Manželom Demáčkovcom, čerstvým tridsiatnikom s dvoma malými deťmi, spoločné podnikanie evidentne vyhovuje – aj počas rozhovoru s .týždňom sa pekne dopĺňajú. Dnes vlastnia niekoľko firiem, pričom Jakub je „vizionár“ nových projektov a Ivona ich vykonávateľka. „Vždy, keď začne vetu slovami ,Rozmýšľal som...´, mám sa na pozore,“ smeje sa Ivona. „Ivonka to uprace, niekto musí byť systematik,“ dopĺňa Jakub.
.mladícky štart
Podnikať začali v záverečnej fáze svojho štúdia. Obaja rodáci z Považskej Bystrice absolvovali v Bratislave ekonomické smery a obaja sú z podnikateľských rodín. Kým Jakubov otec dodnes úspešne podniká so svojou strojárskou firmou Medeko, Ivona mala pre ťažkosti svojho otca spočiatku mentálny blok vstúpiť do neistých vôd biznisu. „Ani na sekundu som sa nezamyslel, že je tam nejaké riziko,“ spomína Jakub, ktorý napokon svoju budúcu manželku presvedčil.
Ivona vtedy pracovala v novej relokačnej firme, ktorá mala pomáhať cudzincom pri vybavovaní povolení a ich štarte na Slovensku. Keďže bola jediný zamestnanec a pracovné záležitosti intenzívnejšie konzultovala so svojím priateľom Jakubom než s majiteľmi, po krátkom čase im dala ponuku na odkúpenie firmy. K dohode však nedošlo a Ivona s Jakubom museli začať od nuly. V roku 2004 založili spoločnosť Relocation (dnes Pro Relocation), ktorá ponúkala relokačné a imigračné služby. „Profesionálne to vtedy nerobil nik,“ vraví Jakub. Spoločnosť sa stará o takzvaných expatriotov, teda ľudí, ktorých zahraničná firma vyšle na Slovensko, aby tu dočasne zastávali určenú pozíciu. Najmä zahraničným manažérom vybavujú imigračné a pracovné povolenia a zároveň im pomáhajú pri zabývaní sa v cudzine.
Na prvom mieste je hľadanie vhodného ubytovania čiže nezávislý prieskum realitného trhu. Podľa „balíka“, ktorý expatriotom ich domáca firma objedná, môže mať starostlivosť o nich veľmi široký záber – od hľadania lekára, škôlky alebo jazykovej školy pre deti až po jazdiareň, ak majú radi kone. Pomáhajú aj pri zavedení internetu, telefónnej linky či hľadaní upratovačky. „Zdá sa, že sú to banality, ale pre cudzinca sú to často neriešiteľné problémy,“ hovorí Ivona, ktorá hľadá aj sociálne aktivity pre manželky manažérov. Tie sa nezriedka dočasne vzdávajú kariéry. Spočiatku mali aj klientov, ktorých sem firma zo zahraničia vyslala rozbehnúť novú pobočku a Demáčkovci boli ich jediné kontaktné osoby. „Jeden anglický manažér zapadol na Kolibe a Jakub ho šiel s lopatou vytiahnuť,“ spomína Ivona. „S mnohými sme sa skamarátili a začali sme žiť v rámci domácej ,expat´ komunity,“ hovorí Jakub. Keďže cítili, že mnohým chýba spoločnosť, pre stovky expatriotov začali raz do mesiaca organizovať spoločný event.
.kľúčoví klienti
Krátko po škole prišla svadba a prvý syn, čo však firmu nezabrzdilo. Jazykovo a komunikačne zdatní mladomanželia si začali budovať meno na medzinárodnej scéne. „Keď sme boli na svojej prvej veľkej relocation konferencii, kde bolo veľa starších dám, pýtali sa nás, či sme niečie deti,“ spomínajú. Keďže vstúpili na prázdny trh, o ponuky nemali núdzu. „Ak sme klientovi dobre poslúžili, dal na nás referenciu,“ vysvetľuje Ivona. Klientelu získavajú na dvojakom princípe: buď presvedčia personalistov z domácej firmy, alebo ich osloví medzinárodná relokačná firma, ktorá služby zastrešuje pre zahraničné firmy na globálnej úrovni a na Slovensku si zabezpečí lokálneho dodávateľa. Nepriamo im pomáha aj členstvo v Slovensko-americkej obchodnej komore.
