Možnosti získavania peňazí na podnikanie sa líšia od toho, v akej etape vývoja sa podnik nachádza. Peniaze do firmy môžu prísť v podstate z dvoch zdrojov – buď od vlastníkov, v podobe napríklad základného imania, alebo od veriteľov – od bánk, nefinančných spoločností a podobne... V ranom štádiu života podniku ide prevažne o peniaze zakladateľov. V neskoršom a stále rizikovom štádiu vývoja dokážu pomôcť „business angels“ či anjelskí investori. Pri stabilizácii postavenia na trhu je to „venture“ či rizikový kapitál, banky, nefinančné spoločnosti a taktiež kapitálový trh. Od štádia vývoja podniku sa odvíja cena za požičané financie a taktiež dĺžka času, počas ktorého bude mať firma peniaze k dispozícii. Pri rozvoji podniku ide o najdrahšiu (úroky od 35 do 100 percent ročne) a zároveň aj na najdlhšie obdobie (5 až 12 rokov) poskytnutú finančnú podporu. Po stabilizácii sa už financie dajú získať pri cene od 1,5-percentnej prirážky k medzibankovej sadzbe Euribor. Cena v konečnom dôsledku závisí od veľkosti podniku a investičného zámeru – čím väčší podnik a kratšia splatnosť, tým nižší úrok.
.dôležitosť „histórie“
Každá forma financovania má svoje úskalia a je iba na firme, ako zhodnotí výhody a nevýhody každej z nich. V zásade platí, že na dodatočný kapitál môže myslieť iba ten, kto už disponuje aj vlastným. A na získanie finančnej podpory je dobré disponovať aj určitou podnikateľskou históriou. Tá sa vyžaduje napríklad pri úvere od banky. Kým fyzickej osobe stačí pri žiadosti o úver neraz prísť iba do banky (a niekedy ani to nie), podnik potrebuje štandardne doložiť účtovné výkazy za dve ukončené zdaňovacie obdobia a priebežné výkazy z daného roku. Banky pri požiadavke o úver vedia vyjsť v ústrety aj firmám, ktoré pôsobia na trhu jeden rok. Niekedy stačí, ak má podnik v banke, od ktorej žiada úver, aspoň dva roky vedený účet. Banka totiž vie zhodnotiť finančnú situáciu podniku aj na základe pohybov na jeho účte.
Z pohľadu podniku ide pri získavaní úveru síce o administratívne náročnejší proces než pri fyzických osobách, no na druhej strane úrokové sadzby, za ktoré si požičiavajú podniky, sú v polovičnej výške, než má obyvateľstvo. História dokazujúca úspešnosť podniku sa vyžaduje aj pri emisii dlhopisov, kde investori posudzujú adekvátnosť ponúkaného výnosu s mierou rizika danej spoločnosti. V Európe však prevláda bankové financovanie a obzvlášť to platí pre podmienky slovenského trhu. Navyše, spoločnosti väčšinou požadujú prevádzkové úvery, teda pôžičky na kratší čas, než je jeden rok. Tie sú určené na nákup zásob, preklenutie obdobia od vystavenia faktúry po jej splatnosť či obdobia do vrátenia DPH. Aj keď ide o ročné úvery, výnimočná nie je ich prolongácia (teda predĺženie lehoty splatnosti). Z pôvodne ročného úveru sa postupným splácaním a predlžovaním splatnosti stáva viacročný.
Banka vie poskytnúť tak zabezpečený, ako i majetkom nezabezpečený úver. K bežným zábezpekám patrí hnuteľný (autá, stroje) i nehnuteľný (domy, byty, haly) majetok. Okrem toho sa dá ručiť cennými papiermi, bankovými vkladmi, bankovou zárukou i pohľadávkami.
