Správny Holanďan o svojich problémoch mlčí, najmä o tých finančných. Zo zásady neodhaľuje pred druhými to, ako ľahko alebo ťažko sa mu darí prebíjať životom. Nechváli sa, keď veľa zarába, ba dokonca práve naopak, čím viac peňazí má, tým menej okato to dáva najavo. V chudobe o ňom platí to isté. Čím ťažšie Holanďan platí mesačné účty, tým zaťatejšie sa halí do ľahostajného mlčania, a keď mu niekto položí priame otázky, len sa neurčito usmieva a krčí plecami. Ešte aj medzi priateľmi sa vypytovanie na finančnú situáciu považuje za nesmiernu drzosť. Iba ak na internete, omámený zdanlivou virtuálnou anonymitou, sa priemerný Holanďan zbaví zdržanlivosti a na rôznych fórach točí kolesom nespokojnosti. A ešte v prieskume verejnej mienky – tam bez nutnosti podpísať sa prejaví, kde ho tlačí päta.
Vládny think-tank SCP robí štyrikrát ročne prieskum nálad obyvateľstva a prvého októbra 2013 sa v jeho výsledkoch ukázalo, že priemernému Holanďanovi najväčšmi zo všetkého prekáža stav ekonomiky. Až na ďalších miestach ľudia spomínali obavy zo zhoršujúcich sa vzťahov a klesajúcej úrovne slušnosti v spoločnosti. Pritom nadpolovičná väčšina opýtaných predpokladá, že ekonomika bude na tom časom ešte horšie, a takmer tretina obyvateľov očakáva zhoršenie vlastnej finančnej situácie. Poviete si, sú to len čísla. Kdeže, tento posun, viditeľný v štatistikách, má na atmosféru v krajine reálne dopady. Holandsko sa pred našimi očami veľmi citeľne mení.
.koniec holandskej vľúdnosti
Tenká škrupinka slávnej holandskej tolerancie už dávno popraskala a pod ňou sa dvíha vlna rasizmu a nespokojnosti s Európskou úniou. Ožíva aj starodávne, ale stále rovnako silné presvedčenie, že každý má byť doma tam, kde doma je, pracovať na vlastnom blahobyte a najmä sa netrepať do iných krajín, kde len odjedá z blahobytu národom, ktoré na tento blahobyt tvrdo pracovali a nemienia sa oň s nikým deliť.
A tak dnes priemerný Holanďan neznáša Turkov a Maročanov, posmieva sa Talianom (za to však môžu ďakovať najmä Berlusconimu), rozčuľujú ho Gréci (skorumpovaní leňosi, ktorí by boli najradšej v tridsiatke na dôchodku a na slnku sa vyvaľujú len na účet Európskej únie). Okrem toho je prudko znechutený všetkými, ktorí boli ešte nedávno tak pekne uprataní za Železnou oponou (sú špinaví, pijú, kradnú, obchodujú s dievčatami, ale najmä oberajú poctivých ľudí o prácu, pretože sa uspokoja aj s tretinovou mzdou). Zaujímavé, ale aj smutné, ako sa to všetko v dejinách opakuje, a bez toho, aby sme sa poučili. Aj Holanďania, v čase ekonomického rozkvetu národ slušný, tolerantný, vľúdny a priateľský, sa v kríze obráti o stoosemdesiat stupňov a naštvane hľadá toho, na koho možno zvaliť všetku vinu.
.stravný balíček je novinka
Na druhej strane váh je nepopierateľný fakt, že situácia sa všeobecne zhoršuje. Zdravotné poisťovne uvádzajú tristotisíc dlhodobo neplatiacich, popri tom stúpa počet ľudí, ktorí vôbec poistení nie sú. Priemerná mesačná (a skutočne iba základná) poistka sa pohybuje okolo 100 eur mesačne za osobu. Keď si chcete poistiť luxus, zvaný zubárske ošetrenie, a pridať napríklad fyzioterapiu, zaplatíte za osobu okolo 170 eur mesačne. Pritom každý má najskôr „vlastné riziko“ v hodnote 350 eur, takže poisťovňa mu začne hradiť výkony až po vyčerpaní tejto sumy. Pre priemernú rodinu s dvoma deťmi to teda pekne naskočí.
