.keď som sa Martina Vystavila, ktorý aj s rodinou dlhodobo žije v Kalifornii a pracuje v IT priemysle, pýtala, ako pociťujú dopad vládnej „uzávery“, odpovedal: „Asi málokto cíti dôsledky na vlastnej koži. S federálnou štátnou správou totiž občan bežne do styku veľmi neprichádza.“ K tým prípadom, keď sa federálna štátna správa rozhodla uzavrieť národné parky a pamätníky, ešte dodal: „Mám dojem, že presne tam chcela urobiť federálna vláda dojem. Uzavrela tieto miesta, aby takto názorne ukázala návštevníkom a turistom, aký negatívny dopad ten shutdown má.“
.katastrofa? To sotva.
Po tom, čo sa americký Kongres nedokázal dohodnúť na rozpočte a došlo k čiastočnej uzávere federálnej vlády, približne 800-tisíc federálnych zamestnancov dostalo neplatené – vynútené – voľno. Aj väčšina zamestnancov NASA patrila k tým 800-tisícom, ktorých poslali domov. Samozrejme, astronauti ďalej pracovali na medzinárodnej vesmírnej stanici na obežnej dráhe Zeme. Z našej planéty s nimi komunikoval značne oklieštený tím z houstonského veliaceho centra. Daňový úrad pozastavil audity, to však bolo pre mnohých daňových poplatníkov skôr vyslobodením, aj keď iba dočasným. A to, že Barack Obama musel odriecť plánovanú oficiálnu cestu do Ázie, určite nemohlo byť až takou katastrofou, ako sa časť médií usilovala vykresliť.
Niektoré veci však treba brať vážne. V Amerike sú ľudia, ktorí pre pozastavenie niektorých funkcií federálnej vlády museli a musia riešiť nepríjemné situácie. Ak niekto v týchto dňoch potreboval napríklad vystavenie preukazu totožnosti, aký vydáva pasové oddelenie (napríklad z dôvodu, že sa mu končí lehota platnosti predchádzajúceho preukazu), mal veľký problém. Ak tento preukaz totožnosti potrebuje napríklad pri zdravotníckych výkonoch, mal rovno smolu. „Každodenná starostlivosť o môjho otca, ktorý má 86 rokov a vážne zdravotné problémy, je bez preukazu totožnosti komplikovanejšia,“ zveril sa stránke Yahoo News muž v strednom veku z Chicaga, ktorý sa stará o svojho ťažko chorého otca.
V neľahkej situácii sa ocitli aj mnohí federálni zamestnanci, ktorí musia siahať na úspory. A v neposlednom rade federálna vláda pozastavila aj financovanie viacerých sociálnych programov, na ktoré sa spoliehajú ľudia v núdzi. Ide napríklad o program pre finančnú a potravinovú pomoc ženám a deťom. Uzávera priniesla negatívne dopady najmä rodinám, ktoré žili už aj predtým z ruky do úst a boli závislé od rôznych foriem finančnej pomoci z federálnych zdrojov. Našťastie je však v USA silne rozvinutá súkromná dobročinnosť. Tento fakt tiež prispieva k tomu, že katastrofa, akú by sme si my Európania po výpadku štátnej „dobročinnosti“ predstavovali, po uzávere nenastala. Američania totiž prispievajú ročne zo svojich príjmov na dobročinné účely značne vyššími sumami, než je to v Európe. Najväčším percentom zo svojich príjmov prispievajú na dobročinnosť americké rodiny s nízkymi príjmami – dávajú 4,5 percenta ročne, stredná vrstva dáva 2,5 percenta a najvyššie príjmové skupiny dávajú 3 percentá. Shutdown, ako napísali aj mnohí komentátori, nie je žiadna apokalypsa civilizácie, ale bizarný prejav demokracie, s ktorým sa treba vyrovnať, tak ako sú prejavom demokracie ostré politické debaty a nezhody.
