.johna Chasera v roku 2044 vesmírna loď vyloží na Marse. Netuší, kým je, čo tam robí, nevie ani to, prečo ho hľadajú muži v čiernych uniformách a čo s ním urobia, keď ho nájdu. Ako hráč tejto počítačovej hry, zvanej Chaser, musíte hlavnej postave pomôcť vysekať sa z nepríjemnej situácie. V inej hre Civil War: Secret Missions o americkej občianskej vojne plníte s tímom vojakov jedenásť tajných misií v tyle nepriateľa. Obe tieto hry, ktoré si našli na západe stovky tisícov fanúšikov, boli vytvorené kúsok od Hlavnej stanice v Bratislave firmou Cauldron. Hoci tvorili aj strategické hry či tretí diel slávnej Soldier of Fortune, najväčší úspech zažili nečakane so simulátormi poľovačiek. Na Slovensku sú však neznámi. „Občas sa ľudia prekvapia, keď sa dozvedia, že niektoré známe hry boli vytvorené u nás,“ vraví spolumajiteľ firmy Marián Ferko.
.začiatky na Didaktiku
V 80. rokoch patril k prvej detskej generácii, ktorá privoňala k počítačovým hrám. O tom, že na počítačoch sa dá aj hrať, sa dozvedel v roku 1982 na výstave vojenskej techniky. „Vystál som si dlhý rad, aby som si pár sekúnd zahral hadíka, ktorý v labyrinte požieral guľôčky,“ spomína Ferko. O pár rokov už skalická firma Didaktik vyrábala prvé 8-bitové počítače, respektíve zo zahraničia sa dali načierno prepašovať značky Spectrum, Atari či Commodor.
Časom sa začal zamýšľať nad tým, ako hracie programy fungujú. „Začalo mi vŕtať v hlave, či by som také čosi vedel vytvoriť aj ja.“ V dobových centrách mládeže, kde bola k dispozícii vhodná technika, sa stretávali deti, ktoré mali podobný záujem. Niektorí mládežníci sa pustili aj do výroby vlastných jednoduchých hier a prezentovali svoju tvorbu ostatným.
Tu sa Ferko zoznámil s budúcim spolumajiteľom Cauldronu Davidom Durčákom. „Jeho hry sa mi veľmi páčili,“ spomína Ferko. „Zistil som, že programuje oveľa lepšie ako ja, no ja som bol, naopak, lepší grafik. Tak sme sa dohodli, že spolu vyrobíme novú hru.“ V roku 1992 vytvorili svoju prvú nenáročnú hru Quadrax, v ktorej dve postavičky v labyrinte musia popresúvať kvádre tak, aby si k sebe našli cestu. Presvedčili firmu Ultrasoft, slovenského predajcu hier, aby hru spolu s ďalšími hrami vydala. „Hra mala 38 kilobitov, čo je menej, ako bežný e-mail,“ vraví Ferko.
Keďže hra mala úspech, konvertovali ju aj na bežné „PC-čko“. Vtedy prišiel nápad založiť firmu a svoj produkt predávať pod jej značkou. Padli si do oka s podnikateľom Petrom Rjapošom, ktorý je dodnes tretím rovnocenným majiteľom firmy a v roku 1996 založili Cauldron. „Keďže s tým nik nemal skúsenosti, šiel z toho strach,“ spomína Ferko. „Všetci známy z IT biznisu nám hovorili, že je to číre šialenstvo a nemáme šancu prežiť prvé tri mesiace.“
Po úspechu prvej hry vytvorili strategickú hru Spellcross, ktorú sa už podarilo umiestniť na český a následne na anglický trh, čím sa stali prvou domácou firmou v segmente, ktorá prerazila na zahraničné trhy (fenomenálny úspech českej hry Mafia od Illusion Softworks prišiel o päť rokov neskôr). Nasledovali anglicky hovoriace krajiny, potom verzie pre taliansky, španielsky a poľský trh.
