Tomu, koho dlhý beh nudí, komu sa zdá dlhší beh monotónny až fádny, ten maratón pravdepodobne nezabehne nikdy, aj keby to povedzme „z hecu" chcel.
Tajomstvo zvládnutia maratónu spočíva teda v príprave. Najťažšie na maratóne je dobre sa naň pripraviť. Príprava z veľkej časti závisí aj od toho, aký cieľ si človek stanoví. Každý maratón dá zabrať. V príprave aj v samotnom behu. Ale je rozdiel, či chcete maratón zvládnuť bez časového limitu, alebo slušne, do štyroch hodín či nebodaj pod tri hodiny. Čím odvážnejší cieľ, tým tvrdší tréning. A, samozrejme, aj vyššie riziko problémov, najmä zranení.
Dobre sa pripraviť znamená nájsť si čas na tréning. Aj pri pracovných povinnostiach, aj v zlom počasí. A zdravo jesť. Tak, aby človek nebol hladný, ale aby sa zároveň dopracoval k dobrej hmotnosti. Vôbec nie je jedno, koľko kíl so sebou nesiete tých vyše 42 km.
Dôležité sú aj posledné chvíle pred maratónom: treba ponatierať citlivé miesta, aby sa dlhotrvajúcim pohybom nezodrala koža, teda slabiny na nohách a podpazušie. O potrebe vhodnej a presnej obuvi azda ani netreba hovoriť.
Počas samotného maratónskeho behu sa vyskytujú menšie, niekedy väčšie problémy ako svalové kŕče, pichanie v boku, žalúdočné ťažkosti. Mojou osobnou skúsenosťou je – a to bez ohľadu na to, v akej forme som bol, alebo aký cieľ som si stanovil – že najväčším problémom je prosto dĺžka trate. S každým kilometrom mi ubúdajú sily, pričom prvýkrát si to uvedomujem na obrátke, teda v polovici trate. No a od 35. kilometra je to už viac-menej utrpenie. Teda je to o vôli. Preto je nesmierne dôležité „trafiť“ tempo na samom začiatku, nezačať príliš pomaly, ale najmä to neprepáliť. Dobre trafené tempo je základom prežitia na trati a spokojnosti v cieli.
No a napokon je tu to šťastíčko... Aj pri maratóne treba mať šťastie – aby vás nechytili kŕče, nepostihlo zranenie, alebo aby bolo aj dobré počasie. Ani horúco, ani zima. Pre mňa tak 15 stupňov. A hlavne, aby nefúkalo.
Tak veľa šťastia!
Autor je bývalý predseda slovenskej vlády a maratónsky bežec.
Tajomstvo zvládnutia maratónu spočíva teda v príprave. Najťažšie na maratóne je dobre sa naň pripraviť. Príprava z veľkej časti závisí aj od toho, aký cieľ si človek stanoví. Každý maratón dá zabrať. V príprave aj v samotnom behu. Ale je rozdiel, či chcete maratón zvládnuť bez časového limitu, alebo slušne, do štyroch hodín či nebodaj pod tri hodiny. Čím odvážnejší cieľ, tým tvrdší tréning. A, samozrejme, aj vyššie riziko problémov, najmä zranení.
Dobre sa pripraviť znamená nájsť si čas na tréning. Aj pri pracovných povinnostiach, aj v zlom počasí. A zdravo jesť. Tak, aby človek nebol hladný, ale aby sa zároveň dopracoval k dobrej hmotnosti. Vôbec nie je jedno, koľko kíl so sebou nesiete tých vyše 42 km.
Dôležité sú aj posledné chvíle pred maratónom: treba ponatierať citlivé miesta, aby sa dlhotrvajúcim pohybom nezodrala koža, teda slabiny na nohách a podpazušie. O potrebe vhodnej a presnej obuvi azda ani netreba hovoriť.
Počas samotného maratónskeho behu sa vyskytujú menšie, niekedy väčšie problémy ako svalové kŕče, pichanie v boku, žalúdočné ťažkosti. Mojou osobnou skúsenosťou je – a to bez ohľadu na to, v akej forme som bol, alebo aký cieľ som si stanovil – že najväčším problémom je prosto dĺžka trate. S každým kilometrom mi ubúdajú sily, pričom prvýkrát si to uvedomujem na obrátke, teda v polovici trate. No a od 35. kilometra je to už viac-menej utrpenie. Teda je to o vôli. Preto je nesmierne dôležité „trafiť“ tempo na samom začiatku, nezačať príliš pomaly, ale najmä to neprepáliť. Dobre trafené tempo je základom prežitia na trati a spokojnosti v cieli.
No a napokon je tu to šťastíčko... Aj pri maratóne treba mať šťastie – aby vás nechytili kŕče, nepostihlo zranenie, alebo aby bolo aj dobré počasie. Ani horúco, ani zima. Pre mňa tak 15 stupňov. A hlavne, aby nefúkalo.
Tak veľa šťastia!
Autor je bývalý predseda slovenskej vlády a maratónsky bežec.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.