Podobne ako táto malá reštaurácia, ktorá si vystačí s tradičnými receptami ako viedenský rezeň, fiakristický guláš či tafelspitz, je na tom celá krajina. Osvedčené rakúske recepty sa ukázali v krízových rokoch účinné, a tak ich netreba meniť, rovnako ako obsluhu a vedenie reštaurácie menom rakúska vláda.
Rakúska nezamestnanosť patrí k najnižším v Európe, Rakúsko je po Luxembursku druhou najbohatšou ekonomikou celej Európskej únie a jeden a trištvrte miliónová Viedeň, kde už žije takmer celá štvrtina Rakúšanov, zostáva roky podľa medzinárodných hodnotení „najpríjemnejším miestom na život“ na celej planéte.
„U nás sa voľbami nič nezmení a ani nemôže,“ hovorí Ambros Kindel, bývalý šéf zahraničného oddelenia rakúskej tlačovej agentúry APA. „Jedinou otázkou je, či budú spolu vládnuť opäť iba sociálni demokrati a ľudovci, alebo či sa do vlády nedostanú aj zelení. Ale to by bolo prekvapenie,“ hovorí Kindel. „Typické pokojné rakúske voľby. Ako toto mesto,“ dodáva.
Sedíme uprostred Viedne a okolo nás takmer neprejde auto, zato všade vidieť plno bicyklov. Verejná viedenská doprava funguje bezchybne. Napokon, aj ona vedie celosvetové rebríčky.
.vzor pre Európu
Podobne funguje celé Rakúsko. Súčasný a podľa všetkého aj budúci kancelár, sociálny demokrat Werner Faymann vyzerá ako účtovník bez charizmy. Za štyri roky svojho úradovania nepriniesol žiadne zvláštne novoty, záchrana eura napriek pomerne veľkej kritike aj zo strany Faymanna napokon Rakúsko príliš nezaťažila. A tak rakúske banky, jeden zo základných pilierov rakúskej ekonomiky, krízu prečkali. No a takmer všetci Rakúšania majú z hľadiska sociálnych demokratov to hlavné – prácu.
Faymann vo volebnej kampani neprišiel s veľkými myšlienkami. „My sociálni demokrati bojujeme za to, aby bola práca, aby mal každý človek rovnaké šance,“ vyhlásil na jednom z posledných mítingov. „Rakúsky model rozvoja garantuje sociálny zmier,“ dodal nedávno na mítingu v Štajersku. Floskuly však mohol doplniť hrdou znejúcou vetou: „Rakúsko je príkladom pre celú Európu.“
Žiadne experimentovanie nie je v záujme úspechu sociálnej demokracie (SPÖ) povolené. Keď sa pred niekoľkými dňami vo viedenskej štvrti, silno osídlenej prisťahovalcami, objavili plagáty jedného kandidáta SPÖ písané po turecky, Faymann sa od nich dištancoval. Niežeby mal niečo proti prisťahovalcom, ale čo keby...
Ešte nudnejšie pôsobí menší partner sociálnych demokratov, ľudovci (ÖVP). Tí akoby sa už vopred uspokojili s druhým miestom. Ich súčasný líder, nevýrazný minister zahraničia Michael Spindelegger na viac asi nemá. Heslo, s ktorým idú ľudovci do volieb – „Viac ÖVP, menej SPÖ“ – je tak len zbožným prianím.
Tretie miesto asi čaká „haiderovcov bez Haidera“, čiže slobodných (FPÖ). Tradičná téma FPÖ, odpor proti prisťahovalcom v Rakúsku, v týchto voľbách nepriťahuje, kritika Bruselu a nákladov na záchranu eura je tiež pasé, ale hlavne Heinz-Christian Strache má do legendárneho populistu Jörga Haidera ďaleko.
O protiúniové a voči vláde kritické hlasy sa navyše slobodní musia deliť s novou protieurópskou stranou kanadsko-rakúskeho miliardára Franka Stronacha, ktorý vedie svoj Team Stronach do parlamentu. No namiesto plánovaných 20 percent sa bude musieť uspokojiť s desiatimi. Rakúšania asi pochopili, že strana, ktorá stojí a padá so svojím 80-ročným zakladateľom, je na jedno použitie.
.zelení sú aspoň zábavní
Šťastie skúšajú zelení, ktorí svojich 15 percent v krajine, kde je ekológia národným náboženstvom, jednoducho dostanú. Navyše im nahráva, že spolu so Stronachovými ľuďmi sú jediní, ktorí zatiaľ neboli pri moci a v časté korupčné politické kauzy nepadajú na ich hlavu. Keď však vidíte ich ekologicko-utopické plagáty, tak si hovoríte, či sú na vládnutie pripravení. Najmä v multikultúrnej metropole však predstavujú jedinú svetu otvorenú stranu, ktorá k voľbám pritiahne aspoň časť najmladších Rakúšanov.
Tí sú totiž otrávení nudnou kampaňou a jasným výsledkom, takže k urnám sa veľmi nechystajú a sociológovia varujú pred najnižšou účasťou v dejinách, čo v rakúskych pomeroch znamená niečo vyše 60 percent. „Neviem, či pôjdem voliť,“ hovorí aj viedenský študent Thomas, ktorý s priateľkou piknikuje v parku pri Schönbrunne. „Určite však nepôjdem voliť ani SPÖ, ani ÖVP, tí tu vládnu stále. Možno zelených, tí sú aspoň trochu uletení a zábavní,“ hovorí. „Ale neverím, že by to na niečo bolo. Tu je to zabetónované na sto rokov.“
Autor je redaktor MF Dnes a Lidových novín.