Keď nastalo „3D obdobie“, Cauldron sa pustil do experimentu. Vytvoril základ strategickej 3D hry a obrázky z nej pustil na svoj web. „Na druhý deň ráno sme našli plné mailové schránky. Počas noci sa to záhadne rozkríklo a odrazu vydavatelia mali záujem spolupracovať s developerom. Pripadali sme si ako v cukrárni, kde si môžete vyberať, čo sa vám zachce.“ Cauldron prijal ponuku od nemeckého vydavateľa Blue Byte a začal hry vyvíjať na kontrakt, čiže nie z vlastných zdrojov, ale na zadanie financujúceho vydavateľa. Tí musia na základe analýz trhu odhadnúť, o aký titul bude záujem o rok, čo je obdobie trvania vývoja hry. „Na základe toho si nás objednajú a stanovia nám žáner,“ vysvetľuje Ferko. Hry Cauldronu sa predávajú najmä na herných konzolách, kde má vydavateľ omnoho lepší profit, ako na PC-čkach. „Veľmi ťažko sa na tomto trhu ,piráti´,“ vysvetľuje Ferko.
.úspešný lov
Keby v priestoroch firmy Cauldron nebol poriadok a pokoj, jej uvoľnená atmosféra by pripomínala mládežnícky klub. Po stenách visia plagáty vlastných herných titulov, v miestnosti na porady sú pod veľkou obrazovkou hracie konzoly na testovanie produktov. Nebyť drevených tág, schovaných pri okne, návštevník by si ani nevšimol, že konferenčný stôl je vlastne len prikrytý biliardový stôl. V Cauldrone dnes pracuje 60 zamestnancov. „Naši ľudia sú veľmi vzdelaní a vysoko motivovaní,“ vraví Ferko. „Je to umelecké zoskupenie, sú tu grafici, hudobníci, programátori, textári, zvukári, game dizajnéri, animátori, skriptéri či testeri hier.“ Podľa Ferka o herných maniakov rozhodne nejde. „Hier majú dosť v robote. Vo voľnom čase dávajú chalani prednosť skôr cyklistike, lozeniu na lezeckej stene či bojovým umeniam.“
Cauldron dnes vyvíja pre jedného z najväčších svetových vydavateľov Activison. Na základe ich dopytu sa začali venovať vývoju „strieľačiek“. Najväčším prekvapením však bolo, keď si od nich Activision objednal poľovnícku hru Big Game Hunter, kde hráč chodí v prírode a loví zver. „Netušili sme, že niečo také môže byť populárne, ale ukázalo sa to ako zlatá baňa,“ vraví Ferko. Z prvej hry sa predalo vyše dvoch miliónov kópií. Dnes sa programátorsky a graficky špecializujú práve na ďalšie diely poľovníckych hier.
.začiatky na Didaktiku
V 80. rokoch patril k prvej detskej generácii, ktorá privoňala k počítačovým hrám. O tom, že na počítačoch sa dá aj hrať, sa dozvedel v roku 1982 na výstave vojenskej techniky. „Vystál som si dlhý rad, aby som si pár sekúnd zahral hadíka, ktorý v labyrinte požieral guľôčky,“ spomína Ferko. O pár rokov už skalická firma Didaktik vyrábala prvé 8-bitové počítače, respektíve zo zahraničia sa dali načierno prepašovať značky Spectrum, Atari či Commodor.
Časom sa začal zamýšľať nad tým, ako hracie programy fungujú. „Začalo mi vŕtať v hlave, či by som také čosi vedel vytvoriť aj ja.“ V dobových centrách mládeže, kde bola k dispozícii vhodná technika, sa stretávali deti, ktoré mali podobný záujem. Niektorí mládežníci sa pustili aj do výroby vlastných jednoduchých hier a prezentovali svoju tvorbu ostatným.
Tu sa Ferko zoznámil s budúcim spolumajiteľom Cauldronu Davidom Durčákom. „Jeho hry sa mi veľmi páčili,“ spomína Ferko. „Zistil som, že programuje oveľa lepšie ako ja, no ja som bol, naopak, lepší grafik. Tak sme sa dohodli, že spolu vyrobíme novú hru.“ V roku 1992 vytvorili svoju prvú nenáročnú hru Quadrax, v ktorej dve postavičky v labyrinte musia popresúvať kvádre tak, aby si k sebe našli cestu. Presvedčili firmu Ultrasoft, slovenského predajcu hier, aby hru spolu s ďalšími hrami vydala. „Hra mala 38 kilobitov, čo je menej, ako bežný e-mail,“ vraví Ferko.
