Peter Pollák (40) sa zdal presne tým človekom, ktorého Slovensko dlho hľadalo. Vzdelaný, kultivovaný Róm, pochádzajúci z rómskej osady, ktorý sa vlastnou prácou a inteligenciou vypracoval a zároveň sa hrdo hlási k svojmu autentickému rómstvu. Môže byť ideálnejší kandidát?
Keď sme pred vyše rokom robili s Petrom Pollákom rozhovor, boli sme aj my príjemne prekvapení. Otvorený a premýšľavý človek, ktorý mal na veci jasný názor, a zároveň ho vedel presne sformulovať. Keď sme odchádzali z rozhovoru, pozreli sme sa s kolegom na seba, akoby sa nám ani nechcelo veriť, že takýto Róm sedí teraz v parlamente. Nesníva sa nám?
Pollák pochádza z levočskej osady, v ktorej však boli murované domy, nie drevené chatrče. Rodičia Petra Polláka celý život pracovali a svojim štyrom synom vytvorili podmienky, aby mohli študovať. No iba jediný syn zmaturoval. Najprv skúšal pracovať ako robotník, ale potom sa dostal k sociálnej a komunitnej práci. V Nitre potom vyštudoval sociálnu prácu so špecializáciou na rómske komunity.
So skúsenosťami z terénnej práce sa dostal do štátnej správy. Bol poradcom prednostu, pracoval v úrade splnomocnenca aj na Úrade vlády za čias Ivety Radičovej. Z úradu musel odísť, sám to vysvetlil tým, že odmietol robiť veci, s ktorými nesúhlasil. Napokon sa z neho stal vysokoškolský učiteľ.
Štyrikrát sa pokúšal o rôzne poslanecké posty, v roku 2010 bol na kandidátke Mostu-Híd pri voľbách do parlamentu, ale neuspel. Ako vysokoškolský učiteľ pozval raz na diskusiu so študentmi Igora Matoviča a ten sa ho po krátkej výmene názorov verejne opýtal, či nechce byť na jeho kandidátke. Najprv odmietol, priznáva, že spôsob, akým Matovič robil politiku, vnímal ako kontroverzný, ale keď mu ponúkol zvoliteľné miesto na kandidátke, súhlasil.
.na dvoch stoličkách
Po voľbách mal Smer v politickom živote takú neotrasiteľnú pozíciu, že si mohol dovoliť rozdať pár úradov aj zástupcom opozície. Keď sa objavil v parlamente výrečný Róm s víziou, Smer po ňom siahol. Dokonca mu dovolil luxus ponechať si aj stoličku opozičného poslanca parlamentu. Občas to však pôsobí bizarne. Napríklad minulý týždeň, keď aj Peter Pollák pri odvolávaní Roberta Fica poslušne zdvihol ruku za odchod svojho šéfa.
Mohli by sme to vnímať ako kuriozitku, keby Peter Pollák svojím výkonom v úrade splnomocnenca presvedčil, že je človekom na správnom mieste. Lenže po roku jeho pôsobenia sú tu skôr rozpaky a chvíľami aj pocit trápnosti.
Keď sa objavilo Pollákovo Desatoro, teda desať opatrení, ktoré chce prijať, aby sa zásadne zmenila situácia Rómov, ozvalo sa veľa posmievačov a kritikov. Vraj nič nové pod slnkom. Pollák však zaujal návrhom na zrušenie priestupkovej imunity, ktorá by už nedovoľovala, aby sociálne odkázaný človek mohol beztrestne páchať priestupky. Keď nemá na pokutu, musí dostať alternatívny trest vo forme verejnoprospešnej práce. Ďalším zásadným krokom malo byť odškodnenie majiteľov pozemkov, na ktorých sú nelegálne rómske osady, a ponuka pre ich užívateľov, aby si pozemok odkúpili. Oblasť vzdelávania mala zahŕňať povinnú škôlku od troch rokov, spoločné vzdelávanie namiesto špeciálnych škôl a krátenie sociálnych dávok pre rodičov detí, ktorí nechodia do školy alebo porušujú školský poriadok.
Po roku nie je prijatý žiadny zákon, ktorý by posunul reformu dopredu. Navyše reforma začína narážať na smeráckych ministrov. Zákon, ktorý mal trestať nezodpovedných rodičov, odmietlo ministerstvo školstva, do finálnej podoby sa zatiaľ nedarí dotiahnuť ani riešenie nelegálnych osád, ktoré má v rukách ministerstvo dopravy.