Rakúska nezamestnanosť patrí k najnižším v Európe, Rakúsko je po Luxembursku druhou najbohatšou ekonomikou celej Európskej únie a jeden a trištvrte miliónová Viedeň, kde už žije takmer celá štvrtina Rakúšanov, zostáva roky podľa medzinárodných hodnotení „najpríjemnejším miestom na život“ na celej planéte.
„U nás sa voľbami nič nezmení a ani nemôže,“ hovorí Ambros Kindel, bývalý šéf zahraničného oddelenia rakúskej tlačovej agentúry APA. „Jedinou otázkou je, či budú spolu vládnuť opäť iba sociálni demokrati a ľudovci, alebo či sa do vlády nedostanú aj zelení. Ale to by bolo prekvapenie,“ hovorí Kindel. „Typické pokojné rakúske voľby. Ako toto mesto,“ dodáva.
Sedíme uprostred Viedne a okolo nás takmer neprejde auto, zato všade vidieť plno bicyklov. Verejná viedenská doprava funguje bezchybne. Napokon, aj ona vedie celosvetové rebríčky.
.vzor pre Európu
Podobne funguje celé Rakúsko. Súčasný a podľa všetkého aj budúci kancelár, sociálny demokrat Werner Faymann vyzerá ako účtovník bez charizmy. Za štyri roky svojho úradovania nepriniesol žiadne zvláštne novoty, záchrana eura napriek pomerne veľkej kritike aj zo strany Faymanna napokon Rakúsko príliš nezaťažila. A tak rakúske banky, jeden zo základných pilierov rakúskej ekonomiky, krízu prečkali. No a takmer všetci Rakúšania majú z hľadiska sociálnych demokratov to hlavné – prácu.
Faymann vo volebnej kampani neprišiel s veľkými myšlienkami. „My sociálni demokrati bojujeme za to, aby bola práca, aby mal každý človek rovnaké šance,“ vyhlásil na jednom z posledných mítingov. „Rakúsky model rozvoja garantuje sociálny zmier,“ dodal nedávno na mítingu v Štajersku. Floskuly však mohol doplniť hrdou znejúcou vetou: „Rakúsko je príkladom pre celú Európu.“
Žiadne experimentovanie nie je v záujme úspechu sociálnej demokracie (SPÖ) povolené. Keď sa pred niekoľkými dňami vo viedenskej štvrti, silno osídlenej prisťahovalcami, objavili plagáty jedného kandidáta SPÖ písané po turecky, Faymann sa od nich dištancoval. Niežeby mal niečo proti prisťahovalcom, ale čo keby...
Ešte nudnejšie pôsobí menší partner sociálnych demokratov, ľudovci (ÖVP). Tí akoby sa už vopred uspokojili s druhým miestom. Ich súčasný líder, nevýrazný minister zahraničia Michael Spindelegger na viac asi nemá. Heslo, s ktorým idú ľudovci do volieb – „Viac ÖVP, menej SPÖ“ – je tak len zbožným prianím.
Tretie miesto asi čaká „haiderovcov bez Haidera“, čiže slobodných (FPÖ). Tradičná téma FPÖ, odpor proti prisťahovalcom v Rakúsku, v týchto voľbách nepriťahuje, kritika Bruselu a nákladov na záchranu eura je tiež pasé, ale hlavne Heinz-Christian Strache má do legendárneho populistu Jörga Haidera ďaleko.
O protiúniové a voči vláde kritické hlasy sa navyše slobodní musia deliť s novou protieurópskou stranou kanadsko-rakúskeho miliardára Franka Stronacha, ktorý vedie svoj Team Stronach do parlamentu. No namiesto plánovaných 20 percent sa bude musieť uspokojiť s desiatimi. Rakúšania asi pochopili, že strana, ktorá stojí a padá so svojím 80-ročným zakladateľom, je na jedno použitie.
.zelení sú aspoň zábavní
Šťastie skúšajú zelení, ktorí svojich 15 percent v krajine, kde je ekológia národným náboženstvom, jednoducho dostanú. Navyše im nahráva, že spolu so Stronachovými ľuďmi sú jediní, ktorí zatiaľ neboli pri moci a v časté korupčné politické kauzy nepadajú na ich hlavu. Keď však vidíte ich ekologicko-utopické plagáty, tak si hovoríte, či sú na vládnutie pripravení. Najmä v multikultúrnej metropole však predstavujú jedinú svetu otvorenú stranu, ktorá k voľbám pritiahne aspoň časť najmladších Rakúšanov.
Tí sú totiž otrávení nudnou kampaňou a jasným výsledkom, takže k urnám sa veľmi nechystajú a sociológovia varujú pred najnižšou účasťou v dejinách, čo v rakúskych pomeroch znamená niečo vyše 60 percent. „Neviem, či pôjdem voliť,“ hovorí aj viedenský študent Thomas, ktorý s priateľkou piknikuje v parku pri Schönbrunne. „Určite však nepôjdem voliť ani SPÖ, ani ÖVP, tí tu vládnu stále. Možno zelených, tí sú aspoň trochu uletení a zábavní,“ hovorí. „Ale neverím, že by to na niečo bolo. Tu je to zabetónované na sto rokov.“
Autor je redaktor MF Dnes a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.