Keď .týždeň pred rokom napísal, že slovenský hip-hop zaznamenáva nový boom, celkom pravdivo sa trafil do slovenskej reality. Slovenské médiá pred časom slovenský hip-hop, ktorý už vtedy bol medzi mládežou nesmiere populárny, ignorovali. No dnes už to nejde. Bez raperov sa dnes nezaobíde ani bulvár. Dôkazom toho je nedávny spor medzi dvoma rapermi, Rytmusom a Rakbym, ktorý sa objavil začiatkom septembra, keď sa Rytmus vo videu oprel do mladších raperov Rakbyho a Suverena, ktorých označil za diskofilov, čo nevedie rapovať. O dva dni na to prišla rýchla reakcia Rakbyho s klipom Čau Paťo, kde svojho rivala označil za pokrytca. Medzitým sa k slovu prihlásil Rytmus s trackom Škola Rapu, v ktorom to s pomocou raperov Moma a Separa Rakbymu všetko vrátil. Na prvý pohľad ide o spor vnútri slovenskej rapovej scény, no množstvo klikov na YouTube z medzigeneračnej rivality dvoch raperov robia nielen slovenský, ale československý fenomén.
Rakbyho video má za tri týždne existencie viac ako dva milióny klikov, Rytmusova škola rapu už 1 a pol milióna. Čerešničku na torte v tomto prípade nakoniec pridal undergroundový raper Moloch Vlavo, ktorý sa pustil do starého kamaráta Rytmusa a vo svojej reči na YouTube mu to spočítal aj s úrokmi. Jeho klip Išiel Moloch na vandrovku má už pol milióna klikov.
.rap ako šport
Keď jeden raper zaútočí vo svojom tracku na druhého, hovorí sa tomu diss. Rozpory medzi hudobníkmi poznajú všetky štýly, no najviac konfliktov je práve v hip-hope. Nie preto, že by tento štýl bol agresívnejší, ako napríklad punkrock alebo metal, slovné prekáračky medzi rapermi sú totiž živnou pôdou rapu, bez rivality by tento štýl nemohol existovať. Z laického pohľadu to vyzerá, že sa medzi sebou predbiehajú dvaja nadsamci, ale rivalita v hip-hope má oveľa hlbšie korene.
„Je to ako v športe. Raperi sa jednoducho radi porovnávajú a merajú si sily v rôznych battloch a beefoch, pretože raper prezentuje sám seba, svoju osobu a svoje ego. Keď sa mu nepáči to, čo robí iný, ozve sa,“ hovorí .týždňu šéfredaktor stránky hip-hop.sk menom Gashtan. Podľa neho si raper musí svoje miesto na scene získať, a potom vedieť aj obhájiť. V iných žánroch ľudia neriešia to, čo robia iní a ak áno, nedostáva sa to na verejnosť a medzi fanúšikov. „Raper to však von chce a musí dostať, aby sa pred tými svojimi obhájil a povedal im, že čo áno a čo nie. Raper nie je ako interpret, spievajúci cudzie texty, prípadne tichý gitarista, o ktorom nikto netuší, aké má vlastne názory. MC dáva svoje postoje do textov. Nie je na tom nič mačovské, je to normálne a dokonca bežné aj medzi ženami,“ dodáva Gashtan.
Idaina, ktorá pripravuje hiphopovú reláciu Bez Pózy_FM, však pripomína, že aj v hip-hope existuje rozdiel medzi medzi dissom či beefom (podobný výraz pre diss – pozn. red.) a prirodzenou súťaživosťou, ktorá motivuje a posúva vpred. „Myslím, že rap je mačovská záležitosť pre tých ľudí, ktorí sa prostredníctvom neho snažia kompenzovať potreby svojho ega. Rap sa totiž na prvý pohľad môže javiť ako jednoduchšia cesta na dosiahnutie rešpektu alebo slávy. Veď naučiť sa hrať na nejakom nástroji by bol beh na dlhšie trate a na spev nemá talent každý. Hip-hop vyšiel z princípov peace, love, unity, wisdom, knowledge, understanding, respect, having fun... čiže dissy a beefy sú dosť ďaleko od toho, aký bol (a chcel byť) hip-hop na začiatku,” dodáva Idanina.