Najjednoduchším úverom je kontokorentný úver, teda povolené prečerpanie na bankovom účte. Podnik môže počítať aspoň so 700 eurami, ktoré netreba zabezpečovať. Výhodou je platenie iba za tú časť úveru, ktorá sa aj reálne čerpá, a tiež automatická obnova bez nutnosti predkladať ďalšie finančné výkazy. Úroková sadzba sa pri ňom pohybuje medzi 9 a 16 percentami ročne. Alternatívou je firemná kreditná karta s približne dvadsaťpercentnou úrokovou sadzbou.
Pri objemnejšej, dlhšej a tiež lacnejšej potrebe financií banky ponúkajú úvery bezúčelové i účelové (na nákup nehnuteľnosti). Dolná hranica takýchto úverov sa začína na 3 000 eurách, horná vo všeobecnosti nie je stanovená. V závislosti od veľkosti podniku sa úroková sadzba pohybuje od dvoch percent ročne.
.keď nie úver, čo iné?
Úver je síce najdostupnejšia forma financovania potrieb podniku, no banka nemusí automaticky vyhovieť každému záujemcovi. V takom prípade má firma k dispozícii ešte niekoľko možností. Pri nich však platí, že bude musieť poskytovať viac informácií, navyše väčšiemu okruhu osôb a nemusia byť vhodné pre každý typ podniku.
Emisia dlhopisov nepatrí k najlacnejším záležitostiam a informácie o dôvodoch potreby financií sa zverejnením ponuky môžu dostať i ku konkurencii. Vzhľadom na to, že podniky majú zväčša záujem o úvery na prefinancovanie výrobného procesu, nemá emisia dlhopisov pre ne význam. Obdobie splatnosti do jedného roka je totiž v protiklade s dlhopisom, ktorý sa zvykne emitovať, už aj vzhľadom na nezanedbateľné náklady na emisiu, na dlhšie obdobia.
V prípade mezanínového kapitálu, ktorý je akýmsi premostením medzi vstupom nového akcionára a dlhu, sa vykonáva hĺbková analýza podniku, na základe ktorej sa rozhodne o poskytnutí „pôžičky“. Táto forma financovania však nie je určená pre každého, keďže minimálna hodnota mezanínovej investície sa začína na jednom milióne eur.
Prefinancovať investičný zámer môže pomôcť aj lízingová spoločnosť. A to vtedy, keď si firma napríklad potrebuje požičať na investovanie (finančný lízing), ale aj vtedy, ak už investovala a hľadá zdroje pre svoj ďalší rozvoj (spätný lízing). Treba počítať s úrokovou sadzbou 5 až 15 percent ročne, ale aj so špecifickými vlastnosťami tohto produktu, ako je možnosť rýchlejšieho „odpísania“ či skutočnosť, že vlastníkom majetku je lízingová spoločnosť.
Autor je spolupracovník .týždňa.
.dôležitosť „histórie“
Každá forma financovania má svoje úskalia a je iba na firme, ako zhodnotí výhody a nevýhody každej z nich. V zásade platí, že na dodatočný kapitál môže myslieť iba ten, kto už disponuje aj vlastným. A na získanie finančnej podpory je dobré disponovať aj určitou podnikateľskou históriou. Tá sa vyžaduje napríklad pri úvere od banky. Kým fyzickej osobe stačí pri žiadosti o úver neraz prísť iba do banky (a niekedy ani to nie), podnik potrebuje štandardne doložiť účtovné výkazy za dve ukončené zdaňovacie obdobia a priebežné výkazy z daného roku. Banky pri požiadavke o úver vedia vyjsť v ústrety aj firmám, ktoré pôsobia na trhu jeden rok. Niekedy stačí, ak má podnik v banke, od ktorej žiada úver, aspoň dva roky vedený účet. Banka totiž vie zhodnotiť finančnú situáciu podniku aj na základe pohybov na jeho účte.
