.maličká obec s 1 500 obyvateľmi na okraji Bratislavy, akou bol Chorvátsky Grob v minulosti, by sa po naplnení developerských zámerov a vybudovaní domov a bytoviek pre 50-tisíc ľudí stala sídlom na úrovni krajského mesta. A skolabovala by v oblasti dopravy, kanalizácie aj ostatnej infraštruktúry. V obci, ktorá má aj s „novousadlíkmi“ 6 500 obyvateľov, nie je dnes ani škola. Odstupujúci starosta Marynčák (pozri rozhovor na stranách 20 a 21) bubnuje na poplach, jeho rozhodnutie odstúpiť vzbudilo oprávnene mimoriadnu pozornosť. Chcel napraviť chyby minulého vedenia obce, no zastavili ho neprekonateľné prekážky. V úsilí zastaviť devastačný proces neustále naráža na bariéru protichodných a prakticky až stopercentne zamietavých stanovísk odvolacích orgánov štátnej správy. A nielen to. Jeho konflikty s developermi a skúsenosť s kriminálnymi praktikami určitých záujmových skupín, o ktorej sa zmienil novinárom, nedávno vyústili do otvorených vyhrážok voči jeho rodine a na to nadväzujúceho neustáleho dohľadu polície.
Predseda Zduženia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ktoré monitoruje aktivity starostov a primátorov, Vladimír Špánik, pre .týždeň uvádza, že podobný prípad, akým je odstúpenie Marynčáka, doteraz nezaznamenali. „Za posledné tri roky evidujeme odstúpenie dvadsiatich šiestich starostov a dvoch primátorov miest, Rožňavy a Žiaru nad Hronom. Iba v prípade starostu obce Dobrá Voda išlo údajne o vydieranie a problémy podobného druhu ako v Chorvátskom Grobe, ale v žiadnom prípade sa to nedá porovnávať,“ dodáva Špánik s tým, že medzi najčastejšie dôvody odstúpenia starostov patrí alkohol, tlak zastupiteľstva, vyhrážky a vydieranie, právoplatné rozsudky v súvislosti s trestnou činnosťou, neúnosný tlak zastupiteľstva na starostu a iba v jednom prípade to bol odchod do predčasného dôchodku.
.údel satelitov
To, že mnohí Bratislavčania chcú bývať vo svojom domčeku v tichom prostredí neďaleko hlavného mesta, je nepochybne lákavá vízia. Ako ukazuje realita, vyžaduje si často vysokú daň. A tou sú nielen hodiny strávené v aute v dopravnej zápche, ale aj nutnosť voziť deti ďaleko do škôlky či do školy, nehovoriac o ťažkej dostupnosti obchodu či zdravotníckeho zariadenia. Príklad nezvládnutej výstavby v Čiernej Vode, čo je „kolónia“ medzi Chorvátskym Grobom a Vajnormi, je vo svojom rozsahu šokujúci. Ako riešia podobné tlaky developerov iné obce v blízkom okruhu Bratislavy?
Jedným zo satelitov hlavného mesta je aj Dunajská Lužná. Starosta Dušan Jurčík za najväčší problém jednoznačne považuje dopravu. „Denne cez obec prechádza 30-tisíc vozidiel, čo je neúnosné. Na komunikácii, kde sme sa ako deti bez obáv hrávali, je dnes problém prejsť na druhú stranu,“ otvára túto tému Jurčík a pokračuje: „Môže to vyriešiť iba rýchlostný obchvat R7. Mal sa začať realizovať už tento rok, no posledné správy z vlády hovoria o roku 2015. Dovtedy sme nútení robiť s výstavbou domov a bytoviek, žiaľ, obštrukcie. Veľa možností však nemáme. Je schválený územný plán, ktorý s výstavbou počíta a keby sme vyhlásili stavebnú uzáveru, majitelia pozemkov by si od nás mohli nárokovať finančnú náhradu.“
Kľúčové je ešte čosi iné. Keď sa začal v roku 2005 v Dunajskej Lužnej stavebný boom, mala obec necelých 3-tisíc obyvateľov. Dnes má oficiálne 5 200 obyvateľov, výhľadovo do roku 2030 ich bude podľa schváleného územného plánu vyše 13-tisíc. Ako zdôrazňuje starosta, asi 1 500 obyvateľov nemá dnes z rôznych dôvodov nahlásený trvalý pobyt, a obec tak prichádza asi o 200-tisíc eur ročne v podielových daniach. „Samozrejme, aj títo ľudia majú na obec také isté požiadavky ako tí, čo tu trvalý pobyt majú. Museli sme preto pristúpiť k pomerne drastickým opatreniam. Do materskej škôlky a do školy, kde sme ako obec zriaďovatelia, sa prioritne prijímajú deti, ktorých rodičia tu majú trvalý pobyt. Ostatní iba v prípade, že je voľná kapacita. Tá je však už dnes prekročená o 80 percent,“ vysvetľuje Jurčík.