.prvý diss
No treba priznať, že konflikty v hip-hope nezostali len pri slovných výmenách, ale pretavili sa do fyzického násilia, pričom niektoré spory sa skončili smrťou, ako sa to stalo v prípade 2Paca a Notoriusa B.I.G.-a, ktorí zahynuli vo vojne gangov medzi západným a východným pobrežím USA rukou nájomných vrahov. Ich vraždy neboli nikdy vyšetrené. Za vôbec prvý „diss“ v histórii hip-hopu sa podľa Gashtana považuje track, ktorý v roku 1983 nahrala rapperka Roxanne Shante, ktorá reagovala na skladbu Roxanne, Roxanne od skupiny UTFO odpoveďou s názvom Roxanne's Revenge: „Stalo sa to, čo neskôr využili ďalšie stovky raperov. Roxanne Shante sa na úkor UTFO neskutočne zviditelnila. Dejiny hip-hopu poznajú veľmi veľa disstrackov a beefov. Nie vždy ide o ego.Timbaland napríklad obviňoval Scotta Storcha, že za neho robia hudbu iní a nedoprial mu tak úspech a BDP s Juice Crew sa pre zmenu hádali o tom, odkiaľ hip-hop vlastne pochádza,“ dodáva Gashtan.
Našťastie u nás zatiaľ nehrozí, že by raperi dokázali na seba strieľať, no dissovanie sa plynulo dostalo aj do slovenského hip-hopu. Začiatkom minulého tisícročia sa raperi obuli do MC Vrabca alebo Košičana menom Helicó, ktorých obvinili, že sú len komerčným produktom. Neskôr skupina Druhá Strana zas obviňovala skupinu H16, že kradnú nápady z Ameriky, A*D*K vyčítali Rytmusovi, že každú chvílu prezlieka kabát a ide mu iba o peniaze, Miky Mora a Zverina sa obuli do Jopa, lebo podla nich nemal čo robiť v hip-hope. Podľa Gashtana sa niektoré konflikty skončili dokonca pri fyzickom násilí, no väčšina ostala iba v medziach hudby, prípadne zničených medziľudských vzťahov. Objavili sa aj prípady, keď raperi (Rytmus) vulgárnym spôsobom dissovali aj novinárov, ktorí ich kritizovali vo svojich článkoch. Idaina pripomína, že v roku 2011 prebiehal jeden dosť výrazný konflikt medzi Radikálom, Bacilom a časťou Gramo Rokkaz. „Myslím, že bol nápaditejší ako ten súčasný. Dissy a beefy akosi prischli k rapu. To však neznamená, že bavia každého, kto rap počúva alebo robí,” dodáva spíkerka z FM_ radia.
.kto je väčší rapper?
Vždy išlo o konflikty, ktoré sa riešili vnútri scény. V posledných dvoch rokoch sa veľké mená ako Rytmus, Majk Spirit alebo A.MO. posunuli bližšie k popu a robia hudbu pre masy, čím sa hip-hopová komunita rozštiepila na tých, ktorí majú blízko diskorapu alebo „kolotočárskemu“ rapu a tých, ktorí zostávajú v undergrounde. Gashtan a |daina svorne tvrdia, že príčinou konfliktu je napätie, ktoré v poslednom čase vládne na scéne. Veľa vecí bolo medzi rapermi nevypovedaných a raz to muselo prasknúť. Mnohým sa nepáči, že Rytmus, ktorý o sebe tvrdil, že zostane v undergrounde, prevrátil kabát a vyhlásil sa za kráľa popu. Teraz hovorí, že sa vracia späť do undergroundu – dôkazom toho má byť nový album s Kontrafaktom, s ktorým kedysi štartoval svoju úspešnú kariéru. Rakby zas patrí k novej vlne raperov, ktorí sa zviezli na zviditeľnení hip-hopu v posledných rokoch. „Otázne je, či to, čo robí napríklad Rakby, ako súčasť hip-hopovej kultúry. Podľa mňa nie. Je to pop music, ktorý sa medzi mladými snaží uspieť tým, že využíva jeden prvok hip-hopu – rap. Tí, ktorí robia na Slovensku hip-hop, zostávajú pre komerčné médiá a väčšinové publikum stále nezaujímaví,” dodáva Idaina.