Ich prvým vážnym zákazníkom bola firma Getrag-Ford, ktorá v roku 2005 prišla vyrábať prevodovky do východoslovenského priemyselného parku v Kechneci. „Mala som vtedy päťtýždňového syna, vybrali sme sa do Košíc a presvedčili ich riaditeľa, aby si nás najali.“ Tejto firme poskytli komplexný servis asi pre 30 zamestnancov. Dnes má Pro Relocation referencie od desiatok firiem ako Microsoft, Henkel, Adidas či IBM. Pro Relocation mesačne vybaví približne 50-60 imigračných prípadov a asi dvadsať relokačných (kde sa však neráta celá rodina zamestnanca).
Na veľkých klientov sa však primárne neorientujú. „Ak odíde, veľmi vás to zraní,“ vraví Ivona. Pro Relocation stojí na službách pre väčšie množstvo menších firiem, ktoré majú od jedného do piatich expatriotov. Práve orientácia na menších klientov im pomohla v ťažkom období rokov 2008 a 2009.
Pred tromi rokmi sa rozrástli aj na poľský trh, keď vo Varšave odkúpili podobnú spoločnosť. „Je tam veľký potenciál, ale aj väčšia konkurencia. Hoci je to megatrh, máme tam menší obrat ako doma,“ hovorí Jakub. Napriek tomu majú v Poľsku klientov ako IBM, Google či Shell.
Pro Relocation, ktorá má šesť zamestnancov, dnes riadi už len Ivona. Jakub v roku 2007 založil spoločnosť Pergo na správu nehnuteľností a sprostredkovanie ich predaja a prenájmu, ktorá vzišla z pôvodného biznisu. Pre svojich zahraničných zverencov musia najímať nehnuteľnosti vyššieho štandardu, no služby domácich realitiek sa im zdali slabé. „Klienti k nám prídu s očakávaniami, ktoré sa často nenapĺňali. My sme mali predstavu, ako sa to má robiť,“ hovorí Jakub.
Ako podnikanie ovplyvňuje ich rodinný život? „Často sa celý deň nestretneme a potom o deviatej chce Ivonka riešiť firmu a ja na to nemám náladu,“ opisuje Jakub, ktorý večer za firmou radšej zavrie dvere. „Klienti vám pri sťahovaní zložia na plecia všetky emócie a ja to musím absorbovať. Jakub je pragmatik, rozhodne a viac sa tým nestresuje,“ vraví Ivona. Jakub za svoj úspech považuje aj to, že mu nič nehovoria príbehy o zodratých podnikateľoch. „U mňa bola vždy prednejšia rodina a môj pokoj.“ Ivona ho však dopĺňa: „Ty to bagatelizuješ. My obaja veľa pracujeme. Ale naša firma by bola inde, keby Jakub pracoval dvanásť hodín denne, ale to by sme nemohli mať rodinu.“
.mladícky štart
Podnikať začali v záverečnej fáze svojho štúdia. Obaja rodáci z Považskej Bystrice absolvovali v Bratislave ekonomické smery a obaja sú z podnikateľských rodín. Kým Jakubov otec dodnes úspešne podniká so svojou strojárskou firmou Medeko, Ivona mala pre ťažkosti svojho otca spočiatku mentálny blok vstúpiť do neistých vôd biznisu. „Ani na sekundu som sa nezamyslel, že je tam nejaké riziko,“ spomína Jakub, ktorý napokon svoju budúcu manželku presvedčil.
Ivona vtedy pracovala v novej relokačnej firme, ktorá mala pomáhať cudzincom pri vybavovaní povolení a ich štarte na Slovensku. Keďže bola jediný zamestnanec a pracovné záležitosti intenzívnejšie konzultovala so svojím priateľom Jakubom než s majiteľmi, po krátkom čase im dala ponuku na odkúpenie firmy. K dohode však nedošlo a Ivona s Jakubom museli začať od nuly. V roku 2004 založili spoločnosť Relocation (dnes Pro Relocation), ktorá ponúkala relokačné a imigračné služby. „Profesionálne to vtedy nerobil nik,“ vraví Jakub. Spoločnosť sa stará o takzvaných expatriotov, teda ľudí, ktorých zahraničná firma vyšle na Slovensko, aby tu dočasne zastávali určenú pozíciu. Najmä zahraničným manažérom vybavujú imigračné a pracovné povolenia a zároveň im pomáhajú pri zabývaní sa v cudzine.
