Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cola loca

.yoani Sánchez .časopis .klub

Kričia na seba z balkóna na balkón a ja si v prvom momente myslím, že sa hádajú. Nie je to tak. Pani z domu na rohu oznamuje svojej susedke, že v obchode na rohu ulíc Boyeros a Tulipán sa objavilo lepidlo cola loca. Majú doširoka otvorené oči a živo diskutujú. „To lepidlo nebolo, už ani nepamätám... Nikde ho nemali!“ Usmievam sa, ale oči mi padnú na špičku mojej topánky, ktorá už tiež nevyhnutne potrebuje trošku sekundového lepidla, o ktorom susedky tak nadšene hovoria, ako keby to bolo hovädzie na prídelovú knižku. Keby som prišla včas a odniesla si ešte nejakú tubu tej zázračnej substancie, mohla by som si prilepiť aj vypadávajúci kláves na počítači a zvonček na dverách, ktorý už takmer nie je počuť.

Uprostred výpočtu rozbitých vecí mi zíde na um, či neexistuje štatistika spotrebovaného množstva lepidla za rok. Nie je to práve produkt základnej spotreby, ale mám pocit, že existuje súvislosť medzi potrebou opravovať si veci a stupňom ekonomickej krízy, v ktorej sa naša krajina nachádza. Keby to tak nebolo, prečo by sa všetci za lepidlom, ktorým sa dá kadečo opraviť, tak naháňali? Často mám zvyšky lepidla na lakťoch, na oblečení, keď opravujem veci každodennej potreby. Keď som sa takýmto opravám venovala naposledy, zostal mi zlepený palec s ukazovákom. Podarilo sa mi ich pod teplou vodou oddeliť, ale prišla som o kus kože. Ale nesťažujem sa.
V obchodoch, ktoré práve ponúkajú tento kontaktný tmel, to vyzerá ako pri sezónnych zľavách. Ľudia kupujú desiatky balení, ako keby tá ohromná lepiaca sila mohla pozliepať realitu roztrhanú frustráciami. Nie sme nejako zvlášť skromný národ, ktorý by nechcel vyhadzovať nepotrebné veci, ale je pre nás objektívne ťažké riadiť sa dátumom spotreby, ktorý udávajú výrobcovia na obaloch. Keď sa niečo rozbije, málokedy je za to náhrada. Preto teraz končím s písaním a bežím si kúpiť cola locu. Možno sa mi podarí dať dohromady kúsky budúcnosti, ktoré ležia ako črepiny rozbité na zemi.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite