.prečo ste sa pred piatimi rokmi prisťahovali na Čiernu Vodu do Chorvátskeho Grobu?
Bol som už nezávislý od detí, ktoré sú medzičasom dospelé, a preto mi až tak neprekážalo, že na Čiernej Vode nie je škola alebo škôlka. Ako architekt pracujem doma, takže nie som závislý ani od dopravy. Mám veľkú záhradu a za domom les, takže som spokojný. Na druhej strane som videl, že prostredie, v ktorom žijeme, je obludné. Nevedel som, prečo to tak je, zašiel som na zastupiteľstvo, pozrel som si mapu a stále som to nevedel pochopiť. Predstavil som sa starostovi, povedal som, kto som a že som ochotný mu poradiť, s urbanizmom som mal napokon skúsenosti aj zo zahraničia. Nerozumel som, prečo obec pri takej veľkej a bonitnej výstavbe nedokáže od developerov získať nejaký profit, aby to bolo vidieť na školách či osvetlení. V tých obrovských projektoch, ktoré sú v územnom pláne schválené na 50-tisícové mesto, nie je absolútne nič! Pritom už za socializmu existovali jasné predpisy, že na 1 000 obyvateľov sa pri novej výstavbe musí postaviť napríklad jedna škôlka, niekoľko tried školy, obchod a podobne. Obec v procese schvaľovania od developerov nič nežiadala pre komunitu, ktorej budú predávať drahé pozemky. Mal som pocit, že tu boli osobné záujmy nadradené nad verejné.
.ako teda dopadla komunikácia s vtedajším starostom Štefanom Balaškom?
Najprv som mu dával námety, potom námietky a napokon som vystúpil s tvrdými protestmi. Najskôr som si myslel, že celý problém, ktorý na Čiernej Vode vznikol, spôsobila len neodbornosť. Lenže keď som sa stal personou non grata a nechcel so mnou komunikovať, pochopil som, že on vôbec nechce vedieť, ako by sa veci mali zlepšiť, lebo by to tých developerov niečo stálo. Prekážalo mu, že je tu niekto, kto vie konkrétne pomenovať, ako by to malo fungovať.
.preto ste sa rozhodli kandidovať na starostu?
V obci v tom čase vzniklo občianske združenie z mladých novousadlíkov, ktorým prekážalo, ako nová výstavba funguje. Je tu veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vekový priemer v obci máme 29 rokov. Z mojich prezentácií si všimli, že asi viem, o čom hovorím a nakoniec ma presviedčali, že keď sa nič nemení k lepšiemu, nie je iná možnosť, ako ísť do miestnej politiky a presadzovať zmeny. Napokon som mesiac pred posledným termínom privolil a vyhral som voľby na starostu.
.to bolo pred tromi rokmi, teraz sa však rozprávame krátko po oznámení vašej rezignácie. Čo sa stalo?
Chyba sa stala už na začiatku, ale nie vinou developerov. Keď im niekto vydá povolenie na stavbu tisíc domov bez toho, aby sa musela paralelne postaviť škôlka, tak sa nebudú brániť. Obec to mohla a mala žiadať, no ak obec územné rozhodnutie a stavebné povolenie vydá aj bez toho, legislatíva jej to umožňuje. Aj štát mal dosť prostriedkov, aby zasiahol, keď videl, kam sa to rúti. Krajský stavebný úrad mal právomoc každé štyri roky prehodnotiť územný plán, aj keď je už právoplatne vydaný. Mohol tak rozhodnúť, že ďalšie z tých trinástich zmien nepovolí, ak sa nedostavia primeraná občianska vybavenosť. Keď som požiadal ministra o pomoc, odkázal nám, že sme si to spôsobili sami. Obrátil som sa na štát s rôznymi návrhmi, ako získať peniaze od developerov bez toho, aby nám musel štát niečo dať, napríklad aby developeri odvádzali dane primerané stavebnému pozemku, a nie ornej pôde. Alebo aby legislatíva presne stanovila, koľko musí developer investovať do obce, keď chce územné rozhodnutie pre tisíc domov. Na Západe sú to bežne desiatky percent z hodnoty pozemku, respektíve investície. Ale pomoc zvonka neprišla. Vedel som, že sú tu obrovské problémy, ale realita ma aj tak nepríjemne prekvapila.
