Kým pri míňaní úspor ide o usmernenie toku existujúcich peňazí, pri úvere ide o míňanie ešte nenadobudnutých financií. Preto je dôležité, aby splácanie bolo bezproblémové. O to sa dá postarať už pri výbere typu zadlženia. Vkročiť do života na dlh je pomerne jednoduché. Na získanie úverových produktov totiž neraz stačí iba občiansky preukaz: k bežnému účtu banky už automaticky pridávajú možnosť ísť do mínusu, kreditná karta je otázkou niekoľkých papierov, splátkový predaj je dostupný takmer v každej predajni a komu toto všetko pripadá veľmi náročné, môže si o peniaze požiadať obyčajným zaslaním SMS správy. Vo všeobecnosti však platí, že o čo jednoduchšie sa dá k peniazom dostať, o to nákladnejšie riešenie ide. Pod nákladmi treba rozumieť preplatenosť – o koľko človek vráti viac, než si požičal.
.preplatenosť verzus dostupnosť
Mnoho ľudí odmieta úver z jedného dôvodu: vrátia viac, ako si požičali. Druhým dôvodom je, že v počiatku splácania ide pri väčšine pôžičiek väčšia časť pravidelnej platby na úroky a menšia na splatenie dlhu. V našich podmienkach je s pôžičkou automaticky spojený aj úrok. Viaceré náboženstvá síce považujú úrok za hriech, no pre mnohých by bol hriech, keby nenašli spôsob, ako vyhovieť Bohu i sebe. Úrok pri nich teda oficiálne neexistuje, no jeho „synonymá“ áno.
No nie je to iba úrok, čo predražuje pôžičku. Sú to ešte náklady, spojené s nadobudnutím, existenciou či zánikom úveru. Všetky náklady spojené s úverom sú zakomponované do ukazovateľa RPMN (Ročná Percentuálna Miera Nákladov). Čím vyššiu hodnotu tento ukazovateľ má, tým je úver drahší. V praxi sa pohybuje od jednotiek až do tisícok percent.
Čím dlhšie sa úver spláca, tým je jeho preplatenosť vyššia. Na druhej strane, čím je čas určený na splatenie záväzku dlhší, tým je pravidelná splátka nižšia. Človek tak má na výber z dvoch možností: nízka preplatenosť alebo nízka splátka. Krátku splatnosť si môžu zvoliť iba bonitní klienti, keďže splátky sú vysoké. Naopak, z dôvodu potreby nízkych splátok si menej bonitní klienti volia dlhý čas splácania. Napríklad splátkové spoločnosti sa prezentujú predovšetkým výškou splátky, nie úrokovou sadzbou. Tieto spoločnosti sa totiž orientujú práve na menej bonitnú klientelu. Ideou reklám je, aby si klient vedel okamžite porovnať, či výška splátky je nižšia ako jeho mesačná úspora z výplaty.
Niekedy nezaškodí upraviť si názor na preplatenosť úveru pohľadom na peniaze znehodnotené infláciou. So zvyšujúcim sa časom splácania totiž klesá hodnota peňazí. Z praktického hľadiska je vlastne aj nesprávne vypočítavať preplatenosť, pretože sa takto porovnávajú peniaze zo súčasnosti s peniazmi z budúcnosti. Pre lepšiu predstavivosť stačí otázka: Dá sa porovnať hodnota 1 000 korún z roku 1989 s 1 000 korunami z roku 2008, prípadne s dnešnými 33 eurami?
Nie každý úver sa dá splácať ľubovoľne dlho. Hotovostné pôžičky sa splácajú v týždňových až dvojtýždňových splátkach počas niekoľkých mesiacov. Spotrebiteľské úvery sa splácajú mesačne, a to od niekoľkých mesiacov až do desiatich rokov. Pre dlhšiu potrebu peňazí sú tu americké hypotéky (bezúčelový úver krytý založenou nehnuteľnosťou). No a pri kreditnej karte sa nestanovuje splátkový plán, ale iba minimálna splátka.