.obamacare rozdelila krajinu
Politici sa dlhodobo sporia o tom, či Amerika potrebuje, alebo nepotrebuje štátom financované zdravotné poistenie, ktoré jej v roku 2010 darovali demokrati pod taktovkou Baracka Obamu. A tieto spory boli aj príčinou uzávery. „Môj pohľad z Kalifornie je takýto,“ napísal pre .týždeň MUDr. Ján Oravetz, ktorý už roky žije v USA. „Republikáni sa od začiatku pokúšali zlikvidovať Affordable Health Care for America Act, teda Obamacare. Najskôr sa nádejali, že porazia Obamu vo voľbách, to sa však nepodarilo. Nepochodili ani s podnetom na ústavnom súde. Hlavne v takzvaných červených štátoch, kde víťazia republikáni, sa počas vyše dvoch rokov, odkedy je zákon o Obamacare na svete, neponáhľali zavádzať zásadné zmeny, ktoré tento nový poriadok vyžaduje. Logicky začali zaostávať v jeho zavádzaní do praxe. A keď Obama vyhral aj druhé voľby, už videli, že sa novému poriadku nevyhnú. Debata o federálnom rozpočte im prišla vhod, povedali, že rozpočet odsúhlasia, ale len ak sa financovanie Obamacare o rok odloží.“ Spor vstúpil do slepej uličky, pretože Obama s odložením Obamacare nemohol tak ľahko súhlasiť, keďže by tým možno nadobro pochoval svoje najväčšie reformné dielo. A republikáni v Kongrese preto odmietli odhlasovať rozpočet. V Snemovni reprezentantov majú väčšinu, mohli si to dovoliť.
Obamacare je z pohľadu Američanov veľmi kontroverzný systém. Nielen z ideologických dôvodov, čiže preto, že mnohým Obamova radikálna zmena pripomína predimenzované a ťažko fungujúce zdravotnícke systémy v Európe či v Kanade, ktoré v ich optike zaváňajú socializmom. Ale aj z čisto praktických dôvodov. „Očakávania spojené s Obamacare boli veľké,“ hovorí Martin Vystavil. „Najmä medzi ľuďmi s nižšími príjmami a vyššieho veku, ktorí si neboli schopní nájsť vyhovujúcu poistku. Ukazuje sa však, že ani dnes si takúto poistku, respektíve požadovanú starostlivosť nenájdu ľahko. Poplatky sú veľmi vysoké a zdá sa, že nebude jednoduché nájsť lekárov, ktorí budú ochotní v novom systéme pracovať.“
No časť Američanov, samozrejme, najmä voliči demokratov, vidí v Obamacare míľnik na ceste k sociálne súdržnejšej spoločnosti. Takej, kde niet ľudí, čo si nemôžu dovoliť zdravotné poistenie. Otázka, kto za to zaplatí, koľko zaplatí a ako efektívne sa peniaze v skutočnosti použijú, im v tomto svetle pripadá sekundárna.
.rebeli sa s tým nehrajú
Ostré diskusie sú naozaj súčasťou demokracie, no táto bola ako rieka vyliata z brehov. Väčšina Američanov, a to platí aj o tých, ktorých sa uzávera osobne nijako mimoriadne nedotkla, nadobudla nepríjemný pocit, že miera škriepnosti na politickej scéne sa dostáva za hranicu znesiteľnosti. Pýtajú sa, prečo ich volení zástupcovia venujú viac úsilia prezentácii svojich názorov ako hľadaniu kompromisov. Najmä keď je jasné, že prezident Obama od svojho programu dostupnej zdravotnej starostlivosti neustúpi.
A hoci sa v Amerike počas uzávery niečo skomplikovalo, mnohé veci sa vyjasnili. Napríklad jasne vidieť, ako Republikánska strana v poslednom období počúva názory svojho libertariánskeho krídla, ku ktorému patria aj mnohí kandidáti podporovaní hnutím Tea Party. Je to fiškálne konzervatívne krídlo, ktoré sa usiluje o celkové obmedzenie moci vlády, najmä tej federálnej. Pre republikánskych libertariánov je idea Obamacare príkladom toho, ako sa štát usiluje riešiť tie záležitosti, ktoré by mal ponechať na občana, pritom to robí neefektívne a v konečnom dôsledku údajne na účet občana.