No všetko môže byť ešte trochu inak. Diss je aj reklama. Je to spôsob ako na seba upozorniť a zarobiť peniaze. Konflikt medzi Rytmusom a Rakbym rozpútal na You Tube mániu, ktorú priživujú aj bulvárne médiá. Miliónové kliky dnes prinášajú nemalé tantiémy a ak sa vám skladba páči, môžete si ju stiahnuť z iTunes. Gashtan pripomína, že niektoré konflikty medzi rapermi sú umelé a vopred dohodnuté. Podľa Idainy ide skôr o zhodu okolností ako vopred pripravenú kampaň, no v konečnom dôsledku môžu na vzájomnej nevraživosti vyťažiť obaja.
Podľa Gashtana sa Rakby dobre chytil svojej príležitosti. „Nahral krátke video, kde rapuje uvoľnene a vtipne a dokázal tak, že sa len tak ľahko nezľakne ani Rytmusa. Okamžite sa o neho začali zaujímať ľudia a médiá a možno aj preto hovorí o príprave nového albumu. Rytmusa čaká vydávanie albumu so svojou skupinou Kontrafakt a sám vie, že dnešní fanúšikovia rapu ho už tak neberú, ako tomu bolo v minulosti. Nadviazal kontakty s luďmi, ktorí dnes majú rešpekt a poukazuje na Rakbyho ako na jedného z tých, čo robia tzv. hudbu na kolotoče. Osobne si ale myslím, že prvoradým cieľom bolo vrátiť sa na scénu, pripraviť si pôdu pre Kontrafakt a spraviť čiaru za tým, čím bol ešte nedávno. Uvidíme, ako to dopadne, veď ako Iveta Radičová povedala, my sme krajinou hrubých čiar.“
.it sells records, man!
História popmusic pozná niekoľko významných konfliktov. Väčšinou išlo o spory medzi konkurenčnými kapelami, generačné konflikty, prípadne sa dvaja hudobníci navzájom očierňovali vo svojich skladbách, čo by sa dalo označiť za predchodcu „dissovania“. V 60. rokoch sa sa napríklad naťahovali Beatles a Rolling Stones. Bola to zdravá rivalita dvoch nesmierne talentovaných skupín, ktoré sa rešpektovali. Výsledkom bolo, že robili čoraz lepšie albumy. Keď sa rozpadli The Beatles, jeho lídri John Lennon a Paul McCartney sa doberali vo svojich piesňach na sólových albumoch. Lennon v How Do You Sleep? odkázal Paulovi, že všetko, čo v živote spravil, bolo len Yesterday. Paul sa k Johnovým tvrdým slovám vyjadril v piesňach Too Many People a Let Me Roll It.
Vo svojich piesňach si vymenili pozdravy aj Neil Young a Lynyrd Skynyrd. Išlo o Youngovu Alabamu, kde štát Alabama kritizoval za južanské otrokárske spiatočníctvo. Lynyrd Skynyrd v najslávnejšie piesni Sweet Home Alabama kontrovali, že Young lepšie urobí, keď sa na juhu radšej neukazuje. Neil Young neskôr vyhlásil, že sa mu táto skladba páči, dokonca ju hrával na svojich koncertoch.
V druhej polovici sedemdesiatych rokov existoval generačný spor medzi punkermi a hudobníkmi z radov Led Zeppelin, Yes alebo Genesis. Punkové kapely hlásali návrat k jednoduchému rokenrolu a svojich predchodcov označovali za dinosaurov, súcich na vymretie. V osemdesiatych rokoch vznikla silná alternatívna scéna, ktorá sa rozhodla úplne ignorovať hitparády a šla svojou vlastnou cestou.
