V bývalej Juhoslávii šli ešte o krok ďalej, ako sme to za dôb fungovania spoločného štátu spravili my Česi a Slováci. Tam dokonca vytvorili aj spoločný jazyk – srbochorvátčinu. Rozdiel bol len v tom, že v Chorvátsku sa tento jazyk písal latinkou, v Srbsku cyrilikou a v Bosne a Hercegovine tak aj tak. Podarilo sa to preto, že sa za základ spoločného jazyka zvolilo štokavské nárečie, ktorým sa hovorilo vo väčšine Bosny, časti východného Chorvátska a južnej Dalmácie. Asi ako keby sa za základ československého jazyka vzalo nárečie zo Slovácka alebo záhoráčtina.
Juhoslávia sa, ako vieme, začiatkom 90. rokov rozpadla podobne ako Československo, ale oproti nášmu rozdeleniu štátu to bolo sprevádzané aj krvavými vojnami, etnickými čistkami a takou mierou nenávisti, akú Česi a Slováci voči sebe nikdy necítili, ani len v roku 1939, keď sa Slováci pridali na stranu Hitlera a uľahčili mu tak okupáciu Čiech a Moravy.
Spoločný srbochorvátsky jazyk zanikol so zánikom Zväzovej republiky Juhoslávie a po dvadsiatich rokoch sa už srbčina a chorvátčina študujú ako dva osobitné jazyky. To, čo je však zvláštne, a na čo som narazil teraz pri svojej návšteve Belehradu, je skutočnosť, že zase miznú rozdiely v používaní písma. V Srbsku, ktoré sa približuje Európe, je v posledných desiatich rokoch cyrilika značne na ústupe, o čom svedčí napríklad fakt, že najpredávanejšie srbské noviny Blic sú v latinke. A pritom, aby nedošlo k omylu, v čistej srbčine. Cyrilika sa stala znakom srbských nacionalistov a tradicionalistov a omnoho častejšie než v samotnom Srbsku sa dnes používa v srbskej časti Bosny, v Srbmi osídlenom východnom Chorvátsku alebo v srbských okresoch Kosova. A je možné, že až Srbsko o pár rokov vstúpi do Únie, už tam nepríde s cyrilikou, ale s latinkou. Ktovie, možno o istý čas bude potom zo srbčiny a chorvátčiny zase srbochorvátčina, ktorá sa navyše aj bude písať spoločným latinským písmom.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Juhoslávia sa, ako vieme, začiatkom 90. rokov rozpadla podobne ako Československo, ale oproti nášmu rozdeleniu štátu to bolo sprevádzané aj krvavými vojnami, etnickými čistkami a takou mierou nenávisti, akú Česi a Slováci voči sebe nikdy necítili, ani len v roku 1939, keď sa Slováci pridali na stranu Hitlera a uľahčili mu tak okupáciu Čiech a Moravy.
Spoločný srbochorvátsky jazyk zanikol so zánikom Zväzovej republiky Juhoslávie a po dvadsiatich rokoch sa už srbčina a chorvátčina študujú ako dva osobitné jazyky. To, čo je však zvláštne, a na čo som narazil teraz pri svojej návšteve Belehradu, je skutočnosť, že zase miznú rozdiely v používaní písma. V Srbsku, ktoré sa približuje Európe, je v posledných desiatich rokoch cyrilika značne na ústupe, o čom svedčí napríklad fakt, že najpredávanejšie srbské noviny Blic sú v latinke. A pritom, aby nedošlo k omylu, v čistej srbčine. Cyrilika sa stala znakom srbských nacionalistov a tradicionalistov a omnoho častejšie než v samotnom Srbsku sa dnes používa v srbskej časti Bosny, v Srbmi osídlenom východnom Chorvátsku alebo v srbských okresoch Kosova. A je možné, že až Srbsko o pár rokov vstúpi do Únie, už tam nepríde s cyrilikou, ale s latinkou. Ktovie, možno o istý čas bude potom zo srbčiny a chorvátčiny zase srbochorvátčina, ktorá sa navyše aj bude písať spoločným latinským písmom.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.