Zdá sa, že pre jednotlivých ministrov je Pollákova reforma málo zaujímavým materiálom a nemajú ambíciu pretláčať ju. Pollákovi chýba silnejšia politická podpora, aj záujem Smeru o túto tému. A čoraz väčšie konflikty medzi Smerom a OľaNO, aké sme videli aj minulý týždeň v parlamente, budú škodiť i rómskej reforme. Pollákov úspech by boli totiž aj body pre Igora Matoviča.
No Petrovi Pollákovi možno chýba aj niečo iné. Úrad, ktorý vedie, nebol nikdy dobre fungujúcou ustanovizňou, akoby sa nevedel rozhodnúť, či má byť klasický štátny úrad, alebo sídlo rómskeho aktivizmu. Potreboval by dobré manažérske riadenie, aby z neho bol fungujúci byrokratický stroj, ktorý dokáže vízie svojho šéfa pretvoriť na konkrétne dokumenty. Ľudia, ktorí s Pollákom spolupracovali, tvrdia, že nie je dobrý úradník ani manažér, ktorý by tento úrad sfunkčnil. Pollákove kvality sú najmä v rečníckom prejave a v presvedčivom vystupovaní.
.sklamanie
Asi najväčším sklamaním bol však prístup Petra Polláka k útoku na Rómov v Moldave nad Bodvou. Minister Kaliňák sa zastal svojich policajtov a Pollák mu pri tom vystúpení robil iba pôsobivé pozadie. A ešte dodal, že výsledok inšpekcie berie na vedomie. Prípadu sa napokon ujala ombudsmanka Dubovcová.
Peter Pollák je dostatočne inteligentný na to, aby mu bolo jasné, v akej komplikovanej situácii sa ocitol. Jeho príchod do úradu vzbudil veľké očakávania, na začiatku s pôsobivým politickým marketingom ohlásil zásadnú rómsku reformu, ale po roku nevidno, že by sa veci začali výrazne hýbať dopredu.
Možno aj sám Pollák cíti frustráciu, a tak si urobil pred pár dňami radosť aspoň svadbou, na ktorej si zobral svoju dlhoročnú družku. Spolu majú už dve deti. Svadba bola v Jarovniciach, kde je najväčšia rómska osada na Slovensku a bol to vraj skutočný rómsky bašavel.
Keď sme pred vyše rokom robili s Petrom Pollákom rozhovor, boli sme aj my príjemne prekvapení. Otvorený a premýšľavý človek, ktorý mal na veci jasný názor, a zároveň ho vedel presne sformulovať. Keď sme odchádzali z rozhovoru, pozreli sme sa s kolegom na seba, akoby sa nám ani nechcelo veriť, že takýto Róm sedí teraz v parlamente. Nesníva sa nám?
Pollák pochádza z levočskej osady, v ktorej však boli murované domy, nie drevené chatrče. Rodičia Petra Polláka celý život pracovali a svojim štyrom synom vytvorili podmienky, aby mohli študovať. No iba jediný syn zmaturoval. Najprv skúšal pracovať ako robotník, ale potom sa dostal k sociálnej a komunitnej práci. V Nitre potom vyštudoval sociálnu prácu so špecializáciou na rómske komunity.
So skúsenosťami z terénnej práce sa dostal do štátnej správy. Bol poradcom prednostu, pracoval v úrade splnomocnenca aj na Úrade vlády za čias Ivety Radičovej. Z úradu musel odísť, sám to vysvetlil tým, že odmietol robiť veci, s ktorými nesúhlasil. Napokon sa z neho stal vysokoškolský učiteľ.
Štyrikrát sa pokúšal o rôzne poslanecké posty, v roku 2010 bol na kandidátke Mostu-Híd pri voľbách do parlamentu, ale neuspel. Ako vysokoškolský učiteľ pozval raz na diskusiu so študentmi Igora Matoviča a ten sa ho po krátkej výmene názorov verejne opýtal, či nechce byť na jeho kandidátke. Najprv odmietol, priznáva, že spôsob, akým Matovič robil politiku, vnímal ako kontroverzný, ale keď mu ponúkol zvoliteľné miesto na kandidátke, súhlasil.
