Dnes je všetko inak. Finančná kríza zaskočila ekonómiu hlavného prúdu, žijúcu v blaženej ilúzii existencie „veľkého umiernenia“, ktoré svojimi rozvážnymi krokmi zabezpečilo moderné centrálne bankovníctvo. Kolaps finančného systému a jeho záchrana z peňazí daňových poplatníkov rozvrátila moderný makroekonomický konsenzus. A opäť sa otvoril priestor na spochybnenie doteraz akceptovaných makroekonomických „právd“ alternatívnymi teóriami mimo hlavného prúdu.
Predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy kríza neprekvapila. Ich teórie, predpovedajúce následky záplavy peňazí, vytvorených centrálnymi bankami po príchode nového tisícročia, im zabezpečili veľký návrat. Rakúsky pohľad na vznik bublín v cenách aktív a negatívne dopady uvoľnenej monetárnej politiky na štruktúru ekonomiky sa vrátili späť do ekonomického skúmania. Rakúsku ekonomickú teóriu predsa používa (aj keď často nevedome) i ten, kto za krízu viní príliš nízke úroky centrálnych bánk na príliš dlhý čas. Povedať slovo zlato v jednej vete s monetárnou politikou už nepredstavuje zásadné faux pas, ktoré vás odstaví z ďalšej verejnej diskusie.
Mimochodom, aj vďaka knihe Ekonómia slobody Martina Štefunka, ktorá prvýkrát vyšla už v roku 2005, je dnes na Slovensku množstvo ľudí, ktorí rakúsku ekonómiu nielen poznajú, ale aj využívajú pri chápaní ekonomických súvislostí a fungovaní spoločnosti. Kniha bola v tlačenej podobe dávno vypredaná, od stále nových záujemcov sme dostávali podnety na jej ďalšie vydanie. Preto sme sa rozhodli pre jej opätovné oživenie v elektronickej verzii, ktorá prichádza tento týždeň.
Väčšie rozšírenie rakúskych myšlienok a riešení je dnes potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. Napriek rastu popularity „Rakúšanov“ dnes určite existujú väčšie obavy o slobodu ekonomiky než dekádu dozadu. Človek, prebudený z desaťročnej hibernácie, by mal dnes problém uveriť, čo sa udialo v krajine, ktorá je archetypom slobody a kapitalizmu. Štátna kontrola väčšiny nehnuteľností v Spojených štátoch amerických cestou prebratia hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac, garantovanie krachujúcich súkromných investičných bánk a takmer päť rokov nulových úrokov, dotujúcich súkromné finančné inštitúcie na úkor ostaných daňových poplatníkov, to sú opatrenia, za ktoré by mnohí v minulosti tvrdo kritizovali aj Sovietsky zväz. Sloboda je v dnešných vyspelých ekonomikách na ústupe, čoraz viac dostávajú priestor plánovacie komisie, ktoré sa len premiestnili do centrálnych bánk.
Ludwig von Mises ukázal, prečo centrálne plánovanie ekonomiky nemôže fungovať a preto dnes vieme, že súčasný ekonomický poriadok čakajú ďalšie otrasy, možno dokonca zásadná transformácia. Dúfam, že aj vďaka Ekonómii slobody a jej čitateľom, ktorí týmto myšlienkam dajú svojím konaním silu, sa dočkáme zmeny k lepšiemu.
Autor pracuje v INESS.
Predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy kríza neprekvapila. Ich teórie, predpovedajúce následky záplavy peňazí, vytvorených centrálnymi bankami po príchode nového tisícročia, im zabezpečili veľký návrat. Rakúsky pohľad na vznik bublín v cenách aktív a negatívne dopady uvoľnenej monetárnej politiky na štruktúru ekonomiky sa vrátili späť do ekonomického skúmania. Rakúsku ekonomickú teóriu predsa používa (aj keď často nevedome) i ten, kto za krízu viní príliš nízke úroky centrálnych bánk na príliš dlhý čas. Povedať slovo zlato v jednej vete s monetárnou politikou už nepredstavuje zásadné faux pas, ktoré vás odstaví z ďalšej verejnej diskusie.
Mimochodom, aj vďaka knihe Ekonómia slobody Martina Štefunka, ktorá prvýkrát vyšla už v roku 2005, je dnes na Slovensku množstvo ľudí, ktorí rakúsku ekonómiu nielen poznajú, ale aj využívajú pri chápaní ekonomických súvislostí a fungovaní spoločnosti. Kniha bola v tlačenej podobe dávno vypredaná, od stále nových záujemcov sme dostávali podnety na jej ďalšie vydanie. Preto sme sa rozhodli pre jej opätovné oživenie v elektronickej verzii, ktorá prichádza tento týždeň.
Väčšie rozšírenie rakúskych myšlienok a riešení je dnes potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. Napriek rastu popularity „Rakúšanov“ dnes určite existujú väčšie obavy o slobodu ekonomiky než dekádu dozadu. Človek, prebudený z desaťročnej hibernácie, by mal dnes problém uveriť, čo sa udialo v krajine, ktorá je archetypom slobody a kapitalizmu. Štátna kontrola väčšiny nehnuteľností v Spojených štátoch amerických cestou prebratia hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac, garantovanie krachujúcich súkromných investičných bánk a takmer päť rokov nulových úrokov, dotujúcich súkromné finančné inštitúcie na úkor ostaných daňových poplatníkov, to sú opatrenia, za ktoré by mnohí v minulosti tvrdo kritizovali aj Sovietsky zväz. Sloboda je v dnešných vyspelých ekonomikách na ústupe, čoraz viac dostávajú priestor plánovacie komisie, ktoré sa len premiestnili do centrálnych bánk.
Ludwig von Mises ukázal, prečo centrálne plánovanie ekonomiky nemôže fungovať a preto dnes vieme, že súčasný ekonomický poriadok čakajú ďalšie otrasy, možno dokonca zásadná transformácia. Dúfam, že aj vďaka Ekonómii slobody a jej čitateľom, ktorí týmto myšlienkam dajú svojím konaním silu, sa dočkáme zmeny k lepšiemu.
Autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.