A to všetko je vraj spôsobené tým, že Holandsko nezadržateľne „šedivie“. Je tu čoraz viac starých ľudí, ktorým sa akosi nechce umrieť. Myslím, že sa taký vývoj dal celkom ľahko predvídať, ale čo už ja viem? Nepotrvá to dlho a v televízii budú vysielať reklamy vyzývajúce osemdesiatnikov, aby si v lekárni vyzdvihli rozlúčkovú tabletku. Samozrejme, len ak sú poriadne poistení, inak by tie účty musela zaplatiť nasledujúca generácia, a to je úplne nemysliteľné.
Nový zjav v dennom živote Holanďanov sa nazýva stravný balíček. Ak vám po zaplatení nájomného, plynu, vody, elektriny a daní zostane menej ako 175 eur na mesiac, máte tri roky nárok na stravný balíček. Nečakajte v balíčku žiadne zázraky, zvyčajne sú v ňom základné potraviny (často aj po záručnej lehote, ale čo už s tým darovaným koňom, však?). Takže je tam chlieb, mlieko, zelenina a ovocie. Pred výdajňou balíčkov sa tiahnu vážne dlhé rady – zlé jazyky síce tvrdia, že za rohom stoja zaparkované nové autá, v ktorých si ľudia po ten balíček prišli, lenže mne sa zdá, že v takom rade nikto nemôže stáť s radosťou a iba preto, že momentálne nemá čo robiť.
.prosíme vás, nenakupujte v Nemecku!
V pohraničných oblastiach možno nájsť ešte inú zaujímavosť. Od Finsterwolde, kde bývam, sa za desať minút dostanem na nemeckú hranicu. Kontroly žiadne (ako dieťa socializmu ma to vždy nadchne aj prekvapí), sem-tam sa mihne colník, no ten sa zvyčajne zameriava na nákladnú dopravu. A čo sa cien týka, Nemecko je raj, aký priemernému Holanďanovi vyrazí dych. Začneme benzínom – je tu o desať centov za liter lacnejší. Veľký pútač na kraji cesty v prvej maličkej nemeckej dedinke je vyzdobený holandskou a nemeckou zástavou a obrovitánskou škatuľkou cigariet Pall Mall. Pod holandskou zástavou je výrazná suma 7,50 eur, pod nemeckou žiari 6,00 eur a červený nápis pre zadubencov, ktorým to ešte nie je jasné, zdôrazňuje: Ušetríte vždy 14 percent. V nemeckom supermarkete Combi, Aldi alebo Lidl dostanete fľašu vodky za 4,99 eura, a keď si chcete ničiť pečeň ušľachtilejšie, tak je tu Smirnoff za 10,99. Na holandskej strane to isté, akurát za 12,99 a za 18,99. No ešte výraznejšie rozdiely odhalí pohľad do drogérie: mascara na nemeckej strane 5 eur, na holandskej 13,99. V dámskom butiku v meste Leer sú na tričkách európske cenové štítky. Nemecký spotrebiteľ zaplatí za to isté tričko priemerne o 5 eur menej ako holandský. Výsledok je, že na nákupy sa chodí z Holandska do Nemecka a každý je rád, že žijeme tak blízko hranice.
Pred niekoľkými týždňami mi spadli do poštovej schránky noviny, ktoré boli určené nám, obyvateľom pohraničného pásma. V úvodnom celostránkovom článku sme boli úpenlivo vyzvaní, aby sme svoje nákupy prestali uskutočňovať na internete a v Nemecku, ale obšťastnili nimi miestne obchody a podnikateľov, ktorí už aj tak ledva držia hlavy nad vodou. Lenže čo spraví priemerná domáca pani, keď má len jeden rozpočet a s tým vyjde oveľa lepšie za hranicou? A čo spraví niekto ako ja, keď chce kúpiť nové knihy, ale miestne kníhkupectvo ponúka len tých päťdesiat odtieňov sivej a žiadny odtieň literárny? Tá prvá skočí do Nemecka a tá druhá na slovenský martinus či na bol.com.