.úrokové sadzby a splácanie
Pri zadlžovaní sa treba mať vždy na pamäti, že úroky na pôžičkách sú vždy vyššie ako úroky na vkladoch. V prípade, že by to v ponuke bolo naopak, treba sa pozerať za čísla, presnejšie na to, k akému obdobiu sa úroková sadzba vzťahuje. Banky štandardne úročia úvery ročnou sadzbou, nebankové spoločnosti používajú aj mesačnú až dennú úrokovú sadzbu. Preto na prvý pohľad, keď človek porovnáva iba čísla, sa môže zdať, že pôžička od nebankovky je výhodnejšia. Opak je pravda.
Cena za požičanie peňazí sa pohybuje približne od 6 percent ročne. Horná hranica nie je známa. Na trhu totiž pôsobia aj nebankové spoločnosti, ktorých pôžičky sa úročia viac ako 20-tisíc percentami ročne. Takéto extrémne vysoké úroky sú spôsobené tým, že takéto firmy požičiavajú na veľmi krátky čas. Podstatou sú fixné poplatky spojené s krátkym časom trvania nízkeho dlhu.
Nízke sadzby sú ochotné ponúkať banky, keďže požadujú od budúcich dlžníkov dokazovanie schopnosti splácať úver. Vo všeobecnosti platí, že čím je človek bohatší, tým vyšší úver a nižšiu úrokovú sadzbu môže získať. K nízkym sadzbám sa dá dopracovať aj zabezpečením – ručiteľom, nehnuteľnosťou ale i peniazmi uloženými v štandardnom finančnom produkte.
V počiatočnom období splácania sa najprv platí cena za kapitál, až neskôr sa kapitál vracia svojmu pôvodnému majiteľovi. Všetko závisí od spôsobu splácania. Väčšinou dlžníci platia rovnakú platbu počas celého obdobia splácania (anuitné splácanie). No banky ponúkajú aj rastúce či klesajúce platby. Pri rastúcej platbe sa celková preplatenosť zvýši, pri klesajúcej zníži. Základom platby pri splácaní je totiž cena – úrok. O čo je platba vyššia ako úrok, o to viac sa zníži nesplatená časť dlhu. A postupným splácaním dlhu sa znižuje aj úrok z neho.
.za peniaze sa platí
Samotný úrok nie je všetko. Pri výbere pôžičiek je vhodnejším parametrom ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Navyše, ak tento údaj nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pôžička je bezúročná a bez poplatkov. O dôvod viac zaujímať sa práve o toto číslo.
Spraviť si aký-taký prehľad o ponukách bánk pomôže ušetriť. Prvým nákladom je poplatok za získanie úveru. Neuplatňuje ho síce každá banka, aj keď banky z času na čas ponúkajú „akciové poplatky“, no pohybuje sa do výšky 4 percentá z objemu získaného úveru. V porovnaní s minulosťou sa už nespoplatňuje zriadenie, zrušenie ani vedenie úverového účtu. Zábudlivci však musia počítať s tým, že každé porušenie splátkového plánu sa trestá upomienkou, za ktorú zaplatia do 100 eur. S poplatkami treba počítať aj pri predčasnom splatení záväzku. Pohybujú sa do 4 percent z predčasne splatenej sumy, okrem splatenia úveru vo výročí fixácie. Aj keď legislatíva zakazuje bankám pýtať si poplatok za predčasné splatenie úveru do výšky 10-tisíc eur, niektoré banky začali spoplatňovať úkony spojené s predčasným splatením úveru. Každé, aj dobre myslené sprísnenie podmienok hráčov na trhu si tak odtrpí vždy zákazník.