Z pohľadu podniku ide pri získavaní úveru síce o administratívne náročnejší proces než pri fyzických osobách, no na druhej strane úrokové sadzby, za ktoré si požičiavajú podniky, sú v polovičnej výške, než má obyvateľstvo. História dokazujúca úspešnosť podniku sa vyžaduje aj pri emisii dlhopisov, kde investori posudzujú adekvátnosť ponúkaného výnosu s mierou rizika danej spoločnosti. V Európe však prevláda bankové financovanie a obzvlášť to platí pre podmienky slovenského trhu. Navyše, spoločnosti väčšinou požadujú prevádzkové úvery, teda pôžičky na kratší čas, než je jeden rok. Tie sú určené na nákup zásob, preklenutie obdobia od vystavenia faktúry po jej splatnosť či obdobia do vrátenia DPH. Aj keď ide o ročné úvery, výnimočná nie je ich prolongácia (teda predĺženie lehoty splatnosti). Z pôvodne ročného úveru sa postupným splácaním a predlžovaním splatnosti stáva viacročný.
Banka vie poskytnúť tak zabezpečený, ako i majetkom nezabezpečený úver. K bežným zábezpekám patrí hnuteľný (autá, stroje) i nehnuteľný (domy, byty, haly) majetok. Okrem toho sa dá ručiť cennými papiermi, bankovými vkladmi, bankovou zárukou i pohľadávkami.
Najjednoduchším úverom je kontokorentný úver, teda povolené prečerpanie na bankovom účte. Podnik môže počítať aspoň so 700 eurami, ktoré netreba zabezpečovať. Výhodou je platenie iba za tú časť úveru, ktorá sa aj reálne čerpá, a tiež automatická obnova bez nutnosti predkladať ďalšie finančné výkazy. Úroková sadzba sa pri ňom pohybuje medzi 9 a 16 percentami ročne. Alternatívou je firemná kreditná karta s približne dvadsaťpercentnou úrokovou sadzbou.
Pri objemnejšej, dlhšej a tiež lacnejšej potrebe financií banky ponúkajú úvery bezúčelové i účelové (na nákup nehnuteľnosti). Dolná hranica takýchto úverov sa začína na 3 000 eurách, horná vo všeobecnosti nie je stanovená. V závislosti od veľkosti podniku sa úroková sadzba pohybuje od dvoch percent ročne.
.keď nie úver, čo iné?
Úver je síce najdostupnejšia forma financovania potrieb podniku, no banka nemusí automaticky vyhovieť každému záujemcovi. V takom prípade má firma k dispozícii ešte niekoľko možností. Pri nich však platí, že bude musieť poskytovať viac informácií, navyše väčšiemu okruhu osôb a nemusia byť vhodné pre každý typ podniku.
Emisia dlhopisov nepatrí k najlacnejším záležitostiam a informácie o dôvodoch potreby financií sa zverejnením ponuky môžu dostať i ku konkurencii. Vzhľadom na to, že podniky majú zväčša záujem o úvery na prefinancovanie výrobného procesu, nemá emisia dlhopisov pre ne význam. Obdobie splatnosti do jedného roka je totiž v protiklade s dlhopisom, ktorý sa zvykne emitovať, už aj vzhľadom na nezanedbateľné náklady na emisiu, na dlhšie obdobia.
V prípade mezanínového kapitálu, ktorý je akýmsi premostením medzi vstupom nového akcionára a dlhu, sa vykonáva hĺbková analýza podniku, na základe ktorej sa rozhodne o poskytnutí „pôžičky“. Táto forma financovania však nie je určená pre každého, keďže minimálna hodnota mezanínovej investície sa začína na jednom milióne eur.
Prefinancovať investičný zámer môže pomôcť aj lízingová spoločnosť. A to vtedy, keď si firma napríklad potrebuje požičať na investovanie (finančný lízing), ale aj vtedy, ak už investovala a hľadá zdroje pre svoj ďalší rozvoj (spätný lízing). Treba počítať s úrokovou sadzbou 5 až 15 percent ročne, ale aj so špecifickými vlastnosťami tohto produktu, ako je možnosť rýchlejšieho „odpísania“ či skutočnosť, že vlastníkom majetku je lízingová spoločnosť.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.