Keďže hra mala úspech, konvertovali ju aj na bežné „PC-čko“. Vtedy prišiel nápad založiť firmu a svoj produkt predávať pod jej značkou. Padli si do oka s podnikateľom Petrom Rjapošom, ktorý je dodnes tretím rovnocenným majiteľom firmy a v roku 1996 založili Cauldron. „Keďže s tým nik nemal skúsenosti, šiel z toho strach,“ spomína Ferko. „Všetci známy z IT biznisu nám hovorili, že je to číre šialenstvo a nemáme šancu prežiť prvé tri mesiace.“
Po úspechu prvej hry vytvorili strategickú hru Spellcross, ktorú sa už podarilo umiestniť na český a následne na anglický trh, čím sa stali prvou domácou firmou v segmente, ktorá prerazila na zahraničné trhy (fenomenálny úspech českej hry Mafia od Illusion Softworks prišiel o päť rokov neskôr). Nasledovali anglicky hovoriace krajiny, potom verzie pre taliansky, španielsky a poľský trh.
Keď nastalo „3D obdobie“, Cauldron sa pustil do experimentu. Vytvoril základ strategickej 3D hry a obrázky z nej pustil na svoj web. „Na druhý deň ráno sme našli plné mailové schránky. Počas noci sa to záhadne rozkríklo a odrazu vydavatelia mali záujem spolupracovať s developerom. Pripadali sme si ako v cukrárni, kde si môžete vyberať, čo sa vám zachce.“ Cauldron prijal ponuku od nemeckého vydavateľa Blue Byte a začal hry vyvíjať na kontrakt, čiže nie z vlastných zdrojov, ale na zadanie financujúceho vydavateľa. Tí musia na základe analýz trhu odhadnúť, o aký titul bude záujem o rok, čo je obdobie trvania vývoja hry. „Na základe toho si nás objednajú a stanovia nám žáner,“ vysvetľuje Ferko. Hry Cauldronu sa predávajú najmä na herných konzolách, kde má vydavateľ omnoho lepší profit, ako na PC-čkach. „Veľmi ťažko sa na tomto trhu ,piráti´,“ vysvetľuje Ferko.
.úspešný lov
Keby v priestoroch firmy Cauldron nebol poriadok a pokoj, jej uvoľnená atmosféra by pripomínala mládežnícky klub. Po stenách visia plagáty vlastných herných titulov, v miestnosti na porady sú pod veľkou obrazovkou hracie konzoly na testovanie produktov. Nebyť drevených tág, schovaných pri okne, návštevník by si ani nevšimol, že konferenčný stôl je vlastne len prikrytý biliardový stôl. V Cauldrone dnes pracuje 60 zamestnancov. „Naši ľudia sú veľmi vzdelaní a vysoko motivovaní,“ vraví Ferko. „Je to umelecké zoskupenie, sú tu grafici, hudobníci, programátori, textári, zvukári, game dizajnéri, animátori, skriptéri či testeri hier.“ Podľa Ferka o herných maniakov rozhodne nejde. „Hier majú dosť v robote. Vo voľnom čase dávajú chalani prednosť skôr cyklistike, lozeniu na lezeckej stene či bojovým umeniam.“
Cauldron dnes vyvíja pre jedného z najväčších svetových vydavateľov Activison. Na základe ich dopytu sa začali venovať vývoju „strieľačiek“. Najväčším prekvapením však bolo, keď si od nich Activision objednal poľovnícku hru Big Game Hunter, kde hráč chodí v prírode a loví zver. „Netušili sme, že niečo také môže byť populárne, ale ukázalo sa to ako zlatá baňa,“ vraví Ferko. Z prvej hry sa predalo vyše dvoch miliónov kópií. Dnes sa programátorsky a graficky špecializujú práve na ďalšie diely poľovníckych hier.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.