.problémy so splácaním
Problémy treba riešiť a ak sa dá, tak ešte predtým sa ich vyvarovať. Problémom pri pôžičke je neschopnosť ju splácať. V takom prípade je potrebné kontaktovať veriteľa a snažiť sa zmeniť splátkový plán. Možností nie je veľa, no majú šancu pomôcť. Môže ísť o odklad splátok, keď sa bude platiť iba úrok. Mesačná platba sa teda zníži. Znížiť mesačnú platbu môže aj predĺženie splatnosti úveru – čím dlhšie obdobie sa spláca, tým nižšia je mesačná splátka. Napríklad ak sa ročný úver predĺži na päťročný, mesačná platba klesne na štvrtinu. A pri predĺžení splatnosti na desať rokov až na šestinu pôvodnej platby.
V každom prípade aj zníženú platbu treba platiť. Preto je dobré mať vybudovanú určitú finančnú rezervu. To znamená mať niekde uložené peniaze, ktoré vystačia na chod domácnosti na niekoľko mesiacov. Pri plánovaní takejto rezervy treba myslieť aj na splácanie všetkých podlžností. Do dlhu by tak mali vstúpiť iba tí, ktorí takúto rezervu majú vybudovanú. Vyhnú sa tým ťažkostiam spojeným so stratou zamestnania, chorobou či úrazom.
Na vznik neočakávaných udalostí sa však dá aj poistiť. Banky spolu s úverom neraz ponúknu aj zabezpečenie splácania prostredníctvom poistky. Pre mnohých klientov je najzaujímavejšie poistenie pre prípad straty zamestnania. Poistné plnenie sa pri tomto produkte nevypláca každému, kto sa stane nezamestnaným. Poistné podmienky presne stanovujú, koho sa to týka. Navyše, procedúra spojená so získaním poistného plnenia nie je rýchla a trvá aj niekoľko mesiacov. A počas tohto obdobia treba tak či tak splácať. Aj pri poistení teda treba mať vybudovanú určitú finančnú rezervu.
.alternatíva k starému úveru
Strasti z vysokej splátky môže pomôcť zahodiť nový úver. Pozor, nemôže ísť o úver, ktorým sa majú vykryť splátky. V takom prípade by šlo o začiatok špirály, z ktorej sa dá dostať už len veľmi ťažko. Aby sa nový úver stal výhodnejším, starý musí prestať existovať – ide o splatenie starého úveru novým. Refinancovanie sa stáva v posledných rokoch čoraz častejším posolstvom bankových reklám.
Novým úverom sa dá splatiť aj niekoľko pôžičiek. Či už ide o bankový úver, nesplatenú kreditnú kartu alebo pôžičku z nebankovej spoločnosti, dôležité je, aby výsledkom konsolidácie úverov bolo zlepšenie finančnej situácie dlžníka. V praxi to môže znamenať buď nižšiu splátku alebo nižšiu preplatenosť. Pri konsolidácii úverov ide o poskytnutie nového úveru vo výške nesplatených záväzkov. Dlžník tak má prostriedky na to, aby sa zbavil tiarch a splácal iba jeden úver.
Získať nový úver na splatenie predošlých nebude mať ťažké ten, kto vie zdokladovať svoj príjem a neomeškával sa so splácaním. To, akú má človek splátkovú disciplínu, si vedia banky i nebankové spoločnosti overiť v úverovom registri. Avšak, ak už aj človek má nejaký ten zápis, nemusí zúfať. Podstatné je, ako sa ako dlžník správal rok až dva pred žiadosťou o úver. Ak má nedostatky práve v tejto krátkej histórii, získať novú pôžičku bude mať podstatne ťažšie.