.aj kráľ to mal ťažké
Každý rok tretí utorok v septembri holandská vláda oznámi svoje plány na budúci rok. Patrí k tomu aj oficiálny prejav kráľovnej, ktorá sa osobne prihovorí všetkým obyvateľom Holandska. Tohto roku nás prvýkrát oslovil nový kráľ Willem Alexander. Nemal to ľahké, lebo vláda chce ušetriť šesť miliárd eur a bolo na ňom, aby sa pokúsil nové drastické opatrenia aspoň verbálne trocha zmierniť. Nový panovník, ktorý sa vzhľadom aj správaním ponáša skôr na mierne obézneho tatka z dediny než na aristokrata s charizmou, sa pokúsil zapôsobiť priateľsky, otvorene a ľudsky. Použil slovo, ktoré je v holandskom jazyku nové – účastná spoločnosť. Wikipedia nový výraz ešte v ten týždeň opatrila nasledovným vysvetlením: „Účastná spoločnosť znamená, že ľudia, ktorí sami určujú podobu vlastnej budúcnosti, tým nezvyšujú iba hodnotu vlastného života, ale aj hodnotu spoločnosti ako takej.“ Hm. V preklade to znamená, že si všetci musíme utiahnuť opasky.
Účastná spoločnosť však znamená aj to, že sa mladí postarajú o starých. V roku 1975, keď som sa presťahovala do Holandska, stretávala som sa s vydesenými tvárami, kedykoľvek som sa niekomu pokúsila vysvetliť, že u nás nie je až také nezvyčajné, keď v jednom dome býva viacero generácií. Holandskí penzisti na mňa pozerali ako na zjavenie. Og heden, neuveriteľné, vzdychali. Mladí žili samostatne a starí, ak už žiť sami nemohli, disciplinovane odchádzali do domova dôchodcov, viac či menej luxusného, podľa stavu peňaženky. Aj tento obraz sa pomaly, ale isto kĺže do minulosti. Darmo, starostlivosť je drahá a spoločnosť, ktorá sa skladá čoraz väčšmi zo starších a starých (už sme zase pri tých šedinách), vyčerpala platobné možnosti.
.hádajte osud civilizácie
Holandskom jednoducho zmieta kríza. Podľa spomínaného prieskumu SCP sa o svoje príjmy najväčšmi obávajú domácnosti s nízkymi alebo strednými príjmami. Nič nové pod slnkom, chudobní sú čoraz chudobnejší, bohatí zrejme čoraz bohatší, stredná vrstva mizne a pripája sa k prvej alebo k druhej skupine. A potom je tu skupina tých šikovných, ktorí vo všetkom vidia možnosti, ako niečo zarobiť. Ako povedal v románe Sever proti Juhu Rhett Butler, zbohatnúť sa dá v dvoch situáciách: keď sa civilizácia buduje, a keď sa rúti. Hádajte, čo z toho sa práve deje.
Autorka žije a bloguje v Holandsku.
Vládny think-tank SCP robí štyrikrát ročne prieskum nálad obyvateľstva a prvého októbra 2013 sa v jeho výsledkoch ukázalo, že priemernému Holanďanovi najväčšmi zo všetkého prekáža stav ekonomiky. Až na ďalších miestach ľudia spomínali obavy zo zhoršujúcich sa vzťahov a klesajúcej úrovne slušnosti v spoločnosti. Pritom nadpolovičná väčšina opýtaných predpokladá, že ekonomika bude na tom časom ešte horšie, a takmer tretina obyvateľov očakáva zhoršenie vlastnej finančnej situácie. Poviete si, sú to len čísla. Kdeže, tento posun, viditeľný v štatistikách, má na atmosféru v krajine reálne dopady. Holandsko sa pred našimi očami veľmi citeľne mení.
.koniec holandskej vľúdnosti
Tenká škrupinka slávnej holandskej tolerancie už dávno popraskala a pod ňou sa dvíha vlna rasizmu a nespokojnosti s Európskou úniou. Ožíva aj starodávne, ale stále rovnako silné presvedčenie, že každý má byť doma tam, kde doma je, pracovať na vlastnom blahobyte a najmä sa netrepať do iných krajín, kde len odjedá z blahobytu národom, ktoré na tento blahobyt tvrdo pracovali a nemienia sa oň s nikým deliť.
