Chucpe

Dúfam, že keď si tieto riadky prečíta väčšina čitateľov, tak si poklepe prstom po čele. Veď všetko bolo presne naopak. ŠtB bola nástrojom v rukách komunistov, ktorí proti cirkvi bojovali. Jej úradníci a agenti majú na svedomí vraždy, provokácie a krádeže. Legálne a často aj nelegálne sa snažili nad svojimi obeťami získať kontrolu. Nútili ich k donášaniu, vydierali, uplácali. Zvolenie Poliaka za pápeža sa stalo novým problémom, keďže bolo treba bojovať s novým národným a náboženským nadšením.
To všetko som si sám hneď pripomenul, keď som si s úžasom a neskôr rozhorčením prečítal text s výpoveďami Tomasza Turowského v Gazete Wyborczej. Z textu vyplýva, že Turowski chodil k Jánovi Pavlovi II. na raňajky, ich vzťahy boli srdečné, čo mu však neprekážalo v posielaní správ na centrálu. Veď, ako tvrdí Turowski, „nepracoval tam na cirkvi, ale vatikánskom štáte“. Každý, kto má ešte niečo v hlave, sa musí zastaviť nad tým, ako sa dá pracovať proti Vatikánu, ale nie proti cirkvi, keďže všetci úradníci tohto štátu patria k hierarchii cirkvi.
Zato sa ukazuje, že atentátu na pápeža sa najviac obávali komunisti, ktorí nemohli ani spať, tak sa trápili. O tom, že poľská služba podliehala sovietskej, že s ňou musela spolupracovať a že tá odpočiatku proti poľskému pápežovi bojovala, pretože v ňom videla ohrozenie svojich záujmov, o tom v novinách Gazeta Wyborcza nie je ani slova. Turowského sa pýtajú, či podvádzal pápeža. Odpovedá v dialektickom zmysle, že „ako šéfa štátu Vatikán áno, ale ako človeka nie.“ A denník všetky tie nezmysly prehĺta. Nenapadá mi žiadne iné slovo než chutzpa. Nebývalá chucpe.