Ale rečniť na tribúne ako aktívna súčasť mohutného davu?
Nikdy som neodsudzoval Toma Nicholsona, že tak spravil na protigorilích mítingoch – bola to jeho životná kauza, chápal som, že cítil potrebu vystúpiť z novinárskeho tieňa, no bolo mi to trochu cudzie. Keby ma z neznámych dôvodov vyzvali vystúpiť na protikorupčnom pochode, slušne by som odmietol: toto nie je môj džob. Tak prečo som v Košiciach spravil výnimku a rečnil na tribúne o potratoch?
Väčšina kolegov novinárov v tom možno vidí znak náboženského fundamentalizmu a nerealizmu. Ako sa s istou iróniou opýtal komentátor SME: Je toto naozaj najväčší problém Slovenska?
Na túto otázku som si pre seba odpovedal dávnejšie, ešte v čase, keď som nebol kresťanom a pokladal som sa za liberála. Zákon, ktorý umožňuje len tak na požiadanie masovo zabíjať nenarodené deti, je najväčším barbarstvom našej doby – a súčasne hlavnou výzvou tohto storočia. Na protikorupčnom pochode by som nevystúpil, pretože korupcia je zlo, ktoré naše zákony zakazujú. Ale legalizovaný potrat je zlo, ktoré nás stavia mimo civilizácie.
V Košiciach som preto nehovoril k davu v role novinára, ale ako človek. Keď som pred sebou videl tie desaťtisíce zhromaždených ľudí, zväčša praktizujúcich katolíkov, cítil som potrebu to vyjadriť nahlas: nedajme si nahovoriť, že správny katolík má byť proti potratom a správny liberál za slobodu voľby, tu nejde o vec náboženského presvedčenia, ale o ľudskosť.
Účasť 70-tisíc ľudí v Košiciach ma nadchla. Títo ľudia neprišli kričať o väčšie materiálne a sociálne istoty, hoci mnohí asi volia Smer. Neprišli tam, aby sa utvrdzovali v kmeňovej jednote a naháňali inak zmýšľajúcim strach. V skutočnosti zachraňovali povesť našej civilizácie. Dvadsiaty druhý september 2013 sa do slovenských dejín zapíše ako veľký deň. A pre mňa bude určujúcim zážitkom môjho života.
Nikdy som neodsudzoval Toma Nicholsona, že tak spravil na protigorilích mítingoch – bola to jeho životná kauza, chápal som, že cítil potrebu vystúpiť z novinárskeho tieňa, no bolo mi to trochu cudzie. Keby ma z neznámych dôvodov vyzvali vystúpiť na protikorupčnom pochode, slušne by som odmietol: toto nie je môj džob. Tak prečo som v Košiciach spravil výnimku a rečnil na tribúne o potratoch?
Väčšina kolegov novinárov v tom možno vidí znak náboženského fundamentalizmu a nerealizmu. Ako sa s istou iróniou opýtal komentátor SME: Je toto naozaj najväčší problém Slovenska?
Na túto otázku som si pre seba odpovedal dávnejšie, ešte v čase, keď som nebol kresťanom a pokladal som sa za liberála. Zákon, ktorý umožňuje len tak na požiadanie masovo zabíjať nenarodené deti, je najväčším barbarstvom našej doby – a súčasne hlavnou výzvou tohto storočia. Na protikorupčnom pochode by som nevystúpil, pretože korupcia je zlo, ktoré naše zákony zakazujú. Ale legalizovaný potrat je zlo, ktoré nás stavia mimo civilizácie.
V Košiciach som preto nehovoril k davu v role novinára, ale ako človek. Keď som pred sebou videl tie desaťtisíce zhromaždených ľudí, zväčša praktizujúcich katolíkov, cítil som potrebu to vyjadriť nahlas: nedajme si nahovoriť, že správny katolík má byť proti potratom a správny liberál za slobodu voľby, tu nejde o vec náboženského presvedčenia, ale o ľudskosť.
Účasť 70-tisíc ľudí v Košiciach ma nadchla. Títo ľudia neprišli kričať o väčšie materiálne a sociálne istoty, hoci mnohí asi volia Smer. Neprišli tam, aby sa utvrdzovali v kmeňovej jednote a naháňali inak zmýšľajúcim strach. V skutočnosti zachraňovali povesť našej civilizácie. Dvadsiaty druhý september 2013 sa do slovenských dejín zapíše ako veľký deň. A pre mňa bude určujúcim zážitkom môjho života.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.