A tak dnes priemerný Holanďan neznáša Turkov a Maročanov, posmieva sa Talianom (za to však môžu ďakovať najmä Berlusconimu), rozčuľujú ho Gréci (skorumpovaní leňosi, ktorí by boli najradšej v tridsiatke na dôchodku a na slnku sa vyvaľujú len na účet Európskej únie). Okrem toho je prudko znechutený všetkými, ktorí boli ešte nedávno tak pekne uprataní za Železnou oponou (sú špinaví, pijú, kradnú, obchodujú s dievčatami, ale najmä oberajú poctivých ľudí o prácu, pretože sa uspokoja aj s tretinovou mzdou). Zaujímavé, ale aj smutné, ako sa to všetko v dejinách opakuje, a bez toho, aby sme sa poučili. Aj Holanďania, v čase ekonomického rozkvetu národ slušný, tolerantný, vľúdny a priateľský, sa v kríze obráti o stoosemdesiat stupňov a naštvane hľadá toho, na koho možno zvaliť všetku vinu.
.stravný balíček je novinka
Na druhej strane váh je nepopierateľný fakt, že situácia sa všeobecne zhoršuje. Zdravotné poisťovne uvádzajú tristotisíc dlhodobo neplatiacich, popri tom stúpa počet ľudí, ktorí vôbec poistení nie sú. Priemerná mesačná (a skutočne iba základná) poistka sa pohybuje okolo 100 eur mesačne za osobu. Keď si chcete poistiť luxus, zvaný zubárske ošetrenie, a pridať napríklad fyzioterapiu, zaplatíte za osobu okolo 170 eur mesačne. Pritom každý má najskôr „vlastné riziko“ v hodnote 350 eur, takže poisťovňa mu začne hradiť výkony až po vyčerpaní tejto sumy. Pre priemernú rodinu s dvoma deťmi to teda pekne naskočí.
A to všetko je vraj spôsobené tým, že Holandsko nezadržateľne „šedivie“. Je tu čoraz viac starých ľudí, ktorým sa akosi nechce umrieť. Myslím, že sa taký vývoj dal celkom ľahko predvídať, ale čo už ja viem? Nepotrvá to dlho a v televízii budú vysielať reklamy vyzývajúce osemdesiatnikov, aby si v lekárni vyzdvihli rozlúčkovú tabletku. Samozrejme, len ak sú poriadne poistení, inak by tie účty musela zaplatiť nasledujúca generácia, a to je úplne nemysliteľné.
Nový zjav v dennom živote Holanďanov sa nazýva stravný balíček. Ak vám po zaplatení nájomného, plynu, vody, elektriny a daní zostane menej ako 175 eur na mesiac, máte tri roky nárok na stravný balíček. Nečakajte v balíčku žiadne zázraky, zvyčajne sú v ňom základné potraviny (často aj po záručnej lehote, ale čo už s tým darovaným koňom, však?). Takže je tam chlieb, mlieko, zelenina a ovocie. Pred výdajňou balíčkov sa tiahnu vážne dlhé rady – zlé jazyky síce tvrdia, že za rohom stoja zaparkované nové autá, v ktorých si ľudia po ten balíček prišli, lenže mne sa zdá, že v takom rade nikto nemôže stáť s radosťou a iba preto, že momentálne nemá čo robiť.
.prosíme vás, nenakupujte v Nemecku!
V pohraničných oblastiach možno nájsť ešte inú zaujímavosť. Od Finsterwolde, kde bývam, sa za desať minút dostanem na nemeckú hranicu. Kontroly žiadne (ako dieťa socializmu ma to vždy nadchne aj prekvapí), sem-tam sa mihne colník, no ten sa zvyčajne zameriava na nákladnú dopravu. A čo sa cien týka, Nemecko je raj, aký priemernému Holanďanovi vyrazí dych. Začneme benzínom – je tu o desať centov za liter lacnejší. Veľký pútač na kraji cesty v prvej maličkej nemeckej dedinke je vyzdobený holandskou a nemeckou zástavou a obrovitánskou škatuľkou cigariet Pall Mall. Pod holandskou zástavou je výrazná suma 7,50 eur, pod nemeckou žiari 6,00 eur a červený nápis pre zadubencov, ktorým to ešte nie je jasné, zdôrazňuje: Ušetríte vždy 14 percent. V nemeckom supermarkete Combi, Aldi alebo Lidl dostanete fľašu vodky za 4,99 eura, a keď si chcete ničiť pečeň ušľachtilejšie, tak je tu Smirnoff za 10,99. Na holandskej strane to isté, akurát za 12,99 a za 18,99. No ešte výraznejšie rozdiely odhalí pohľad do drogérie: mascara na nemeckej strane 5 eur, na holandskej 13,99. V dámskom butiku v meste Leer sú na tričkách európske cenové štítky. Nemecký spotrebiteľ zaplatí za to isté tričko priemerne o 5 eur menej ako holandský. Výsledok je, že na nákupy sa chodí z Holandska do Nemecka a každý je rád, že žijeme tak blízko hranice.