Jeden z posledných veľkých sporov medzi rockovými skupinami sa udial ešte v polovici deväťdesiatych rokov, keď sa proti sebe postavili dve najväčšie britpopové skupiny Blur a Oasis, ktoré si cez tlač vymieňali rôzne injektívy, vrátane vyjadrenia Liama Gallaghera z Oasis, ktorý vyhlásil, že Damon Albarn z Oasis by mal zomrieť. Po rokoch sa obe strany zmierili, napríklad Noel Gallagher z Oasisi vyhlásil, že má rád Albarnovu hudbu. Dvojica si dokonca spolu zahrala na charitatívnom koncerte. Keď sa Liama Gallaghera pýtali, prečo bol konflikt medzi Oasis a Blur tak vyostrený, povedal: „It sells records, man!“
Rakbyho video má za tri týždne existencie viac ako dva milióny klikov, Rytmusova škola rapu už 1 a pol milióna. Čerešničku na torte v tomto prípade nakoniec pridal undergroundový raper Moloch Vlavo, ktorý sa pustil do starého kamaráta Rytmusa a vo svojej reči na YouTube mu to spočítal aj s úrokmi. Jeho klip Išiel Moloch na vandrovku má už pol milióna klikov.
.rap ako šport
Keď jeden raper zaútočí vo svojom tracku na druhého, hovorí sa tomu diss. Rozpory medzi hudobníkmi poznajú všetky štýly, no najviac konfliktov je práve v hip-hope. Nie preto, že by tento štýl bol agresívnejší, ako napríklad punkrock alebo metal, slovné prekáračky medzi rapermi sú totiž živnou pôdou rapu, bez rivality by tento štýl nemohol existovať. Z laického pohľadu to vyzerá, že sa medzi sebou predbiehajú dvaja nadsamci, ale rivalita v hip-hope má oveľa hlbšie korene.
„Je to ako v športe. Raperi sa jednoducho radi porovnávajú a merajú si sily v rôznych battloch a beefoch, pretože raper prezentuje sám seba, svoju osobu a svoje ego. Keď sa mu nepáči to, čo robí iný, ozve sa,“ hovorí .týždňu šéfredaktor stránky hip-hop.sk menom Gashtan. Podľa neho si raper musí svoje miesto na scene získať, a potom vedieť aj obhájiť. V iných žánroch ľudia neriešia to, čo robia iní a ak áno, nedostáva sa to na verejnosť a medzi fanúšikov. „Raper to však von chce a musí dostať, aby sa pred tými svojimi obhájil a povedal im, že čo áno a čo nie. Raper nie je ako interpret, spievajúci cudzie texty, prípadne tichý gitarista, o ktorom nikto netuší, aké má vlastne názory. MC dáva svoje postoje do textov. Nie je na tom nič mačovské, je to normálne a dokonca bežné aj medzi ženami,“ dodáva Gashtan.
Idaina, ktorá pripravuje hiphopovú reláciu Bez Pózy_FM, však pripomína, že aj v hip-hope existuje rozdiel medzi medzi dissom či beefom (podobný výraz pre diss – pozn. red.) a prirodzenou súťaživosťou, ktorá motivuje a posúva vpred. „Myslím, že rap je mačovská záležitosť pre tých ľudí, ktorí sa prostredníctvom neho snažia kompenzovať potreby svojho ega. Rap sa totiž na prvý pohľad môže javiť ako jednoduchšia cesta na dosiahnutie rešpektu alebo slávy. Veď naučiť sa hrať na nejakom nástroji by bol beh na dlhšie trate a na spev nemá talent každý. Hip-hop vyšiel z princípov peace, love, unity, wisdom, knowledge, understanding, respect, having fun... čiže dissy a beefy sú dosť ďaleko od toho, aký bol (a chcel byť) hip-hop na začiatku,” dodáva Idanina.
