aj na verejnosti, niektorým republikánskym voličom veľmi prekáža. Navyše bývalého newyorského starostu ohrozuje korupčný škandál jeho bývalého blízkeho spolupracovníka a priateľa Kerika, ktorého Giuliani osobne vybral na niektoré vplyvné pozície. Aké budú jeho osobné voľby, ak by sa stal prezidentom?
Demokratická favoritka Hillary Clintonová to má vo svojej strane jednoduchšie a jej náskok pred druhým Barackom Obamom je značný. Ani ona to však ešte nemá isté. Obama s ňou opakovane prehráva, pokiaľ ide o hodnotenie skúsenosti, no víťazí nad ňou, pokiaľ ide o autenticitu a o schopnosť obnoviť dôveru medzi Američanmi a ich vládou. Obamovou výhodou je aj Clintonovej hlasovanie v Senáte za vojnu proti Iraku, kde môže pred demokratickými voličmi opakovať, že všetky jej skúsenosti jej boli v rozhodujúcich momentoch nanič.
Videné z väčšieho časového odstupu, rozhodovanie sa medzi Giulianim a Romneym ukazuje na to, že vzťah medzi kresťanskými konzervatívcami a republikánmi, ktorý fungoval najmä počas prezidentských období Ronalda Reagana a tiež Georgea Busha, nemusí za každých okolností (pragmatické rozhodnutie pre Giulianiho) vydržať. A rozhodovanie sa medzi Clintonovou a Obamom zasa ukazuje na to, že kennedyovský moment, ktorý do kampane vniesla charizmatická osobnosť Obamu, ešte nemusí byť dosť na to, aby prekonal podobne pragmatické nádeje, ktorými sa demokrati upínajú k Hillary Clintonovej. Povedané inak, Kennedy i Reagan by sa po rokoch mohli čudovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.