Republikánsku stranu však zďaleka netvoria len libertariáni. Medzi hlavným prúdom republikánov je mnoho takých, ktorí by boli radi opäť „otvorili vládu“. Už koncom minulého týždňa bolo vidieť, že keby Kongres hlasoval, patová situácia by sa ukončila. „Preto Obama stále žiadal republikánskeho lídra Johna Boehnera, aby nechal Kongres hlasovať, že sa už ďalej zariadia podľa toho. Lenže to by v tom čase bola pre Boehnera politická samovražda. Jednoduché počty ukazujú, že väčšina poslancov – a to z oboch politických strán – by bola hlasovala za ukončenie blokovania vlády. To by bola porážka republikánov a Boehner by prišiel o svoje vodcovstvo v strane,“ hovorí Ján Oravetz a dodáva, že „teapartisti“ u republikánov majú jednu veľkú chybu: žiadny zmysel pre kompromis. „V tom by mohli nasledovať Ronalda Reagana,“ zdôrazňuje. „Ten počas svojho prezidentovania pristal na množstvo kompromisov. Ale oni sú politickí nováčikovia a ústupky ani konsenzus ako politickú metódu neuznávajú. Myslia si, že touto nekompromisnosťou zachraňujú ľudstvo.“
Jana Dorotková Sheehan, ktorá býva v Seattli, súhlasí s Obamacare a na uzáveru vlády má jednoznačný názor: „Je to tragická fraška. Republikáni sa boja, že reforma zdravotného systému bude úspešná, zabezpečí demokratom popularitu, a Obama tak vojde do histórie ako prezident, ktorý urobil pre obyčajných ľudí rozumnú vec. Preto sa stavajú na hlavu ako trucovité decko, testujú možnosti politického systému a je im jedno, aké to má dôsledky pre ľudí. Som len zvedavá, či to dotiahnu tak ďaleko, že nechajú Ameriku vyhlásiť platobnú neschopnosť.“
.čo bude s republikánmi?
Bude zaujímavé sledovať, ako sa republikáni so svojou rebelantskou frakciou porátajú. Ak zo shutdownu nevytlčú politický kapitál, ale odnesú si hanbu, libertariánske krídlo bude oslabené – a to je možno presne výsledok, v ktorý tajne dúfajú mainstreamoví republikáni. Dosť závisí od toho, či za ukončenie uzávery vyjednajú od prezidenta Obamu významnejšie ústupky. Ak by Obama pristúpil na také opatrenia, ktoré by účinne obmedzili deficit rozpočtu, republikáni by mohli svoj „štrajk“ vyhlásiť za úspešnú akciu. Aj keď, ktovie, či by to tak vnímali aj ich priaznivci.
V čase písania tohto článku totiž popularita republikánskej strany v prieskumoch padala na historické minimá. A Obama dobre vedel, že večne ho republikáni v šachu držať nemôžu, lebo k zmene postoja ich dotlačia vlastní voliči.
Nie preto, že by voliči republikánov súhlasili s Obamacare alebo že by milovali federálnu vládu. Jednoducho preto, že všetci Američania majú bez ohľadu na politické presvedčenie spoločné jedno: boja sa širších ekonomických dôsledkov, ktoré by pocítili, keby došlo k platobnej neschopnosti Washingtonu. A platobná neschopnosť hrozí, ak sa nezvýši dlhový strop. Takže prijať rozpočet jednoducho treba. Od samého začiatku šlo len o to, za akú cenu bude prijatý, a kto bude tú cenu platiť.
.katastrofa? To sotva.
Po tom, čo sa americký Kongres nedokázal dohodnúť na rozpočte a došlo k čiastočnej uzávere federálnej vlády, približne 800-tisíc federálnych zamestnancov dostalo neplatené – vynútené – voľno. Aj väčšina zamestnancov NASA patrila k tým 800-tisícom, ktorých poslali domov. Samozrejme, astronauti ďalej pracovali na medzinárodnej vesmírnej stanici na obežnej dráhe Zeme. Z našej planéty s nimi komunikoval značne oklieštený tím z houstonského veliaceho centra. Daňový úrad pozastavil audity, to však bolo pre mnohých daňových poplatníkov skôr vyslobodením, aj keď iba dočasným. A to, že Barack Obama musel odriecť plánovanú oficiálnu cestu do Ázie, určite nemohlo byť až takou katastrofou, ako sa časť médií usilovala vykresliť.
Niektoré veci však treba brať vážne. V Amerike sú ľudia, ktorí pre pozastavenie niektorých funkcií federálnej vlády museli a musia riešiť nepríjemné situácie. Ak niekto v týchto dňoch potreboval napríklad vystavenie preukazu totožnosti, aký vydáva pasové oddelenie (napríklad z dôvodu, že sa mu končí lehota platnosti predchádzajúceho preukazu), mal veľký problém. Ak tento preukaz totožnosti potrebuje napríklad pri zdravotníckych výkonoch, mal rovno smolu. „Každodenná starostlivosť o môjho otca, ktorý má 86 rokov a vážne zdravotné problémy, je bez preukazu totožnosti komplikovanejšia,“ zveril sa stránke Yahoo News muž v strednom veku z Chicaga, ktorý sa stará o svojho ťažko chorého otca.