.splácať sa musí, sporiť sa môže
Ak by človek kupoval veci až vtedy, kým si na ne nasporí, u mnohých by to trvalo večnosť. Je pravda, že subjektívne sa človeku ťažšie sporí ako spláca. Splátka úveru totiž prichádza na rad medzi prvými mínusovými položkami po výplate. Sporí sa až vtedy, ak na účte niečo po mínusových položkách aj ostane. Dôležité je splácať racionálnu pôžičku. Teda takú, ktorá je v čase jej získania porovnateľná s inými pôžičkami. A takú, vďaka ktorej dlžník niečo získal a zadlženie sa neoľutoval. Zadlžiť sa pre nový televízor, ktorý po dvoch rokoch prestane fungovať, je jedna z tých životných skúseností, o ktoré dlžník určite nestojí.
Autor je spolupracovník .týždňa.
.preplatenosť verzus dostupnosť
Mnoho ľudí odmieta úver z jedného dôvodu: vrátia viac, ako si požičali. Druhým dôvodom je, že v počiatku splácania ide pri väčšine pôžičiek väčšia časť pravidelnej platby na úroky a menšia na splatenie dlhu. V našich podmienkach je s pôžičkou automaticky spojený aj úrok. Viaceré náboženstvá síce považujú úrok za hriech, no pre mnohých by bol hriech, keby nenašli spôsob, ako vyhovieť Bohu i sebe. Úrok pri nich teda oficiálne neexistuje, no jeho „synonymá“ áno.
No nie je to iba úrok, čo predražuje pôžičku. Sú to ešte náklady, spojené s nadobudnutím, existenciou či zánikom úveru. Všetky náklady spojené s úverom sú zakomponované do ukazovateľa RPMN (Ročná Percentuálna Miera Nákladov). Čím vyššiu hodnotu tento ukazovateľ má, tým je úver drahší. V praxi sa pohybuje od jednotiek až do tisícok percent.
Čím dlhšie sa úver spláca, tým je jeho preplatenosť vyššia. Na druhej strane, čím je čas určený na splatenie záväzku dlhší, tým je pravidelná splátka nižšia. Človek tak má na výber z dvoch možností: nízka preplatenosť alebo nízka splátka. Krátku splatnosť si môžu zvoliť iba bonitní klienti, keďže splátky sú vysoké. Naopak, z dôvodu potreby nízkych splátok si menej bonitní klienti volia dlhý čas splácania. Napríklad splátkové spoločnosti sa prezentujú predovšetkým výškou splátky, nie úrokovou sadzbou. Tieto spoločnosti sa totiž orientujú práve na menej bonitnú klientelu. Ideou reklám je, aby si klient vedel okamžite porovnať, či výška splátky je nižšia ako jeho mesačná úspora z výplaty.
Niekedy nezaškodí upraviť si názor na preplatenosť úveru pohľadom na peniaze znehodnotené infláciou. So zvyšujúcim sa časom splácania totiž klesá hodnota peňazí. Z praktického hľadiska je vlastne aj nesprávne vypočítavať preplatenosť, pretože sa takto porovnávajú peniaze zo súčasnosti s peniazmi z budúcnosti. Pre lepšiu predstavivosť stačí otázka: Dá sa porovnať hodnota 1 000 korún z roku 1989 s 1 000 korunami z roku 2008, prípadne s dnešnými 33 eurami?
Nie každý úver sa dá splácať ľubovoľne dlho. Hotovostné pôžičky sa splácajú v týždňových až dvojtýždňových splátkach počas niekoľkých mesiacov. Spotrebiteľské úvery sa splácajú mesačne, a to od niekoľkých mesiacov až do desiatich rokov. Pre dlhšiu potrebu peňazí sú tu americké hypotéky (bezúčelový úver krytý založenou nehnuteľnosťou). No a pri kreditnej karte sa nestanovuje splátkový plán, ale iba minimálna splátka.
.úrokové sadzby a splácanie
Pri zadlžovaní sa treba mať vždy na pamäti, že úroky na pôžičkách sú vždy vyššie ako úroky na vkladoch. V prípade, že by to v ponuke bolo naopak, treba sa pozerať za čísla, presnejšie na to, k akému obdobiu sa úroková sadzba vzťahuje. Banky štandardne úročia úvery ročnou sadzbou, nebankové spoločnosti používajú aj mesačnú až dennú úrokovú sadzbu. Preto na prvý pohľad, keď človek porovnáva iba čísla, sa môže zdať, že pôžička od nebankovky je výhodnejšia. Opak je pravda.