Pred niekoľkými týždňami mi spadli do poštovej schránky noviny, ktoré boli určené nám, obyvateľom pohraničného pásma. V úvodnom celostránkovom článku sme boli úpenlivo vyzvaní, aby sme svoje nákupy prestali uskutočňovať na internete a v Nemecku, ale obšťastnili nimi miestne obchody a podnikateľov, ktorí už aj tak ledva držia hlavy nad vodou. Lenže čo spraví priemerná domáca pani, keď má len jeden rozpočet a s tým vyjde oveľa lepšie za hranicou? A čo spraví niekto ako ja, keď chce kúpiť nové knihy, ale miestne kníhkupectvo ponúka len tých päťdesiat odtieňov sivej a žiadny odtieň literárny? Tá prvá skočí do Nemecka a tá druhá na slovenský martinus či na bol.com.
.aj kráľ to mal ťažké
Každý rok tretí utorok v septembri holandská vláda oznámi svoje plány na budúci rok. Patrí k tomu aj oficiálny prejav kráľovnej, ktorá sa osobne prihovorí všetkým obyvateľom Holandska. Tohto roku nás prvýkrát oslovil nový kráľ Willem Alexander. Nemal to ľahké, lebo vláda chce ušetriť šesť miliárd eur a bolo na ňom, aby sa pokúsil nové drastické opatrenia aspoň verbálne trocha zmierniť. Nový panovník, ktorý sa vzhľadom aj správaním ponáša skôr na mierne obézneho tatka z dediny než na aristokrata s charizmou, sa pokúsil zapôsobiť priateľsky, otvorene a ľudsky. Použil slovo, ktoré je v holandskom jazyku nové – účastná spoločnosť. Wikipedia nový výraz ešte v ten týždeň opatrila nasledovným vysvetlením: „Účastná spoločnosť znamená, že ľudia, ktorí sami určujú podobu vlastnej budúcnosti, tým nezvyšujú iba hodnotu vlastného života, ale aj hodnotu spoločnosti ako takej.“ Hm. V preklade to znamená, že si všetci musíme utiahnuť opasky.
Účastná spoločnosť však znamená aj to, že sa mladí postarajú o starých. V roku 1975, keď som sa presťahovala do Holandska, stretávala som sa s vydesenými tvárami, kedykoľvek som sa niekomu pokúsila vysvetliť, že u nás nie je až také nezvyčajné, keď v jednom dome býva viacero generácií. Holandskí penzisti na mňa pozerali ako na zjavenie. Og heden, neuveriteľné, vzdychali. Mladí žili samostatne a starí, ak už žiť sami nemohli, disciplinovane odchádzali do domova dôchodcov, viac či menej luxusného, podľa stavu peňaženky. Aj tento obraz sa pomaly, ale isto kĺže do minulosti. Darmo, starostlivosť je drahá a spoločnosť, ktorá sa skladá čoraz väčšmi zo starších a starých (už sme zase pri tých šedinách), vyčerpala platobné možnosti.
.hádajte osud civilizácie
Holandskom jednoducho zmieta kríza. Podľa spomínaného prieskumu SCP sa o svoje príjmy najväčšmi obávajú domácnosti s nízkymi alebo strednými príjmami. Nič nové pod slnkom, chudobní sú čoraz chudobnejší, bohatí zrejme čoraz bohatší, stredná vrstva mizne a pripája sa k prvej alebo k druhej skupine. A potom je tu skupina tých šikovných, ktorí vo všetkom vidia možnosti, ako niečo zarobiť. Ako povedal v románe Sever proti Juhu Rhett Butler, zbohatnúť sa dá v dvoch situáciách: keď sa civilizácia buduje, a keď sa rúti. Hádajte, čo z toho sa práve deje.
Autorka žije a bloguje v Holandsku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.