V neľahkej situácii sa ocitli aj mnohí federálni zamestnanci, ktorí musia siahať na úspory. A v neposlednom rade federálna vláda pozastavila aj financovanie viacerých sociálnych programov, na ktoré sa spoliehajú ľudia v núdzi. Ide napríklad o program pre finančnú a potravinovú pomoc ženám a deťom. Uzávera priniesla negatívne dopady najmä rodinám, ktoré žili už aj predtým z ruky do úst a boli závislé od rôznych foriem finančnej pomoci z federálnych zdrojov. Našťastie je však v USA silne rozvinutá súkromná dobročinnosť. Tento fakt tiež prispieva k tomu, že katastrofa, akú by sme si my Európania po výpadku štátnej „dobročinnosti“ predstavovali, po uzávere nenastala. Američania totiž prispievajú ročne zo svojich príjmov na dobročinné účely značne vyššími sumami, než je to v Európe. Najväčším percentom zo svojich príjmov prispievajú na dobročinnosť americké rodiny s nízkymi príjmami – dávajú 4,5 percenta ročne, stredná vrstva dáva 2,5 percenta a najvyššie príjmové skupiny dávajú 3 percentá. Shutdown, ako napísali aj mnohí komentátori, nie je žiadna apokalypsa civilizácie, ale bizarný prejav demokracie, s ktorým sa treba vyrovnať, tak ako sú prejavom demokracie ostré politické debaty a nezhody.
.obamacare rozdelila krajinu
Politici sa dlhodobo sporia o tom, či Amerika potrebuje, alebo nepotrebuje štátom financované zdravotné poistenie, ktoré jej v roku 2010 darovali demokrati pod taktovkou Baracka Obamu. A tieto spory boli aj príčinou uzávery. „Môj pohľad z Kalifornie je takýto,“ napísal pre .týždeň MUDr. Ján Oravetz, ktorý už roky žije v USA. „Republikáni sa od začiatku pokúšali zlikvidovať Affordable Health Care for America Act, teda Obamacare. Najskôr sa nádejali, že porazia Obamu vo voľbách, to sa však nepodarilo. Nepochodili ani s podnetom na ústavnom súde. Hlavne v takzvaných červených štátoch, kde víťazia republikáni, sa počas vyše dvoch rokov, odkedy je zákon o Obamacare na svete, neponáhľali zavádzať zásadné zmeny, ktoré tento nový poriadok vyžaduje. Logicky začali zaostávať v jeho zavádzaní do praxe. A keď Obama vyhral aj druhé voľby, už videli, že sa novému poriadku nevyhnú. Debata o federálnom rozpočte im prišla vhod, povedali, že rozpočet odsúhlasia, ale len ak sa financovanie Obamacare o rok odloží.“ Spor vstúpil do slepej uličky, pretože Obama s odložením Obamacare nemohol tak ľahko súhlasiť, keďže by tým možno nadobro pochoval svoje najväčšie reformné dielo. A republikáni v Kongrese preto odmietli odhlasovať rozpočet. V Snemovni reprezentantov majú väčšinu, mohli si to dovoliť.
Obamacare je z pohľadu Američanov veľmi kontroverzný systém. Nielen z ideologických dôvodov, čiže preto, že mnohým Obamova radikálna zmena pripomína predimenzované a ťažko fungujúce zdravotnícke systémy v Európe či v Kanade, ktoré v ich optike zaváňajú socializmom. Ale aj z čisto praktických dôvodov. „Očakávania spojené s Obamacare boli veľké,“ hovorí Martin Vystavil. „Najmä medzi ľuďmi s nižšími príjmami a vyššieho veku, ktorí si neboli schopní nájsť vyhovujúcu poistku. Ukazuje sa však, že ani dnes si takúto poistku, respektíve požadovanú starostlivosť nenájdu ľahko. Poplatky sú veľmi vysoké a zdá sa, že nebude jednoduché nájsť lekárov, ktorí budú ochotní v novom systéme pracovať.“
No časť Američanov, samozrejme, najmä voliči demokratov, vidí v Obamacare míľnik na ceste k sociálne súdržnejšej spoločnosti. Takej, kde niet ľudí, čo si nemôžu dovoliť zdravotné poistenie. Otázka, kto za to zaplatí, koľko zaplatí a ako efektívne sa peniaze v skutočnosti použijú, im v tomto svetle pripadá sekundárna.
