Pavla Holländera som stretol s Martinom Bútorom na jednom z prvých televíznych dialógov. Páčil sa nám jeho jasný úsudok. Pomáhal nám pri utváraní právneho názoru a upozornil nás na nestraníka Ivana Trimaja, ktorý sedel ako radový legislatívec na Úrade vlády, ale Paľo o ňom hovoril, že je najlepší ústavný právnik na Slovensku. Potom pribudli Peter Kresák, Pavol Hrušovský, pri veľkej novele Ústavy Ladislav Orosz; občas sa mihol Ivan Šimko. To boli časy étosu budovania právneho štátu. Vyvrcholili veľkou novelou Ústavy v roku 2000, aj keď to nebola nová ústava, po ktorej túžili. Kdeže tie lanské snehy sú; zvíťazil čas zneužívania právneho štátu, akoby bol z gumy.
Práca špičky ústavných právnikov bola tým najlepším, čo som v politike po roku 1989 zažil. Hovorila z nich intelektuálna jasnosť a presvedčivosť, ale najmä pokora pred ústavnosťou a odvaha postaviť sa v kľúčovej chvíli za spravodlivosť a proti politickému populizmu. Takto sa má zakladať ústavnosť v štáte, v ktorom bola v dvoch totalitách pošliapavaná šesťdesiat rokov. Presne to pomenoval Jiří Přibáň v rozhovoroch s Karlom Hvížďalom s príznačným názvom Tyranizovaná spravedlnost: „... o legitimitě nerozhoduje v ústavní demokracii politická vůle, ale ústavní normy. To je dokonce hlavní rozdíl mezi ústavní a populistickou demokracií. Zatímco v ústavní demokracii se všichni nakonec podřídí dikci ústavy a zákonů, v populistické demokracii se vše ospravedlňuje politickou vůlí a zájmy lidu, reprezentovaného politickými vůdci“. Populizmus nemá nič spoločné s vládou ľudu. Otvára cestu k vláde pevnej ruky.
Práca špičky ústavných právnikov bola tým najlepším, čo som v politike po roku 1989 zažil. Hovorila z nich intelektuálna jasnosť a presvedčivosť, ale najmä pokora pred ústavnosťou a odvaha postaviť sa v kľúčovej chvíli za spravodlivosť a proti politickému populizmu. Takto sa má zakladať ústavnosť v štáte, v ktorom bola v dvoch totalitách pošliapavaná šesťdesiat rokov. Presne to pomenoval Jiří Přibáň v rozhovoroch s Karlom Hvížďalom s príznačným názvom Tyranizovaná spravedlnost: „... o legitimitě nerozhoduje v ústavní demokracii politická vůle, ale ústavní normy. To je dokonce hlavní rozdíl mezi ústavní a populistickou demokracií. Zatímco v ústavní demokracii se všichni nakonec podřídí dikci ústavy a zákonů, v populistické demokracii se vše ospravedlňuje politickou vůlí a zájmy lidu, reprezentovaného politickými vůdci“. Populizmus nemá nič spoločné s vládou ľudu. Otvára cestu k vláde pevnej ruky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.