Cena za požičanie peňazí sa pohybuje približne od 6 percent ročne. Horná hranica nie je známa. Na trhu totiž pôsobia aj nebankové spoločnosti, ktorých pôžičky sa úročia viac ako 20-tisíc percentami ročne. Takéto extrémne vysoké úroky sú spôsobené tým, že takéto firmy požičiavajú na veľmi krátky čas. Podstatou sú fixné poplatky spojené s krátkym časom trvania nízkeho dlhu.
Nízke sadzby sú ochotné ponúkať banky, keďže požadujú od budúcich dlžníkov dokazovanie schopnosti splácať úver. Vo všeobecnosti platí, že čím je človek bohatší, tým vyšší úver a nižšiu úrokovú sadzbu môže získať. K nízkym sadzbám sa dá dopracovať aj zabezpečením – ručiteľom, nehnuteľnosťou ale i peniazmi uloženými v štandardnom finančnom produkte.
V počiatočnom období splácania sa najprv platí cena za kapitál, až neskôr sa kapitál vracia svojmu pôvodnému majiteľovi. Všetko závisí od spôsobu splácania. Väčšinou dlžníci platia rovnakú platbu počas celého obdobia splácania (anuitné splácanie). No banky ponúkajú aj rastúce či klesajúce platby. Pri rastúcej platbe sa celková preplatenosť zvýši, pri klesajúcej zníži. Základom platby pri splácaní je totiž cena – úrok. O čo je platba vyššia ako úrok, o to viac sa zníži nesplatená časť dlhu. A postupným splácaním dlhu sa znižuje aj úrok z neho.
.za peniaze sa platí
Samotný úrok nie je všetko. Pri výbere pôžičiek je vhodnejším parametrom ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Navyše, ak tento údaj nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pôžička je bezúročná a bez poplatkov. O dôvod viac zaujímať sa práve o toto číslo.
Spraviť si aký-taký prehľad o ponukách bánk pomôže ušetriť. Prvým nákladom je poplatok za získanie úveru. Neuplatňuje ho síce každá banka, aj keď banky z času na čas ponúkajú „akciové poplatky“, no pohybuje sa do výšky 4 percentá z objemu získaného úveru. V porovnaní s minulosťou sa už nespoplatňuje zriadenie, zrušenie ani vedenie úverového účtu. Zábudlivci však musia počítať s tým, že každé porušenie splátkového plánu sa trestá upomienkou, za ktorú zaplatia do 100 eur. S poplatkami treba počítať aj pri predčasnom splatení záväzku. Pohybujú sa do 4 percent z predčasne splatenej sumy, okrem splatenia úveru vo výročí fixácie. Aj keď legislatíva zakazuje bankám pýtať si poplatok za predčasné splatenie úveru do výšky 10-tisíc eur, niektoré banky začali spoplatňovať úkony spojené s predčasným splatením úveru. Každé, aj dobre myslené sprísnenie podmienok hráčov na trhu si tak odtrpí vždy zákazník.
.problémy so splácaním
Problémy treba riešiť a ak sa dá, tak ešte predtým sa ich vyvarovať. Problémom pri pôžičke je neschopnosť ju splácať. V takom prípade je potrebné kontaktovať veriteľa a snažiť sa zmeniť splátkový plán. Možností nie je veľa, no majú šancu pomôcť. Môže ísť o odklad splátok, keď sa bude platiť iba úrok. Mesačná platba sa teda zníži. Znížiť mesačnú platbu môže aj predĺženie splatnosti úveru – čím dlhšie obdobie sa spláca, tým nižšia je mesačná splátka. Napríklad ak sa ročný úver predĺži na päťročný, mesačná platba klesne na štvrtinu. A pri predĺžení splatnosti na desať rokov až na šestinu pôvodnej platby.
