Cestovanie zvláštnym spôsobom narúša človeku vnímanie reality. Je to akoby bol náš mozog potreboval mať čas a priestor spojené a dokáže sa s ich zmenami stále vyrovnať, len ak sa menia prirodzeným tempom. Ak budete týždne kráčať pešo zo strednej Európy na juh, postupne sa meniace prostredie bude pôsobiť stále prirodzene. Sadnite do lietadla a odleťte na dovolenku a budete si tam dva dni najskôr zvykať, ale napokon mozog pochopí, že toto je nový domov. Urobte mu to však párkrát týždenne a občas to už mozog jednoducho vzdá.
Stalo sa mi, že som sa vytrvalo snažil predavačke v Slovinsku vysvetliť niečo po poľsky. Stalo sa mi, že som si bol kúpiť v supermarkete večeru a s plným košíkom som si zrazu niekoľko sekúnd nedokázal spomenúť, v ktorej som krajine. (Bol to Štokholm.)
Najbizarnejším zážitkom sú jednodňové služobné cesty, keď ráno odídete z domu v Bratislave ako normálne do práce, nasadnete na lietadlo, absolvujete jedno-dve stretnutia v Kodani či Londýne a večer ste zasa doma pri telke. Medzitým volá manželka, či ju vyzdvihnete z práce, a vy vysvetlíte, že nie, lebo ste práve na Picadilly. Mozog je v zvláštnom tranze, snaží sa sám seba presvedčiť, že neustále sa meniaci kontext je v poriadku, ale nedarí sa mu to.
Ak som pred pár rokmi, stojac v nekonečnom rade na bezpečnostnú kontrolu na letisku, videl manažéra v obleku, ako nonšalantne prechádza uličkou pre prednostné vybavenie, vravel som si: to je životný štýl! (Jet-setting lifestyle, hovoria tomu Angličania.) Keď dnes vidím človeka so zlatou kartou na prednostnom vybavení, prichytím sa, že ho ľutujem: ten by určite bol práve oveľa radšej v Malých Levároch.
Stalo sa mi, že som sa vytrvalo snažil predavačke v Slovinsku vysvetliť niečo po poľsky. Stalo sa mi, že som si bol kúpiť v supermarkete večeru a s plným košíkom som si zrazu niekoľko sekúnd nedokázal spomenúť, v ktorej som krajine. (Bol to Štokholm.)
Najbizarnejším zážitkom sú jednodňové služobné cesty, keď ráno odídete z domu v Bratislave ako normálne do práce, nasadnete na lietadlo, absolvujete jedno-dve stretnutia v Kodani či Londýne a večer ste zasa doma pri telke. Medzitým volá manželka, či ju vyzdvihnete z práce, a vy vysvetlíte, že nie, lebo ste práve na Picadilly. Mozog je v zvláštnom tranze, snaží sa sám seba presvedčiť, že neustále sa meniaci kontext je v poriadku, ale nedarí sa mu to.
Ak som pred pár rokmi, stojac v nekonečnom rade na bezpečnostnú kontrolu na letisku, videl manažéra v obleku, ako nonšalantne prechádza uličkou pre prednostné vybavenie, vravel som si: to je životný štýl! (Jet-setting lifestyle, hovoria tomu Angličania.) Keď dnes vidím človeka so zlatou kartou na prednostnom vybavení, prichytím sa, že ho ľutujem: ten by určite bol práve oveľa radšej v Malých Levároch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.