.koľko tu vlastne žije ľudí?
V pôvodnom Chorvátskom Grobe žilo 1 200 ľudí. Dnes len na Čiernej Vode žije odhadom štyri- až päťtisíc ľudí. Za sedem rokov sa nám celá obec rozrástla 6-násobne, čo má obdobu možno v Číne. Je tu obrovské množstvo neprihlásených ľudí, kúpili si tu domy alebo pozemky, ale trvalý pobyt majú inde, napríklad v pôvodnom byte, ktorý si nechali v Bratislave. Často to býva pragmatické rozhodnutie, ktoré tvorí začarovaný kruh. Nemáme tu dostatok miest v škôlke a im deti vezmú tam, kde majú trvalý pobyt. Lenže keď tu nemajú trvalý pobyt, nedostávame za nich podielové dane, a tak nemáme prostriedky, aby sme sa mohli starať o základný servis tej lokality, ani nemáme z čoho investovať do občianskej infraštruktúry, a teda aj tej škôlky.
.spomínate, že dnes platný územný plán Chorvátskeho Grobu a najmä Čiernej Vody je normovaný na 50-tisíc ľudí a dnes tam žije asi desatina. Pre akú ďalšiu výstavbu je už vydané územné rozhodnutie?
Momentálne je rozpracovaných asi 1 300 pozemkov, čo je asi 4-tisíc ľudí. Zakrátko tu bude žiť desaťtisíc ľudí. Druhé najväčšie sídlo v Seneckom okrese má približne 6 500 obyvateľov. Na konferenciách som sa zo žartu predstavoval ako starosta budúceho krajského mesta medzi Bratislavou a Trnavou. (Úsmev.)
.tých 10-tisíc ľudí bude žiť asi kilometer od pôvodnej obce, v úplne novej lokalite uprostred polí, a neplánuje sa tam jediná škola, škôlka či divadlo?
Nie, nič. Je tam hotel Kamila s areálom koní, tenisovým kurtom a malým golfovým ihriskom, ale ten tam stál aj predtým. Bola tu jedna azbestová škôlka, ale tú nám hygienik zavrel.
.kedy ste prišli k záveru, že nemáte šancu s ničím pohnúť?
Obytné zóny sa tu stavali bez komplexnej urbanizácie a logiky obytného prostredia. Chceli sme devastačný proces zastaviť, ale legislatíva, štátne úrady a niekde i developeri ma neskrývane nútia do rozhodnutí, s ktorými sa nedokážem stotožniť morálne ani odborne. Mnohokrát sme sa odvolali na vyšší stavebný úrad, ktorý je odvolacím orgánom pri stavebných konaniach, ale ten naše návrhy vždy odmietol. Keď chceme zastaviť výstavbu nových zón predtým, ako sa dostavajú siete, cesty, križovatky a základné občianske funkcie, narážame na bariéru. Ide o desiatky nelogických rozhodnutí v prospech developera. Voči rozhodnutiu obvodného stavebného úradu nie je odvolanie. Chápete, akú moc sme dali do rúk tejto inštitúcii? Tých protichodných a nelogických rozhodnutí je tak veľa, že sa domnievame, že nešlo len o neodbornosť.
.čo dnes hrozí obci?