.prvý diss
No treba priznať, že konflikty v hip-hope nezostali len pri slovných výmenách, ale pretavili sa do fyzického násilia, pričom niektoré spory sa skončili smrťou, ako sa to stalo v prípade 2Paca a Notoriusa B.I.G.-a, ktorí zahynuli vo vojne gangov medzi západným a východným pobrežím USA rukou nájomných vrahov. Ich vraždy neboli nikdy vyšetrené. Za vôbec prvý „diss“ v histórii hip-hopu sa podľa Gashtana považuje track, ktorý v roku 1983 nahrala rapperka Roxanne Shante, ktorá reagovala na skladbu Roxanne, Roxanne od skupiny UTFO odpoveďou s názvom Roxanne's Revenge: „Stalo sa to, čo neskôr využili ďalšie stovky raperov. Roxanne Shante sa na úkor UTFO neskutočne zviditelnila. Dejiny hip-hopu poznajú veľmi veľa disstrackov a beefov. Nie vždy ide o ego.Timbaland napríklad obviňoval Scotta Storcha, že za neho robia hudbu iní a nedoprial mu tak úspech a BDP s Juice Crew sa pre zmenu hádali o tom, odkiaľ hip-hop vlastne pochádza,“ dodáva Gashtan.
Našťastie u nás zatiaľ nehrozí, že by raperi dokázali na seba strieľať, no dissovanie sa plynulo dostalo aj do slovenského hip-hopu. Začiatkom minulého tisícročia sa raperi obuli do MC Vrabca alebo Košičana menom Helicó, ktorých obvinili, že sú len komerčným produktom. Neskôr skupina Druhá Strana zas obviňovala skupinu H16, že kradnú nápady z Ameriky, A*D*K vyčítali Rytmusovi, že každú chvílu prezlieka kabát a ide mu iba o peniaze, Miky Mora a Zverina sa obuli do Jopa, lebo podla nich nemal čo robiť v hip-hope. Podľa Gashtana sa niektoré konflikty skončili dokonca pri fyzickom násilí, no väčšina ostala iba v medziach hudby, prípadne zničených medziľudských vzťahov. Objavili sa aj prípady, keď raperi (Rytmus) vulgárnym spôsobom dissovali aj novinárov, ktorí ich kritizovali vo svojich článkoch. Idaina pripomína, že v roku 2011 prebiehal jeden dosť výrazný konflikt medzi Radikálom, Bacilom a časťou Gramo Rokkaz. „Myslím, že bol nápaditejší ako ten súčasný. Dissy a beefy akosi prischli k rapu. To však neznamená, že bavia každého, kto rap počúva alebo robí,” dodáva spíkerka z FM_ radia.
.kto je väčší rapper?
Vždy išlo o konflikty, ktoré sa riešili vnútri scény. V posledných dvoch rokoch sa veľké mená ako Rytmus, Majk Spirit alebo A.MO. posunuli bližšie k popu a robia hudbu pre masy, čím sa hip-hopová komunita rozštiepila na tých, ktorí majú blízko diskorapu alebo „kolotočárskemu“ rapu a tých, ktorí zostávajú v undergrounde. Gashtan a |daina svorne tvrdia, že príčinou konfliktu je napätie, ktoré v poslednom čase vládne na scéne. Veľa vecí bolo medzi rapermi nevypovedaných a raz to muselo prasknúť. Mnohým sa nepáči, že Rytmus, ktorý o sebe tvrdil, že zostane v undergrounde, prevrátil kabát a vyhlásil sa za kráľa popu. Teraz hovorí, že sa vracia späť do undergroundu – dôkazom toho má byť nový album s Kontrafaktom, s ktorým kedysi štartoval svoju úspešnú kariéru. Rakby zas patrí k novej vlne raperov, ktorí sa zviezli na zviditeľnení hip-hopu v posledných rokoch. „Otázne je, či to, čo robí napríklad Rakby, ako súčasť hip-hopovej kultúry. Podľa mňa nie. Je to pop music, ktorý sa medzi mladými snaží uspieť tým, že využíva jeden prvok hip-hopu – rap. Tí, ktorí robia na Slovensku hip-hop, zostávajú pre komerčné médiá a väčšinové publikum stále nezaujímaví,” dodáva Idaina.