V rokoch 2005 až 2008, keď bol v Dunajskej Lužnej prudký stavebný rozvoj, sa vydávalo okolo 500 stavebných povolení ročne – dnes je to šesťkrát menej. Starosta zdôrazňuje, že vždy musia byť v súlade s územným plánom a samospráva sa usiluje presvedčiť developerov, aby s bytmi a domami stavali aj komunikácie a občiansku vybavenosť. Zákonné páky na to však nemá. Iba v jednom prípade sa obec dohodla, že developer postaví aj materskú škôlku. „Je to z prípadu na prípad. Niektorí plnia, čo sľúbili a iní nechajú stavbu v stave „po mne potopa“. Máme developera, ktorý postavil 30 domov a tie zívajú prázdnotou, pretože banka si uplatnila záložné právo. Treba viesť jasné rokovanie hneď na začiatku investičnej akcie a stanoviť podmienky, za akých môžu realizovať výstavbu. Najmä elektrinu, plyn, vodu, kanalizáciu, chodníky a dopravné značenie. Ak sa tieto podmienky dostanú do stavebného povolenia, tak potom pri kolaudácii sa pozeráme na to, či sú splnené. Ak nie, robíme obštrukcie,“ hovorí na záver Jurčík. Pri otázke, či aj on čelil podobnému nátlaku „záumových skupín“ ako jeho kolega v Chorvátskom Grobe, sa iba usmeje a dodá: „Čelím trestnému oznámeniu od developerov preto, že som na zastupiteľstve presadil stavebnú uzáveru jednej lokality, kde nie je spracovaný územný plán zóny. Tú sme schválili maximálne na päť rokov a verím, že sa dovtedy postaví R7. Viem to ustáť. Naopak, ja zvažujem podať na developerov trestné oznámenie za ohováranie.“
Starosta Bernolákova Ľubomír Póor má bohaté skúsenosti, je vo funkcii pätnásť rokov. Aj v tejto obci v blízkosti Bratislavy je schválené na výstavbu veľké územie, ktoré zasahuje na obe strany diaľnice, no zatiaľ sa stavia minimálne. Dôvod? „So všetkými investormi máme dohodu, že akákoľvek ďalšia výstavba bude povolená až po doriešení hlavného dopravného systému. Všetko je podmienené napojením na diaľničnú križovatku, aby bol výstup aj vstup do územia,“ zdôrazňuje Póor. Bernolákovo má 6-tisíc obyvateľov, čo je iba o 1 200 viac ako pred dvadsiatmi rokmi. Radikálny nárast počtu obyvateľov a s tým spojený kolaps teda zatiaľ nehrozí. Starosta podobný tlak na svoju osobu ako jeho kolega v Chorvátskom Grobe zatiaľ nezaznamenal. „Predchádzame konfliktom. Pri schvaľovaní každého investičného zámeru sme si zmluvne ošetrili podmienky budúcej výstavbu, teda šírku komunikácií, kto a ako bude vykonávať ich správu a podobne,“ dodáva Póor.
.príklad z Vajnor
Starosta Vajnor, ďalšej obce v tesnom susedstve Bratislavy, Ján Mrva, sa počas siedmich rokov vo funkcii nestretol s vyhrážkami developerov. „Od začiatku som na nich, podobne ako starosta Chorvátskeho Grobu, ostrý. Podarilo sa mi získať do rozpočtu obce 100-tisíc eur od letiska na výstavbu škôlky a 50-tisíc eur na rovnaký účel od budúceho vedecko-technického parku. A od menších investorov, za akých považujeme tých, čo stavajú viac ako dvojdom, získavame prostriedky na občiansku vybavenosť. Rozhovory sú vždy ťažké, nikto nám, samozrejme, dobrovoľne nechce nič dať, no ja vždy argumentujem tým, že investori sem privedú bývať mladé rodiny s deťmi. Potrebujeme preto škôlku, školu a inú občiansku vybavenosť. Väčšinou sme úspešní.“
Súčasný legislatívny stav považuje Mrva za alarmujúci. Usiluje sa presvedčiť poslancov Národnej rady, aby spoločne s novelou stavebného zákona, ktorá sa bude tento týždeň prerokúvať, prijali aj príspevkový zákon, ktorý by určil investorovi poplatok na cestnú infraštruktúru a občiansku vybavenosť. Podľa súčasného stavu to absurdne leží na bedrách samosprávy a developer si postaví iba byty. Mrva poslal v tomto zmysle aj pripomienku na ministerstvo výstavby, na Úniu miest aj na ZMOS. Už najbližšie dni ukážu, či bude úspešný.
