Rozumiem tomu, že trpezlivosť verejnosti s Rómami preteká, ale tie správy sú poburujúce. Poburuje ľahkosť porušenia zákona zo strany polície, odobrenia celej akcie policajným prezidentom a ministrom vnútra, ľahostajnosť politikov a verejnosti, ktorá si v podstate myslí, že to tým Cigánom patrí a postoj vládneho splnomocnenca, ktorý si umýva ruky.
Takto sa to však vždy začína. Nevraživosťou Maďarov voči Slovákom a Slovákov voči Maďarom, nenávisťou všetkých voči Židom a Rómom, Srbov voči Albáncom, Bosniakom a Chorvátom a Chorvátov, Bosniakov a Albáncov voči Srbom, sunnitov voči šiítom a šiítov voči sunnitom, jedných aj druhých voči kresťanom a Židom, a tak dokola, v mene národných, rasových, náboženských, etnických väčšín, ktoré sa však veľmi rýchlo menia v iných situáciách na menšiny. Je to bludný kruh akéhosi základného pudu, prítomný v ľudskom genetickom a pamäťovom kóde, spojený s hľadaním vinníka vždy u niekoho iného, len nie u seba. Existujú len dva spôsoby, ako ho obmedziť. Jedným je diktátorský a totalitný režim, ktorý trestá všetkých. Druhý je založený na zákonoch a občianskych právach ako minimálnom spoločnom menovateli, platnom pre všetky viery, národy, etniká, rasy a rody. Ten prvý spôsob je odporný a končí sa krvavo, úspech toho druhého závisí od toho, do akej miery sú jednotlivé spoločenstvá vôbec schopné prijať sebaobmedzenia slobodnej spoločnosti. Všade je to ťažké, a niekde nemožné, ale aj tak je jedinou cestou chrániť slobodu v slobodných spoločnostiach a podporovať tých, čo sa o ňu usilujú v neslobodných spoločnostiach.
Takto sa to však vždy začína. Nevraživosťou Maďarov voči Slovákom a Slovákov voči Maďarom, nenávisťou všetkých voči Židom a Rómom, Srbov voči Albáncom, Bosniakom a Chorvátom a Chorvátov, Bosniakov a Albáncov voči Srbom, sunnitov voči šiítom a šiítov voči sunnitom, jedných aj druhých voči kresťanom a Židom, a tak dokola, v mene národných, rasových, náboženských, etnických väčšín, ktoré sa však veľmi rýchlo menia v iných situáciách na menšiny. Je to bludný kruh akéhosi základného pudu, prítomný v ľudskom genetickom a pamäťovom kóde, spojený s hľadaním vinníka vždy u niekoho iného, len nie u seba. Existujú len dva spôsoby, ako ho obmedziť. Jedným je diktátorský a totalitný režim, ktorý trestá všetkých. Druhý je založený na zákonoch a občianskych právach ako minimálnom spoločnom menovateli, platnom pre všetky viery, národy, etniká, rasy a rody. Ten prvý spôsob je odporný a končí sa krvavo, úspech toho druhého závisí od toho, do akej miery sú jednotlivé spoločenstvá vôbec schopné prijať sebaobmedzenia slobodnej spoločnosti. Všade je to ťažké, a niekde nemožné, ale aj tak je jedinou cestou chrániť slobodu v slobodných spoločnostiach a podporovať tých, čo sa o ňu usilujú v neslobodných spoločnostiach.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.