.rebeli sa s tým nehrajú
Ostré diskusie sú naozaj súčasťou demokracie, no táto bola ako rieka vyliata z brehov. Väčšina Američanov, a to platí aj o tých, ktorých sa uzávera osobne nijako mimoriadne nedotkla, nadobudla nepríjemný pocit, že miera škriepnosti na politickej scéne sa dostáva za hranicu znesiteľnosti. Pýtajú sa, prečo ich volení zástupcovia venujú viac úsilia prezentácii svojich názorov ako hľadaniu kompromisov. Najmä keď je jasné, že prezident Obama od svojho programu dostupnej zdravotnej starostlivosti neustúpi.
A hoci sa v Amerike počas uzávery niečo skomplikovalo, mnohé veci sa vyjasnili. Napríklad jasne vidieť, ako Republikánska strana v poslednom období počúva názory svojho libertariánskeho krídla, ku ktorému patria aj mnohí kandidáti podporovaní hnutím Tea Party. Je to fiškálne konzervatívne krídlo, ktoré sa usiluje o celkové obmedzenie moci vlády, najmä tej federálnej. Pre republikánskych libertariánov je idea Obamacare príkladom toho, ako sa štát usiluje riešiť tie záležitosti, ktoré by mal ponechať na občana, pritom to robí neefektívne a v konečnom dôsledku údajne na účet občana.
Republikánsku stranu však zďaleka netvoria len libertariáni. Medzi hlavným prúdom republikánov je mnoho takých, ktorí by boli radi opäť „otvorili vládu“. Už koncom minulého týždňa bolo vidieť, že keby Kongres hlasoval, patová situácia by sa ukončila. „Preto Obama stále žiadal republikánskeho lídra Johna Boehnera, aby nechal Kongres hlasovať, že sa už ďalej zariadia podľa toho. Lenže to by v tom čase bola pre Boehnera politická samovražda. Jednoduché počty ukazujú, že väčšina poslancov – a to z oboch politických strán – by bola hlasovala za ukončenie blokovania vlády. To by bola porážka republikánov a Boehner by prišiel o svoje vodcovstvo v strane,“ hovorí Ján Oravetz a dodáva, že „teapartisti“ u republikánov majú jednu veľkú chybu: žiadny zmysel pre kompromis. „V tom by mohli nasledovať Ronalda Reagana,“ zdôrazňuje. „Ten počas svojho prezidentovania pristal na množstvo kompromisov. Ale oni sú politickí nováčikovia a ústupky ani konsenzus ako politickú metódu neuznávajú. Myslia si, že touto nekompromisnosťou zachraňujú ľudstvo.“
Jana Dorotková Sheehan, ktorá býva v Seattli, súhlasí s Obamacare a na uzáveru vlády má jednoznačný názor: „Je to tragická fraška. Republikáni sa boja, že reforma zdravotného systému bude úspešná, zabezpečí demokratom popularitu, a Obama tak vojde do histórie ako prezident, ktorý urobil pre obyčajných ľudí rozumnú vec. Preto sa stavajú na hlavu ako trucovité decko, testujú možnosti politického systému a je im jedno, aké to má dôsledky pre ľudí. Som len zvedavá, či to dotiahnu tak ďaleko, že nechajú Ameriku vyhlásiť platobnú neschopnosť.“
.čo bude s republikánmi?
Bude zaujímavé sledovať, ako sa republikáni so svojou rebelantskou frakciou porátajú. Ak zo shutdownu nevytlčú politický kapitál, ale odnesú si hanbu, libertariánske krídlo bude oslabené – a to je možno presne výsledok, v ktorý tajne dúfajú mainstreamoví republikáni. Dosť závisí od toho, či za ukončenie uzávery vyjednajú od prezidenta Obamu významnejšie ústupky. Ak by Obama pristúpil na také opatrenia, ktoré by účinne obmedzili deficit rozpočtu, republikáni by mohli svoj „štrajk“ vyhlásiť za úspešnú akciu. Aj keď, ktovie, či by to tak vnímali aj ich priaznivci.
V čase písania tohto článku totiž popularita republikánskej strany v prieskumoch padala na historické minimá. A Obama dobre vedel, že večne ho republikáni v šachu držať nemôžu, lebo k zmene postoja ich dotlačia vlastní voliči.
Nie preto, že by voliči republikánov súhlasili s Obamacare alebo že by milovali federálnu vládu. Jednoducho preto, že všetci Američania majú bez ohľadu na politické presvedčenie spoločné jedno: boja sa širších ekonomických dôsledkov, ktoré by pocítili, keby došlo k platobnej neschopnosti Washingtonu. A platobná neschopnosť hrozí, ak sa nezvýši dlhový strop. Takže prijať rozpočet jednoducho treba. Od samého začiatku šlo len o to, za akú cenu bude prijatý, a kto bude tú cenu platiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.