.na dvoch stoličkách
Po voľbách mal Smer v politickom živote takú neotrasiteľnú pozíciu, že si mohol dovoliť rozdať pár úradov aj zástupcom opozície. Keď sa objavil v parlamente výrečný Róm s víziou, Smer po ňom siahol. Dokonca mu dovolil luxus ponechať si aj stoličku opozičného poslanca parlamentu. Občas to však pôsobí bizarne. Napríklad minulý týždeň, keď aj Peter Pollák pri odvolávaní Roberta Fica poslušne zdvihol ruku za odchod svojho šéfa.
Mohli by sme to vnímať ako kuriozitku, keby Peter Pollák svojím výkonom v úrade splnomocnenca presvedčil, že je človekom na správnom mieste. Lenže po roku jeho pôsobenia sú tu skôr rozpaky a chvíľami aj pocit trápnosti.
Keď sa objavilo Pollákovo Desatoro, teda desať opatrení, ktoré chce prijať, aby sa zásadne zmenila situácia Rómov, ozvalo sa veľa posmievačov a kritikov. Vraj nič nové pod slnkom. Pollák však zaujal návrhom na zrušenie priestupkovej imunity, ktorá by už nedovoľovala, aby sociálne odkázaný človek mohol beztrestne páchať priestupky. Keď nemá na pokutu, musí dostať alternatívny trest vo forme verejnoprospešnej práce. Ďalším zásadným krokom malo byť odškodnenie majiteľov pozemkov, na ktorých sú nelegálne rómske osady, a ponuka pre ich užívateľov, aby si pozemok odkúpili. Oblasť vzdelávania mala zahŕňať povinnú škôlku od troch rokov, spoločné vzdelávanie namiesto špeciálnych škôl a krátenie sociálnych dávok pre rodičov detí, ktorí nechodia do školy alebo porušujú školský poriadok.
Po roku nie je prijatý žiadny zákon, ktorý by posunul reformu dopredu. Navyše reforma začína narážať na smeráckych ministrov. Zákon, ktorý mal trestať nezodpovedných rodičov, odmietlo ministerstvo školstva, do finálnej podoby sa zatiaľ nedarí dotiahnuť ani riešenie nelegálnych osád, ktoré má v rukách ministerstvo dopravy.
Zdá sa, že pre jednotlivých ministrov je Pollákova reforma málo zaujímavým materiálom a nemajú ambíciu pretláčať ju. Pollákovi chýba silnejšia politická podpora, aj záujem Smeru o túto tému. A čoraz väčšie konflikty medzi Smerom a OľaNO, aké sme videli aj minulý týždeň v parlamente, budú škodiť i rómskej reforme. Pollákov úspech by boli totiž aj body pre Igora Matoviča.
No Petrovi Pollákovi možno chýba aj niečo iné. Úrad, ktorý vedie, nebol nikdy dobre fungujúcou ustanovizňou, akoby sa nevedel rozhodnúť, či má byť klasický štátny úrad, alebo sídlo rómskeho aktivizmu. Potreboval by dobré manažérske riadenie, aby z neho bol fungujúci byrokratický stroj, ktorý dokáže vízie svojho šéfa pretvoriť na konkrétne dokumenty. Ľudia, ktorí s Pollákom spolupracovali, tvrdia, že nie je dobrý úradník ani manažér, ktorý by tento úrad sfunkčnil. Pollákove kvality sú najmä v rečníckom prejave a v presvedčivom vystupovaní.
.sklamanie
Asi najväčším sklamaním bol však prístup Petra Polláka k útoku na Rómov v Moldave nad Bodvou. Minister Kaliňák sa zastal svojich policajtov a Pollák mu pri tom vystúpení robil iba pôsobivé pozadie. A ešte dodal, že výsledok inšpekcie berie na vedomie. Prípadu sa napokon ujala ombudsmanka Dubovcová.
Peter Pollák je dostatočne inteligentný na to, aby mu bolo jasné, v akej komplikovanej situácii sa ocitol. Jeho príchod do úradu vzbudil veľké očakávania, na začiatku s pôsobivým politickým marketingom ohlásil zásadnú rómsku reformu, ale po roku nevidno, že by sa veci začali výrazne hýbať dopredu.
Možno aj sám Pollák cíti frustráciu, a tak si urobil pred pár dňami radosť aspoň svadbou, na ktorej si zobral svoju dlhoročnú družku. Spolu majú už dve deti. Svadba bola v Jarovniciach, kde je najväčšia rómska osada na Slovensku a bol to vraj skutočný rómsky bašavel.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.