Predseda Zduženia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ktoré monitoruje aktivity starostov a primátorov, Vladimír Špánik, pre .týždeň uvádza, že podobný prípad, akým je odstúpenie Marynčáka, doteraz nezaznamenali. „Za posledné tri roky evidujeme odstúpenie dvadsiatich šiestich starostov a dvoch primátorov miest, Rožňavy a Žiaru nad Hronom. Iba v prípade starostu obce Dobrá Voda išlo údajne o vydieranie a problémy podobného druhu ako v Chorvátskom Grobe, ale v žiadnom prípade sa to nedá porovnávať,“ dodáva Špánik s tým, že medzi najčastejšie dôvody odstúpenia starostov patrí alkohol, tlak zastupiteľstva, vyhrážky a vydieranie, právoplatné rozsudky v súvislosti s trestnou činnosťou, neúnosný tlak zastupiteľstva na starostu a iba v jednom prípade to bol odchod do predčasného dôchodku.
.údel satelitov
To, že mnohí Bratislavčania chcú bývať vo svojom domčeku v tichom prostredí neďaleko hlavného mesta, je nepochybne lákavá vízia. Ako ukazuje realita, vyžaduje si často vysokú daň. A tou sú nielen hodiny strávené v aute v dopravnej zápche, ale aj nutnosť voziť deti ďaleko do škôlky či do školy, nehovoriac o ťažkej dostupnosti obchodu či zdravotníckeho zariadenia. Príklad nezvládnutej výstavby v Čiernej Vode, čo je „kolónia“ medzi Chorvátskym Grobom a Vajnormi, je vo svojom rozsahu šokujúci. Ako riešia podobné tlaky developerov iné obce v blízkom okruhu Bratislavy?
Jedným zo satelitov hlavného mesta je aj Dunajská Lužná. Starosta Dušan Jurčík za najväčší problém jednoznačne považuje dopravu. „Denne cez obec prechádza 30-tisíc vozidiel, čo je neúnosné. Na komunikácii, kde sme sa ako deti bez obáv hrávali, je dnes problém prejsť na druhú stranu,“ otvára túto tému Jurčík a pokračuje: „Môže to vyriešiť iba rýchlostný obchvat R7. Mal sa začať realizovať už tento rok, no posledné správy z vlády hovoria o roku 2015. Dovtedy sme nútení robiť s výstavbou domov a bytoviek, žiaľ, obštrukcie. Veľa možností však nemáme. Je schválený územný plán, ktorý s výstavbou počíta a keby sme vyhlásili stavebnú uzáveru, majitelia pozemkov by si od nás mohli nárokovať finančnú náhradu.“
Kľúčové je ešte čosi iné. Keď sa začal v roku 2005 v Dunajskej Lužnej stavebný boom, mala obec necelých 3-tisíc obyvateľov. Dnes má oficiálne 5 200 obyvateľov, výhľadovo do roku 2030 ich bude podľa schváleného územného plánu vyše 13-tisíc. Ako zdôrazňuje starosta, asi 1 500 obyvateľov nemá dnes z rôznych dôvodov nahlásený trvalý pobyt, a obec tak prichádza asi o 200-tisíc eur ročne v podielových daniach. „Samozrejme, aj títo ľudia majú na obec také isté požiadavky ako tí, čo tu trvalý pobyt majú. Museli sme preto pristúpiť k pomerne drastickým opatreniam. Do materskej škôlky a do školy, kde sme ako obec zriaďovatelia, sa prioritne prijímajú deti, ktorých rodičia tu majú trvalý pobyt. Ostatní iba v prípade, že je voľná kapacita. Tá je však už dnes prekročená o 80 percent,“ vysvetľuje Jurčík.