Nedobudovaná kanalizácia je denná hrozba, každým dažďom nám hrozí, že budú záplavy a ľuďom to začne vytekať zo záchodov. Hrozí, že skolabuje jedna z 18-tich čerpacích staníc, ktoré nebudeme stíhať opraviť, pre niektoré zóny, kde sme neboli schopní opraviť kanalizáciu, máme evakuačný plán. Hrozí, že skolabuje čistička odpadových vôd, pre ktorú nemáme náhradné riešenie. Na hrane je aj dodávka vody pre nové zóny, musíme uzavrieť zmluvy pre ďalšie domácnosti, ale vodárne majú právne a technické podmienky, ktoré nedokážeme splniť. Každý deň tu hrozí dopravný kolaps. Obec je napojená na dve nenormatívne cestičky, z toho jedna je majetkovo nevyriešená. Jediná cesta do Bratislavy je nevyhovujúca a prechádzajú cez ňu tisíce ľudí od Modry a Pezinka. Chýbajúce školy, škôlky, verejné priestranstvá a športoviská budujú sociálny problém: ak z 800 detí 730 odchádza denne do školy mimo obce, a domov ich vezmú večer nasilu rodičia, tak si k obci nevytvoria vzťah, nebudú poznať susedov, nebudú tu mať kamarátov, len sedieť za počítačom.
.odchádzate aj pre vyhrážky, ktoré ste dostali?
Aj to je jeden z faktorov, ale až posledný. Vyhrážky prišli až v štádiu, keď som už seriózne zvažoval odstúpenie pre nemožnosť riadiť obec. Prišli listom na adresu mojej manželky a bolo tam vyhrážanie v súvislosti s mojím konaním voči konkrétnej zóne: vraj ak ho nezmením, fyzicky ublížia môjmu synovi.
Miroslav Marynčák/
Má 54 rokov je architekt, urbanista a developer. V roku 1989 s tromi spoločníkmi založil architektonický ateliér Huma 90, neskôr pôsobil ako spoločník vo firme Global Group a vo svojej spoločnosti PeeMDe Global. Spolu s partnermi vybudoval golfové ihrisko v Bernolákove a polyfunkčný objekt Cassovar v Košiciach. Realizovali niekoľko projektov v historickom jadre Bratislavy a viacero urbanistických plánov. V decembri 2010 sa stal starostom obce Chorvátsky Grob, kandidoval za miestne občianske združenie s podporou SDKÚ, SaS a Most. 2. októbra 2013 oznámil svoju rezignáciu. Je ženatý, má dve dospelé deti.
Bol som už nezávislý od detí, ktoré sú medzičasom dospelé, a preto mi až tak neprekážalo, že na Čiernej Vode nie je škola alebo škôlka. Ako architekt pracujem doma, takže nie som závislý ani od dopravy. Mám veľkú záhradu a za domom les, takže som spokojný. Na druhej strane som videl, že prostredie, v ktorom žijeme, je obludné. Nevedel som, prečo to tak je, zašiel som na zastupiteľstvo, pozrel som si mapu a stále som to nevedel pochopiť. Predstavil som sa starostovi, povedal som, kto som a že som ochotný mu poradiť, s urbanizmom som mal napokon skúsenosti aj zo zahraničia. Nerozumel som, prečo obec pri takej veľkej a bonitnej výstavbe nedokáže od developerov získať nejaký profit, aby to bolo vidieť na školách či osvetlení. V tých obrovských projektoch, ktoré sú v územnom pláne schválené na 50-tisícové mesto, nie je absolútne nič! Pritom už za socializmu existovali jasné predpisy, že na 1 000 obyvateľov sa pri novej výstavbe musí postaviť napríklad jedna škôlka, niekoľko tried školy, obchod a podobne. Obec v procese schvaľovania od developerov nič nežiadala pre komunitu, ktorej budú predávať drahé pozemky. Mal som pocit, že tu boli osobné záujmy nadradené nad verejné.
.ako teda dopadla komunikácia s vtedajším starostom Štefanom Balaškom?
Najprv som mu dával námety, potom námietky a napokon som vystúpil s tvrdými protestmi. Najskôr som si myslel, že celý problém, ktorý na Čiernej Vode vznikol, spôsobila len neodbornosť. Lenže keď som sa stal personou non grata a nechcel so mnou komunikovať, pochopil som, že on vôbec nechce vedieť, ako by sa veci mali zlepšiť, lebo by to tých developerov niečo stálo. Prekážalo mu, že je tu niekto, kto vie konkrétne pomenovať, ako by to malo fungovať.
