Pocit, že sa práve končí jedna dvadsaťročná éra, je v Česku dosť rozšírený. Rešpektovaná sociologická agentúra STEM zachytila na začiatku septembra takéto nálady: „Preferencie zavedených strán výrazne poklesli, potvrdila sa tendencia hľadať zmenu a voliť niečo nové. Do snemovne by sa tak dostalo sedem strán. (...) Mnoho ľudí zvažuje a nevie, komu dať hlas.“
.rozpoltená sociálna demokracia
Glosátor stredoeurópskej politiky Jacques Rupnik to minulý týždeň nazval „vyčerpanou demokraciou“. Oba piliere českého straníckeho systému posledných dvadsiatich rokov sa podľa neho drobia – ODS v prieskumoch padá, sociálnych demokratov zase oslabuje a štiepi prezident Miloš Zeman.
V šibeničnom termíne do volieb, ktoré sa konajú 25. a 26. septembra, sa o pozornosť bije staré s novým. Podnikateľ v cestovnom ruchu Tomio Okamura, ktorý už kandidoval na senátora (úspešne) a prezidenta (neúspešne), chce byť poslancom za svoju novú stranu Úsvit priamej demokracie. O dva rády bohatší magnát Andrej Babiš už v septembri rozvešal po republike bilbordy svojej strany ANO 2011. Tretím možným nováčikom je „prezidentská garda“ Strana práv občanov – zemanovci (SPOZ). A o návrat do snemovne sa pokúšajú ľudovci.
Lenže deväť strán v snemovni nebude. Sotva tam bude aj tých predpovedateľných sedem. Z nováčikov má totiž reálnu šancu len Babiš.
Ten pocit, že sa končí éra, by mal slovenský mestský intelektuálny volič poznať. ODS zažíva niečo podobné, čo KDH a SDKÚ: pád a nemožnosť nájsť nového vodcu. Tak zle na tom ODS ešte nikdy nebola. Strane, ktorá roky získavala tretinu hlasov, prieskumy veštia jednociferný výsledok. ODS má však pevné korene a schopnosť obrodiť sa, hoci jej agentúry predpovedajú len 22 kresiel z 200-člennej snemovne.
Aj pre ČSSD je to ťažké obdobie, hoci by mala voľby vyhrať; v prieskumoch má okolo 30 percent. Je však oslabená útokmi prezidenta Zemana, ktorý dáva najavo, že si hodlá vyberať, koho vymenuje za ministra. Aj voliči cítia vnútornú rozpoltenosť: ešte na jar mala mať sociálna demokracia až 90 kresiel, septembrový volebný model STEM-u jej prisudzuje „len“ 76 miest.
Do snemovne prejdú komunisti (podľa STEM majú teraz podporu 15 percent, čo by znamenalo asi 34 kresiel) a konzervatívna TOP 09 (podľa odhadov 31 kresiel). Sociálni demokrati by si teda mohli vyberať medzi dvoma možnosťami koalície alebo skúsiť menšinovú vládu.
.úsvit, Šlouf a Chelsea
Zato pokusy nováčikov narážajú na limity. Tomio Okamura stavil všetko na seba, lenže svoju tvár zrejme preceňuje. Predčasné voľby preňho prišli predčasne, jeho Úsvit nemal dosť lídrov do 14 volebných krajov, takže sa musí uspokojiť s ľuďmi z rozpadajúcej sa – a všeobecne vysmievanej – „strany priamej demokracie“ Veci verejné. Stratil aj najrešpektovanejšie meno: ekonóm Pavel Kohout sa s ním rozišiel po Okamurovom vyhlásení, aby si českí Rómovia založili vlastný štát. (Na novinársku otázku, kde si ho majú založiť, Okamura odvetil, že je to na Rómoch.)
Volebné prieskumy do snemovne umiestňovali aj „prezidentskú“ stranu SPOZ. Lenže to bolo predtým, než sa vo východnom Česku napadli rozvášnení funkcionári a než sa v Prahe dal zvoliť na čelo kandidátky niekdajší Zemanov vykonávateľ špinavej práce Miroslav Šlouf (od ktorého sa prezident teraz snaží dištancovať). Poplašené vedenie Zemanovho fanklubu Šloufa škrtlo. Také zmätky však českí voliči nemajú radi, takže šance zemanovcov sú teraz na hrane.