No všetko môže byť ešte trochu inak. Diss je aj reklama. Je to spôsob ako na seba upozorniť a zarobiť peniaze. Konflikt medzi Rytmusom a Rakbym rozpútal na You Tube mániu, ktorú priživujú aj bulvárne médiá. Miliónové kliky dnes prinášajú nemalé tantiémy a ak sa vám skladba páči, môžete si ju stiahnuť z iTunes. Gashtan pripomína, že niektoré konflikty medzi rapermi sú umelé a vopred dohodnuté. Podľa Idainy ide skôr o zhodu okolností ako vopred pripravenú kampaň, no v konečnom dôsledku môžu na vzájomnej nevraživosti vyťažiť obaja.
Podľa Gashtana sa Rakby dobre chytil svojej príležitosti. „Nahral krátke video, kde rapuje uvoľnene a vtipne a dokázal tak, že sa len tak ľahko nezľakne ani Rytmusa. Okamžite sa o neho začali zaujímať ľudia a médiá a možno aj preto hovorí o príprave nového albumu. Rytmusa čaká vydávanie albumu so svojou skupinou Kontrafakt a sám vie, že dnešní fanúšikovia rapu ho už tak neberú, ako tomu bolo v minulosti. Nadviazal kontakty s luďmi, ktorí dnes majú rešpekt a poukazuje na Rakbyho ako na jedného z tých, čo robia tzv. hudbu na kolotoče. Osobne si ale myslím, že prvoradým cieľom bolo vrátiť sa na scénu, pripraviť si pôdu pre Kontrafakt a spraviť čiaru za tým, čím bol ešte nedávno. Uvidíme, ako to dopadne, veď ako Iveta Radičová povedala, my sme krajinou hrubých čiar.“
.it sells records, man!
História popmusic pozná niekoľko významných konfliktov. Väčšinou išlo o spory medzi konkurenčnými kapelami, generačné konflikty, prípadne sa dvaja hudobníci navzájom očierňovali vo svojich skladbách, čo by sa dalo označiť za predchodcu „dissovania“. V 60. rokoch sa sa napríklad naťahovali Beatles a Rolling Stones. Bola to zdravá rivalita dvoch nesmierne talentovaných skupín, ktoré sa rešpektovali. Výsledkom bolo, že robili čoraz lepšie albumy. Keď sa rozpadli The Beatles, jeho lídri John Lennon a Paul McCartney sa doberali vo svojich piesňach na sólových albumoch. Lennon v How Do You Sleep? odkázal Paulovi, že všetko, čo v živote spravil, bolo len Yesterday. Paul sa k Johnovým tvrdým slovám vyjadril v piesňach Too Many People a Let Me Roll It.
Vo svojich piesňach si vymenili pozdravy aj Neil Young a Lynyrd Skynyrd. Išlo o Youngovu Alabamu, kde štát Alabama kritizoval za južanské otrokárske spiatočníctvo. Lynyrd Skynyrd v najslávnejšie piesni Sweet Home Alabama kontrovali, že Young lepšie urobí, keď sa na juhu radšej neukazuje. Neil Young neskôr vyhlásil, že sa mu táto skladba páči, dokonca ju hrával na svojich koncertoch.
V druhej polovici sedemdesiatych rokov existoval generačný spor medzi punkermi a hudobníkmi z radov Led Zeppelin, Yes alebo Genesis. Punkové kapely hlásali návrat k jednoduchému rokenrolu a svojich predchodcov označovali za dinosaurov, súcich na vymretie. V osemdesiatych rokoch vznikla silná alternatívna scéna, ktorá sa rozhodla úplne ignorovať hitparády a šla svojou vlastnou cestou.
Jeden z posledných veľkých sporov medzi rockovými skupinami sa udial ešte v polovici deväťdesiatych rokov, keď sa proti sebe postavili dve najväčšie britpopové skupiny Blur a Oasis, ktoré si cez tlač vymieňali rôzne injektívy, vrátane vyjadrenia Liama Gallaghera z Oasis, ktorý vyhlásil, že Damon Albarn z Oasis by mal zomrieť. Po rokoch sa obe strany zmierili, napríklad Noel Gallagher z Oasisi vyhlásil, že má rád Albarnovu hudbu. Dvojica si dokonca spolu zahrala na charitatívnom koncerte. Keď sa Liama Gallaghera pýtali, prečo bol konflikt medzi Oasis a Blur tak vyostrený, povedal: „It sells records, man!“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.