Teraz je tu však horúcejšou témou kvalifikačný zápas so Slovenskom. Pozerá ho celé mesto, ja s nimi v City Pube. Po slovenskom góle napätie ako v elektrárni, po bosnianskych krik, ruky vo vzduchu, objatia, skandovanie. Sarajevčanka Bergin vraví: „Futbal je jediné, čo nás všetkých—bosnianskych Moslimov, Srbov, aj Chorvátov—spája.“ Po záverečnom hvizde bežia do ulíc. Na bulváre Maršala Tita sedí na semafore mladík s obrovskou zástavou. Autá vytrubujú, máva sa šálmi. Oslavy trvajú do noci. Na druhý deň obchádzam ďalšie sarajevské ruže popri skutočných chrámoch bosnianskej duše. Kaviarne sú na každom kroku, vždy rušné, zahalené cigaretovým dymom. V jednej na korze Ferhadija si z džezvy nalejem bosansku kahvu a pozorujem mesto. Na pamätných tabuľkách na stene oproti zdobí mená padlých hrdinov žltá bosnianska ľalia. Obďaleč stojí na barlách tridsiatnička s amputovanou nohou, v ruke klobúk. Mince jej vhodí chalan v pásikavom tričku a obtiahnutých džínsoch. Dedkovia v snehobielych košeliach pod čiernymi oblekmi sa rozhodujú, kam zasadnúť. Naraz neverím vlastným očiam: pri tínedžerke v hidžábe kráča deva v minisukni, poniže ktorej má na stehne veľké materské znamienko v tvare srdca.
Peter Korchňak/
Pochádza z Košíc, od roku 1995 žije v cudzích mestách, od Bratislavy po Portland, Oregon. Doma je všade, kde má zubnú kefku. Momentálne je na ročnej ceste okolo planéty. Píše o svete a zmenách v ňom.
Peter Korchňak/
Pochádza z Košíc, od roku 1995 žije v cudzích mestách, od Bratislavy po Portland, Oregon. Doma je všade, kde má zubnú kefku. Momentálne je na ročnej ceste okolo planéty. Píše o svete a zmenách v ňom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.