Uprostred výpočtu rozbitých vecí mi zíde na um, či neexistuje štatistika spotrebovaného množstva lepidla za rok. Nie je to práve produkt základnej spotreby, ale mám pocit, že existuje súvislosť medzi potrebou opravovať si veci a stupňom ekonomickej krízy, v ktorej sa naša krajina nachádza. Keby to tak nebolo, prečo by sa všetci za lepidlom, ktorým sa dá kadečo opraviť, tak naháňali? Často mám zvyšky lepidla na lakťoch, na oblečení, keď opravujem veci každodennej potreby. Keď som sa takýmto opravám venovala naposledy, zostal mi zlepený palec s ukazovákom. Podarilo sa mi ich pod teplou vodou oddeliť, ale prišla som o kus kože. Ale nesťažujem sa.
V obchodoch, ktoré práve ponúkajú tento kontaktný tmel, to vyzerá ako pri sezónnych zľavách. Ľudia kupujú desiatky balení, ako keby tá ohromná lepiaca sila mohla pozliepať realitu roztrhanú frustráciami. Nie sme nejako zvlášť skromný národ, ktorý by nechcel vyhadzovať nepotrebné veci, ale je pre nás objektívne ťažké riadiť sa dátumom spotreby, ktorý udávajú výrobcovia na obaloch. Keď sa niečo rozbije, málokedy je za to náhrada. Preto teraz končím s písaním a bežím si kúpiť cola locu. Možno sa mi podarí dať dohromady kúsky budúcnosti, ktoré ležia ako črepiny rozbité na zemi.
V obchodoch, ktoré práve ponúkajú tento kontaktný tmel, to vyzerá ako pri sezónnych zľavách. Ľudia kupujú desiatky balení, ako keby tá ohromná lepiaca sila mohla pozliepať realitu roztrhanú frustráciami. Nie sme nejako zvlášť skromný národ, ktorý by nechcel vyhadzovať nepotrebné veci, ale je pre nás objektívne ťažké riadiť sa dátumom spotreby, ktorý udávajú výrobcovia na obaloch. Keď sa niečo rozbije, málokedy je za to náhrada. Preto teraz končím s písaním a bežím si kúpiť cola locu. Možno sa mi podarí dať dohromady kúsky budúcnosti, ktoré ležia ako črepiny rozbité na zemi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.