V rokoch 2005 až 2008, keď bol v Dunajskej Lužnej prudký stavebný rozvoj, sa vydávalo okolo 500 stavebných povolení ročne – dnes je to šesťkrát menej. Starosta zdôrazňuje, že vždy musia byť v súlade s územným plánom a samospráva sa usiluje presvedčiť developerov, aby s bytmi a domami stavali aj komunikácie a občiansku vybavenosť. Zákonné páky na to však nemá. Iba v jednom prípade sa obec dohodla, že developer postaví aj materskú škôlku. „Je to z prípadu na prípad. Niektorí plnia, čo sľúbili a iní nechajú stavbu v stave „po mne potopa“. Máme developera, ktorý postavil 30 domov a tie zívajú prázdnotou, pretože banka si uplatnila záložné právo. Treba viesť jasné rokovanie hneď na začiatku investičnej akcie a stanoviť podmienky, za akých môžu realizovať výstavbu. Najmä elektrinu, plyn, vodu, kanalizáciu, chodníky a dopravné značenie. Ak sa tieto podmienky dostanú do stavebného povolenia, tak potom pri kolaudácii sa pozeráme na to, či sú splnené. Ak nie, robíme obštrukcie,“ hovorí na záver Jurčík. Pri otázke, či aj on čelil podobnému nátlaku „záumových skupín“ ako jeho kolega v Chorvátskom Grobe, sa iba usmeje a dodá: „Čelím trestnému oznámeniu od developerov preto, že som na zastupiteľstve presadil stavebnú uzáveru jednej lokality, kde nie je spracovaný územný plán zóny. Tú sme schválili maximálne na päť rokov a verím, že sa dovtedy postaví R7. Viem to ustáť. Naopak, ja zvažujem podať na developerov trestné oznámenie za ohováranie.“
Starosta Bernolákova Ľubomír Póor má bohaté skúsenosti, je vo funkcii pätnásť rokov. Aj v tejto obci v blízkosti Bratislavy je schválené na výstavbu veľké územie, ktoré zasahuje na obe strany diaľnice, no zatiaľ sa stavia minimálne. Dôvod? „So všetkými investormi máme dohodu, že akákoľvek ďalšia výstavba bude povolená až po doriešení hlavného dopravného systému. Všetko je podmienené napojením na diaľničnú križovatku, aby bol výstup aj vstup do územia,“ zdôrazňuje Póor. Bernolákovo má 6-tisíc obyvateľov, čo je iba o 1 200 viac ako pred dvadsiatmi rokmi. Radikálny nárast počtu obyvateľov a s tým spojený kolaps teda zatiaľ nehrozí. Starosta podobný tlak na svoju osobu ako jeho kolega v Chorvátskom Grobe zatiaľ nezaznamenal. „Predchádzame konfliktom. Pri schvaľovaní každého investičného zámeru sme si zmluvne ošetrili podmienky budúcej výstavbu, teda šírku komunikácií, kto a ako bude vykonávať ich správu a podobne,“ dodáva Póor.
.príklad z Vajnor
Starosta Vajnor, ďalšej obce v tesnom susedstve Bratislavy, Ján Mrva, sa počas siedmich rokov vo funkcii nestretol s vyhrážkami developerov. „Od začiatku som na nich, podobne ako starosta Chorvátskeho Grobu, ostrý. Podarilo sa mi získať do rozpočtu obce 100-tisíc eur od letiska na výstavbu škôlky a 50-tisíc eur na rovnaký účel od budúceho vedecko-technického parku. A od menších investorov, za akých považujeme tých, čo stavajú viac ako dvojdom, získavame prostriedky na občiansku vybavenosť. Rozhovory sú vždy ťažké, nikto nám, samozrejme, dobrovoľne nechce nič dať, no ja vždy argumentujem tým, že investori sem privedú bývať mladé rodiny s deťmi. Potrebujeme preto škôlku, školu a inú občiansku vybavenosť. Väčšinou sme úspešní.“
Súčasný legislatívny stav považuje Mrva za alarmujúci. Usiluje sa presvedčiť poslancov Národnej rady, aby spoločne s novelou stavebného zákona, ktorá sa bude tento týždeň prerokúvať, prijali aj príspevkový zákon, ktorý by určil investorovi poplatok na cestnú infraštruktúru a občiansku vybavenosť. Podľa súčasného stavu to absurdne leží na bedrách samosprávy a developer si postaví iba byty. Mrva poslal v tomto zmysle aj pripomienku na ministerstvo výstavby, na Úniu miest aj na ZMOS. Už najbližšie dni ukážu, či bude úspešný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.