V každom prípade aj zníženú platbu treba platiť. Preto je dobré mať vybudovanú určitú finančnú rezervu. To znamená mať niekde uložené peniaze, ktoré vystačia na chod domácnosti na niekoľko mesiacov. Pri plánovaní takejto rezervy treba myslieť aj na splácanie všetkých podlžností. Do dlhu by tak mali vstúpiť iba tí, ktorí takúto rezervu majú vybudovanú. Vyhnú sa tým ťažkostiam spojeným so stratou zamestnania, chorobou či úrazom.
Na vznik neočakávaných udalostí sa však dá aj poistiť. Banky spolu s úverom neraz ponúknu aj zabezpečenie splácania prostredníctvom poistky. Pre mnohých klientov je najzaujímavejšie poistenie pre prípad straty zamestnania. Poistné plnenie sa pri tomto produkte nevypláca každému, kto sa stane nezamestnaným. Poistné podmienky presne stanovujú, koho sa to týka. Navyše, procedúra spojená so získaním poistného plnenia nie je rýchla a trvá aj niekoľko mesiacov. A počas tohto obdobia treba tak či tak splácať. Aj pri poistení teda treba mať vybudovanú určitú finančnú rezervu.
.alternatíva k starému úveru
Strasti z vysokej splátky môže pomôcť zahodiť nový úver. Pozor, nemôže ísť o úver, ktorým sa majú vykryť splátky. V takom prípade by šlo o začiatok špirály, z ktorej sa dá dostať už len veľmi ťažko. Aby sa nový úver stal výhodnejším, starý musí prestať existovať – ide o splatenie starého úveru novým. Refinancovanie sa stáva v posledných rokoch čoraz častejším posolstvom bankových reklám.
Novým úverom sa dá splatiť aj niekoľko pôžičiek. Či už ide o bankový úver, nesplatenú kreditnú kartu alebo pôžičku z nebankovej spoločnosti, dôležité je, aby výsledkom konsolidácie úverov bolo zlepšenie finančnej situácie dlžníka. V praxi to môže znamenať buď nižšiu splátku alebo nižšiu preplatenosť. Pri konsolidácii úverov ide o poskytnutie nového úveru vo výške nesplatených záväzkov. Dlžník tak má prostriedky na to, aby sa zbavil tiarch a splácal iba jeden úver.
Získať nový úver na splatenie predošlých nebude mať ťažké ten, kto vie zdokladovať svoj príjem a neomeškával sa so splácaním. To, akú má človek splátkovú disciplínu, si vedia banky i nebankové spoločnosti overiť v úverovom registri. Avšak, ak už aj človek má nejaký ten zápis, nemusí zúfať. Podstatné je, ako sa ako dlžník správal rok až dva pred žiadosťou o úver. Ak má nedostatky práve v tejto krátkej histórii, získať novú pôžičku bude mať podstatne ťažšie.
.splácať sa musí, sporiť sa môže
Ak by človek kupoval veci až vtedy, kým si na ne nasporí, u mnohých by to trvalo večnosť. Je pravda, že subjektívne sa človeku ťažšie sporí ako spláca. Splátka úveru totiž prichádza na rad medzi prvými mínusovými položkami po výplate. Sporí sa až vtedy, ak na účte niečo po mínusových položkách aj ostane. Dôležité je splácať racionálnu pôžičku. Teda takú, ktorá je v čase jej získania porovnateľná s inými pôžičkami. A takú, vďaka ktorej dlžník niečo získal a zadlženie sa neoľutoval. Zadlžiť sa pre nový televízor, ktorý po dvoch rokoch prestane fungovať, je jedna z tých životných skúseností, o ktoré dlžník určite nestojí.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.