.preto ste sa rozhodli kandidovať na starostu?
V obci v tom čase vzniklo občianske združenie z mladých novousadlíkov, ktorým prekážalo, ako nová výstavba funguje. Je tu veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vekový priemer v obci máme 29 rokov. Z mojich prezentácií si všimli, že asi viem, o čom hovorím a nakoniec ma presviedčali, že keď sa nič nemení k lepšiemu, nie je iná možnosť, ako ísť do miestnej politiky a presadzovať zmeny. Napokon som mesiac pred posledným termínom privolil a vyhral som voľby na starostu.
.to bolo pred tromi rokmi, teraz sa však rozprávame krátko po oznámení vašej rezignácie. Čo sa stalo?
Chyba sa stala už na začiatku, ale nie vinou developerov. Keď im niekto vydá povolenie na stavbu tisíc domov bez toho, aby sa musela paralelne postaviť škôlka, tak sa nebudú brániť. Obec to mohla a mala žiadať, no ak obec územné rozhodnutie a stavebné povolenie vydá aj bez toho, legislatíva jej to umožňuje. Aj štát mal dosť prostriedkov, aby zasiahol, keď videl, kam sa to rúti. Krajský stavebný úrad mal právomoc každé štyri roky prehodnotiť územný plán, aj keď je už právoplatne vydaný. Mohol tak rozhodnúť, že ďalšie z tých trinástich zmien nepovolí, ak sa nedostavia primeraná občianska vybavenosť. Keď som požiadal ministra o pomoc, odkázal nám, že sme si to spôsobili sami. Obrátil som sa na štát s rôznymi návrhmi, ako získať peniaze od developerov bez toho, aby nám musel štát niečo dať, napríklad aby developeri odvádzali dane primerané stavebnému pozemku, a nie ornej pôde. Alebo aby legislatíva presne stanovila, koľko musí developer investovať do obce, keď chce územné rozhodnutie pre tisíc domov. Na Západe sú to bežne desiatky percent z hodnoty pozemku, respektíve investície. Ale pomoc zvonka neprišla. Vedel som, že sú tu obrovské problémy, ale realita ma aj tak nepríjemne prekvapila.
.koľko tu vlastne žije ľudí?
V pôvodnom Chorvátskom Grobe žilo 1 200 ľudí. Dnes len na Čiernej Vode žije odhadom štyri- až päťtisíc ľudí. Za sedem rokov sa nám celá obec rozrástla 6-násobne, čo má obdobu možno v Číne. Je tu obrovské množstvo neprihlásených ľudí, kúpili si tu domy alebo pozemky, ale trvalý pobyt majú inde, napríklad v pôvodnom byte, ktorý si nechali v Bratislave. Často to býva pragmatické rozhodnutie, ktoré tvorí začarovaný kruh. Nemáme tu dostatok miest v škôlke a im deti vezmú tam, kde majú trvalý pobyt. Lenže keď tu nemajú trvalý pobyt, nedostávame za nich podielové dane, a tak nemáme prostriedky, aby sme sa mohli starať o základný servis tej lokality, ani nemáme z čoho investovať do občianskej infraštruktúry, a teda aj tej škôlky.
.spomínate, že dnes platný územný plán Chorvátskeho Grobu a najmä Čiernej Vody je normovaný na 50-tisíc ľudí a dnes tam žije asi desatina. Pre akú ďalšiu výstavbu je už vydané územné rozhodnutie?
Momentálne je rozpracovaných asi 1 300 pozemkov, čo je asi 4-tisíc ľudí. Zakrátko tu bude žiť desaťtisíc ľudí. Druhé najväčšie sídlo v Seneckom okrese má približne 6 500 obyvateľov. Na konferenciách som sa zo žartu predstavoval ako starosta budúceho krajského mesta medzi Bratislavou a Trnavou. (Úsmev.)