Z nových strán vyzerá najreálnejší úspech Andreja Babiša a jeho ANO 2011. Druhý najbohatší podnikateľ, s majetkom odhadovaným na 40 miliárd, vyrába čosi ako „politickú Chelsea“: nakupuje známe tváre (herca Martina Stropnického, niekdajšieho brnianskeho rektora Jiřího Zlatušku, diplomata Pavla Teličku či novinára Martina Komárka), amerických volebných poradcov a českých reklamných kreatívcov. Kampaň je, to treba povedať, premyslená: do únavy z ekonomickej krízy pustil Babiš hlavný slogan „Bude lepšie“ a zdôrazňuje, koľkým ľuďom dáva prácu.
Za normálnych okolností by sa program a kandidáti Babišovho hnutia rozoberali viac. Lenže miliardár od septembra oficiálne ovláda najväčší mediálny koncern MAFRA (vydavateľ MF Dnes, Lidových novín alebo serveru iDnes.cz), čím si zaistil zdržanlivosť novinárov. Babiša podporuje aj mediálny magnát Jaromír Soukup (vlastní časopisy Týden, Instinkt alebo lokálnu televíziu); v septembri jeho agentúra Médea vypustila prieskum, ktorý Babišovi prisudzoval rovno 12 percent.
Nevedno však, ako sa hviezdy z jeho „Chelsea“ začnú správať, keď ich miliardárove peniaze dopravia do parlamentu. ČSSD ich na vládnutie zrejme potrebovať nebude a Andrej Babiš by sa ako radový opozičný poslanec mohol nudiť.
.zmena už nastala
V tieni „nových“ zostáva snaha strany s takmer storočnou tradíciou: Ľudovci, premenovaní na KDU-ČSL, v roku 2010 prvý raz za celú svoju históriu vypadli zo snemovne. Podľa prieskumov sú ich šance práve okolo 5-percentnej hranice. Ak sa však nedokážu vrátiť ani v čase dezilúzie a hľadania istôt, potom je namieste otázka, či to ešte vôbec niekedy pôjde.
Situácia zatiaľ smeruje k spolužitiu slabej snemovne so silným prezidentom. Tá hlavná zmena sa totiž už v Česku stala: Masarykovsko-havlovská tradícia prezidentstva sa skočila. Hlava štátu sa zaradila k bežným politikom a prezidentské voľby sa dostali významom takmer na úroveň snemovniam.
Autor je právnik a komentátor.
.rozpoltená sociálna demokracia
Glosátor stredoeurópskej politiky Jacques Rupnik to minulý týždeň nazval „vyčerpanou demokraciou“. Oba piliere českého straníckeho systému posledných dvadsiatich rokov sa podľa neho drobia – ODS v prieskumoch padá, sociálnych demokratov zase oslabuje a štiepi prezident Miloš Zeman.
V šibeničnom termíne do volieb, ktoré sa konajú 25. a 26. septembra, sa o pozornosť bije staré s novým. Podnikateľ v cestovnom ruchu Tomio Okamura, ktorý už kandidoval na senátora (úspešne) a prezidenta (neúspešne), chce byť poslancom za svoju novú stranu Úsvit priamej demokracie. O dva rády bohatší magnát Andrej Babiš už v septembri rozvešal po republike bilbordy svojej strany ANO 2011. Tretím možným nováčikom je „prezidentská garda“ Strana práv občanov – zemanovci (SPOZ). A o návrat do snemovne sa pokúšajú ľudovci.
Lenže deväť strán v snemovni nebude. Sotva tam bude aj tých predpovedateľných sedem. Z nováčikov má totiž reálnu šancu len Babiš.
Ten pocit, že sa končí éra, by mal slovenský mestský intelektuálny volič poznať. ODS zažíva niečo podobné, čo KDH a SDKÚ: pád a nemožnosť nájsť nového vodcu. Tak zle na tom ODS ešte nikdy nebola. Strane, ktorá roky získavala tretinu hlasov, prieskumy veštia jednociferný výsledok. ODS má však pevné korene a schopnosť obrodiť sa, hoci jej agentúry predpovedajú len 22 kresiel z 200-člennej snemovne.