Na prvom mieste je hľadanie vhodného ubytovania čiže nezávislý prieskum realitného trhu. Podľa „balíka“, ktorý expatriotom ich domáca firma objedná, môže mať starostlivosť o nich veľmi široký záber – od hľadania lekára, škôlky alebo jazykovej školy pre deti až po jazdiareň, ak majú radi kone. Pomáhajú aj pri zavedení internetu, telefónnej linky či hľadaní upratovačky. „Zdá sa, že sú to banality, ale pre cudzinca sú to často neriešiteľné problémy,“ hovorí Ivona, ktorá hľadá aj sociálne aktivity pre manželky manažérov. Tie sa nezriedka dočasne vzdávajú kariéry. Spočiatku mali aj klientov, ktorých sem firma zo zahraničia vyslala rozbehnúť novú pobočku a Demáčkovci boli ich jediné kontaktné osoby. „Jeden anglický manažér zapadol na Kolibe a Jakub ho šiel s lopatou vytiahnuť,“ spomína Ivona. „S mnohými sme sa skamarátili a začali sme žiť v rámci domácej ,expat´ komunity,“ hovorí Jakub. Keďže cítili, že mnohým chýba spoločnosť, pre stovky expatriotov začali raz do mesiaca organizovať spoločný event.
.kľúčoví klienti
Krátko po škole prišla svadba a prvý syn, čo však firmu nezabrzdilo. Jazykovo a komunikačne zdatní mladomanželia si začali budovať meno na medzinárodnej scéne. „Keď sme boli na svojej prvej veľkej relocation konferencii, kde bolo veľa starších dám, pýtali sa nás, či sme niečie deti,“ spomínajú. Keďže vstúpili na prázdny trh, o ponuky nemali núdzu. „Ak sme klientovi dobre poslúžili, dal na nás referenciu,“ vysvetľuje Ivona. Klientelu získavajú na dvojakom princípe: buď presvedčia personalistov z domácej firmy, alebo ich osloví medzinárodná relokačná firma, ktorá služby zastrešuje pre zahraničné firmy na globálnej úrovni a na Slovensku si zabezpečí lokálneho dodávateľa. Nepriamo im pomáha aj členstvo v Slovensko-americkej obchodnej komore.
Ich prvým vážnym zákazníkom bola firma Getrag-Ford, ktorá v roku 2005 prišla vyrábať prevodovky do východoslovenského priemyselného parku v Kechneci. „Mala som vtedy päťtýždňového syna, vybrali sme sa do Košíc a presvedčili ich riaditeľa, aby si nás najali.“ Tejto firme poskytli komplexný servis asi pre 30 zamestnancov. Dnes má Pro Relocation referencie od desiatok firiem ako Microsoft, Henkel, Adidas či IBM. Pro Relocation mesačne vybaví približne 50-60 imigračných prípadov a asi dvadsať relokačných (kde sa však neráta celá rodina zamestnanca).
Na veľkých klientov sa však primárne neorientujú. „Ak odíde, veľmi vás to zraní,“ vraví Ivona. Pro Relocation stojí na službách pre väčšie množstvo menších firiem, ktoré majú od jedného do piatich expatriotov. Práve orientácia na menších klientov im pomohla v ťažkom období rokov 2008 a 2009.
Pred tromi rokmi sa rozrástli aj na poľský trh, keď vo Varšave odkúpili podobnú spoločnosť. „Je tam veľký potenciál, ale aj väčšia konkurencia. Hoci je to megatrh, máme tam menší obrat ako doma,“ hovorí Jakub. Napriek tomu majú v Poľsku klientov ako IBM, Google či Shell.
Pro Relocation, ktorá má šesť zamestnancov, dnes riadi už len Ivona. Jakub v roku 2007 založil spoločnosť Pergo na správu nehnuteľností a sprostredkovanie ich predaja a prenájmu, ktorá vzišla z pôvodného biznisu. Pre svojich zahraničných zverencov musia najímať nehnuteľnosti vyššieho štandardu, no služby domácich realitiek sa im zdali slabé. „Klienti k nám prídu s očakávaniami, ktoré sa často nenapĺňali. My sme mali predstavu, ako sa to má robiť,“ hovorí Jakub.
Ako podnikanie ovplyvňuje ich rodinný život? „Často sa celý deň nestretneme a potom o deviatej chce Ivonka riešiť firmu a ja na to nemám náladu,“ opisuje Jakub, ktorý večer za firmou radšej zavrie dvere. „Klienti vám pri sťahovaní zložia na plecia všetky emócie a ja to musím absorbovať. Jakub je pragmatik, rozhodne a viac sa tým nestresuje,“ vraví Ivona. Jakub za svoj úspech považuje aj to, že mu nič nehovoria príbehy o zodratých podnikateľoch. „U mňa bola vždy prednejšia rodina a môj pokoj.“ Ivona ho však dopĺňa: „Ty to bagatelizuješ. My obaja veľa pracujeme. Ale naša firma by bola inde, keby Jakub pracoval dvanásť hodín denne, ale to by sme nemohli mať rodinu.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.