Napriek tomu jedna neutrálna veta, teda, že na rozdiel od iných nápadov vlády z bločkovej lotérie aspoň nehrozia bezprostredné škody, sa úvodom priam núkala. Nazmar ju obrátilo najnovšie vydanie Trendu, podľa ktorého „bločková lotéria má už teraz prvých výhercov. Medzi top víťazov patrí neviditeľná mediálna spoločnosť (...), ktorá má na základe rámcovej zmluvy dodávať pre Tipos audiovizuálne diela do štartovacej kampane“. A tak ďalej. Pieseň je dôverne známa, napríklad vrátane toho, že „šťastný výherca“ nemá ani internetovú stránku.
Vážnou slabinou lotérie sa tiež javí, že ťažisko únikov DPH predsa neleží v maloobchode a službách pre obyvateľstvo (aj keď i tu sú značné). O desať-, státisíce či až milióny, o ktoré sú kratšie výnosy DPH, predsa prichádza štát v podvodných operáciách organizovaného zločinu, známych ako takzvané karuselové podvody.
Keďže správanie sa ľudí v novej situácii je nepredvídateľné, istotu, že lotéria sa obráti na úplné fiasko, mať nemôžeme. Poňatie, do čoho idú, však nemajú ani sami otcovia a organizátori podujatia. Víťazný pokrik Kažimíra, podľa ktorého bolo 300-tisíc bločkov za prvý deň „nad očakávanie“, je žiarivým príkladom tohto autorského bezvedomia. V reáli sa totiž tých 300-tisíc rovná presne trom stotinám denného obratu bločkov na Slovensku, ktorý je desať miliónov. To môžeme brať za bernú mincu, keďže číslo je priamo od Kažimíra. Aj keď teda pripustíme takú absurditu, že všetkých 300-tisíc transakcií, o ktorých vypovedajú registrované účtenky, vzniklo, respektíve sa legalizovalo iba vďaka lotérii, i tak je netto prírastok 3 percentá z hľadiska rozpočtových príjmov úplne marginálny. Nesmie sa totiž zabúdať na to, že z maloobchodu a služieb pochádza iba zlomok z celkového výnosu DPH. Aby z lotérie plynul akýsi relevantný rozpočtový výnos, tak od oka sa dá tipnúť, že vydaných bločkov by muselo byť asi o štvrtinu viac než doteraz.
Technickú prípravu, kampaň a výhry rozpočtuje Tipos na jeden a štvrť milióna na rok. Takže zrejme aj pre prípad, že by experiment skončil v červených číslach, si Kažimír pripravil ľubozvučnú výhovorku. Najdôležitejší vraj nie je ani tak výnos, ako „edukačný a osvetový potenciál bločkovej lotérie“. Čiže v preklade do ľudskej reči, význam je v motivácii na žiadanie bločkov, čiže akože na zvyšovanie daňovej morálky. Ale tu sa minister pohybuje po veľmi tenkom ľade. K zvýšeniu „platobnej disciplíny“ či k etike spoločenskej zodpovednosti chce totiž naviesť občanov predstaviteľ toho štátu, ktorý je pred jeho očami a jeho kmeňovými kolegami tunelovaný a rozkrádaný takpovediac v priamom prenose. To naozaj nie je pozícia, z ktorej sa dá dôveryhodne hovoriť o daňovej morálke.
Vážnou slabinou lotérie sa tiež javí, že ťažisko únikov DPH predsa neleží v maloobchode a službách pre obyvateľstvo (aj keď i tu sú značné). O desať-, státisíce či až milióny, o ktoré sú kratšie výnosy DPH, predsa prichádza štát v podvodných operáciách organizovaného zločinu, známych ako takzvané karuselové podvody.
Keďže správanie sa ľudí v novej situácii je nepredvídateľné, istotu, že lotéria sa obráti na úplné fiasko, mať nemôžeme. Poňatie, do čoho idú, však nemajú ani sami otcovia a organizátori podujatia. Víťazný pokrik Kažimíra, podľa ktorého bolo 300-tisíc bločkov za prvý deň „nad očakávanie“, je žiarivým príkladom tohto autorského bezvedomia. V reáli sa totiž tých 300-tisíc rovná presne trom stotinám denného obratu bločkov na Slovensku, ktorý je desať miliónov. To môžeme brať za bernú mincu, keďže číslo je priamo od Kažimíra. Aj keď teda pripustíme takú absurditu, že všetkých 300-tisíc transakcií, o ktorých vypovedajú registrované účtenky, vzniklo, respektíve sa legalizovalo iba vďaka lotérii, i tak je netto prírastok 3 percentá z hľadiska rozpočtových príjmov úplne marginálny. Nesmie sa totiž zabúdať na to, že z maloobchodu a služieb pochádza iba zlomok z celkového výnosu DPH. Aby z lotérie plynul akýsi relevantný rozpočtový výnos, tak od oka sa dá tipnúť, že vydaných bločkov by muselo byť asi o štvrtinu viac než doteraz.
Technickú prípravu, kampaň a výhry rozpočtuje Tipos na jeden a štvrť milióna na rok. Takže zrejme aj pre prípad, že by experiment skončil v červených číslach, si Kažimír pripravil ľubozvučnú výhovorku. Najdôležitejší vraj nie je ani tak výnos, ako „edukačný a osvetový potenciál bločkovej lotérie“. Čiže v preklade do ľudskej reči, význam je v motivácii na žiadanie bločkov, čiže akože na zvyšovanie daňovej morálky. Ale tu sa minister pohybuje po veľmi tenkom ľade. K zvýšeniu „platobnej disciplíny“ či k etike spoločenskej zodpovednosti chce totiž naviesť občanov predstaviteľ toho štátu, ktorý je pred jeho očami a jeho kmeňovými kolegami tunelovaný a rozkrádaný takpovediac v priamom prenose. To naozaj nie je pozícia, z ktorej sa dá dôveryhodne hovoriť o daňovej morálke.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.