Aj pre ČSSD je to ťažké obdobie, hoci by mala voľby vyhrať; v prieskumoch má okolo 30 percent. Je však oslabená útokmi prezidenta Zemana, ktorý dáva najavo, že si hodlá vyberať, koho vymenuje za ministra. Aj voliči cítia vnútornú rozpoltenosť: ešte na jar mala mať sociálna demokracia až 90 kresiel, septembrový volebný model STEM-u jej prisudzuje „len“ 76 miest.
Do snemovne prejdú komunisti (podľa STEM majú teraz podporu 15 percent, čo by znamenalo asi 34 kresiel) a konzervatívna TOP 09 (podľa odhadov 31 kresiel). Sociálni demokrati by si teda mohli vyberať medzi dvoma možnosťami koalície alebo skúsiť menšinovú vládu.
.úsvit, Šlouf a Chelsea
Zato pokusy nováčikov narážajú na limity. Tomio Okamura stavil všetko na seba, lenže svoju tvár zrejme preceňuje. Predčasné voľby preňho prišli predčasne, jeho Úsvit nemal dosť lídrov do 14 volebných krajov, takže sa musí uspokojiť s ľuďmi z rozpadajúcej sa – a všeobecne vysmievanej – „strany priamej demokracie“ Veci verejné. Stratil aj najrešpektovanejšie meno: ekonóm Pavel Kohout sa s ním rozišiel po Okamurovom vyhlásení, aby si českí Rómovia založili vlastný štát. (Na novinársku otázku, kde si ho majú založiť, Okamura odvetil, že je to na Rómoch.)
Volebné prieskumy do snemovne umiestňovali aj „prezidentskú“ stranu SPOZ. Lenže to bolo predtým, než sa vo východnom Česku napadli rozvášnení funkcionári a než sa v Prahe dal zvoliť na čelo kandidátky niekdajší Zemanov vykonávateľ špinavej práce Miroslav Šlouf (od ktorého sa prezident teraz snaží dištancovať). Poplašené vedenie Zemanovho fanklubu Šloufa škrtlo. Také zmätky však českí voliči nemajú radi, takže šance zemanovcov sú teraz na hrane.
Z nových strán vyzerá najreálnejší úspech Andreja Babiša a jeho ANO 2011. Druhý najbohatší podnikateľ, s majetkom odhadovaným na 40 miliárd, vyrába čosi ako „politickú Chelsea“: nakupuje známe tváre (herca Martina Stropnického, niekdajšieho brnianskeho rektora Jiřího Zlatušku, diplomata Pavla Teličku či novinára Martina Komárka), amerických volebných poradcov a českých reklamných kreatívcov. Kampaň je, to treba povedať, premyslená: do únavy z ekonomickej krízy pustil Babiš hlavný slogan „Bude lepšie“ a zdôrazňuje, koľkým ľuďom dáva prácu.
Za normálnych okolností by sa program a kandidáti Babišovho hnutia rozoberali viac. Lenže miliardár od septembra oficiálne ovláda najväčší mediálny koncern MAFRA (vydavateľ MF Dnes, Lidových novín alebo serveru iDnes.cz), čím si zaistil zdržanlivosť novinárov. Babiša podporuje aj mediálny magnát Jaromír Soukup (vlastní časopisy Týden, Instinkt alebo lokálnu televíziu); v septembri jeho agentúra Médea vypustila prieskum, ktorý Babišovi prisudzoval rovno 12 percent.
Nevedno však, ako sa hviezdy z jeho „Chelsea“ začnú správať, keď ich miliardárove peniaze dopravia do parlamentu. ČSSD ich na vládnutie zrejme potrebovať nebude a Andrej Babiš by sa ako radový opozičný poslanec mohol nudiť.
.zmena už nastala
V tieni „nových“ zostáva snaha strany s takmer storočnou tradíciou: Ľudovci, premenovaní na KDU-ČSL, v roku 2010 prvý raz za celú svoju históriu vypadli zo snemovne. Podľa prieskumov sú ich šance práve okolo 5-percentnej hranice. Ak sa však nedokážu vrátiť ani v čase dezilúzie a hľadania istôt, potom je namieste otázka, či to ešte vôbec niekedy pôjde.
Situácia zatiaľ smeruje k spolužitiu slabej snemovne so silným prezidentom. Tá hlavná zmena sa totiž už v Česku stala: Masarykovsko-havlovská tradícia prezidentstva sa skočila. Hlava štátu sa zaradila k bežným politikom a prezidentské voľby sa dostali významom takmer na úroveň snemovniam.
Autor je právnik a komentátor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.