.tých 10-tisíc ľudí bude žiť asi kilometer od pôvodnej obce, v úplne novej lokalite uprostred polí, a neplánuje sa tam jediná škola, škôlka či divadlo?
Nie, nič. Je tam hotel Kamila s areálom koní, tenisovým kurtom a malým golfovým ihriskom, ale ten tam stál aj predtým. Bola tu jedna azbestová škôlka, ale tú nám hygienik zavrel.
.kedy ste prišli k záveru, že nemáte šancu s ničím pohnúť?
Obytné zóny sa tu stavali bez komplexnej urbanizácie a logiky obytného prostredia. Chceli sme devastačný proces zastaviť, ale legislatíva, štátne úrady a niekde i developeri ma neskrývane nútia do rozhodnutí, s ktorými sa nedokážem stotožniť morálne ani odborne. Mnohokrát sme sa odvolali na vyšší stavebný úrad, ktorý je odvolacím orgánom pri stavebných konaniach, ale ten naše návrhy vždy odmietol. Keď chceme zastaviť výstavbu nových zón predtým, ako sa dostavajú siete, cesty, križovatky a základné občianske funkcie, narážame na bariéru. Ide o desiatky nelogických rozhodnutí v prospech developera. Voči rozhodnutiu obvodného stavebného úradu nie je odvolanie. Chápete, akú moc sme dali do rúk tejto inštitúcii? Tých protichodných a nelogických rozhodnutí je tak veľa, že sa domnievame, že nešlo len o neodbornosť.
.čo dnes hrozí obci?
Nedobudovaná kanalizácia je denná hrozba, každým dažďom nám hrozí, že budú záplavy a ľuďom to začne vytekať zo záchodov. Hrozí, že skolabuje jedna z 18-tich čerpacích staníc, ktoré nebudeme stíhať opraviť, pre niektoré zóny, kde sme neboli schopní opraviť kanalizáciu, máme evakuačný plán. Hrozí, že skolabuje čistička odpadových vôd, pre ktorú nemáme náhradné riešenie. Na hrane je aj dodávka vody pre nové zóny, musíme uzavrieť zmluvy pre ďalšie domácnosti, ale vodárne majú právne a technické podmienky, ktoré nedokážeme splniť. Každý deň tu hrozí dopravný kolaps. Obec je napojená na dve nenormatívne cestičky, z toho jedna je majetkovo nevyriešená. Jediná cesta do Bratislavy je nevyhovujúca a prechádzajú cez ňu tisíce ľudí od Modry a Pezinka. Chýbajúce školy, škôlky, verejné priestranstvá a športoviská budujú sociálny problém: ak z 800 detí 730 odchádza denne do školy mimo obce, a domov ich vezmú večer nasilu rodičia, tak si k obci nevytvoria vzťah, nebudú poznať susedov, nebudú tu mať kamarátov, len sedieť za počítačom.
.odchádzate aj pre vyhrážky, ktoré ste dostali?
Aj to je jeden z faktorov, ale až posledný. Vyhrážky prišli až v štádiu, keď som už seriózne zvažoval odstúpenie pre nemožnosť riadiť obec. Prišli listom na adresu mojej manželky a bolo tam vyhrážanie v súvislosti s mojím konaním voči konkrétnej zóne: vraj ak ho nezmením, fyzicky ublížia môjmu synovi.
Miroslav Marynčák/
Má 54 rokov je architekt, urbanista a developer. V roku 1989 s tromi spoločníkmi založil architektonický ateliér Huma 90, neskôr pôsobil ako spoločník vo firme Global Group a vo svojej spoločnosti PeeMDe Global. Spolu s partnermi vybudoval golfové ihrisko v Bernolákove a polyfunkčný objekt Cassovar v Košiciach. Realizovali niekoľko projektov v historickom jadre Bratislavy a viacero urbanistických plánov. V decembri 2010 sa stal starostom obce Chorvátsky Grob, kandidoval za miestne občianske združenie s podporou SDKÚ, SaS a Most. 2. októbra 2013 oznámil svoju rezignáciu. Je ženatý, má dve dospelé deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.