Festival Waves vznikol pred dvoma rokmi vo Viedni. Heslom festivalu bolo od začiatku „Eats Meets West” a jeho cieľom bolo viedenským fanúšikom aj európskym hudobným profesionálom prezentovať hudbu zo západu aj stredu Európy. Na prvom ročníku Waves tak hrali nielen anglickí British Sea Power, islandskí Sin Fang či Rakúšanka Soap & Skin, ale napríklad aj Longital, Foolk či Stroon. Tento rok sa prvýkrát Waves na jeden deň rozšíril aj do Bratislavy, a Východ sa tak stretol so Západom.
Keďže išlo o festival „showcasový”, ktorého zmyslom je predstaviť miestnu scénu, stretnúť sa s domácimi a zahraničnými hudobnými profesionálmi (promotéri, vydavatelia, agenti atď.) a dozvedieť sa niečo o dianí v hudobnom biznise, nebudeme hodnotiť vystúpenia kapiel vo Viedni a v Bratislave. Spomenieme len niektoré veci, ktoré sme na Waves Bratislava zistili.
V prvom rade: na Slovensku máme zaujímavú hudobnú scénu. Uvedomil som si to, keď v sobotu medzi dvoma panelovými diskusiami v Primaciálnom paláci zahrali krátky akustický set Longital a viacerí skúsení profíci mali výraz „spadnutej sánky”, uvedomil som si to v pofestivalovej mailovej komunikácii so zahraničnými kolegami, ktorí zostali v sobotu večer v Bratislave a videli zopár slovenských účinkujúcich. Uvedomil som si to neskoro v noci na Námestí SNP, kde bolo rušno ako v Groningene či v Reykjavíku, pričom skupinky ľudí, presúvajúce sa z klubu do klubu, neboli ani zďaleka len slovenské.
Počas panelových diskusií (ktoré som moderoval, a tak ich kvalitu ani priebeh hodnotiť nemôžem) som sa znovu uistil v tom, že tu máme viacero skvelých muzikantov, ktorí dávno prerástli „naše pomery”. Nielenže im nechýba zdravé sebavedomie, ale ani vzácna pokora, a zaujímavo o svojej hudbe rozmýšľajú. Matúš Lenický alias B-Complex je taký hudobník. Alebo Shina z Longitalu z vydavateľstva Slnko Records. Ale je ich viac (hoci nie veľmi veľa).
Počúvajúc na panelovej diskusii Tona Popoviča, bolo mi jasné, že takého dobrého riaditeľa ešte SOZA nemala. Nebojí sa ľudí s inými názormi, rád polemizuje, no hlavne: človek má zrazu pocit, že ten zväz s poškodenou reputáciou nie je iba o vyberaní a rozdeľovaní peňazí, ale – celkom reálne a nepateticky – o podpore domácej hudobnej scény.
„Pred Beatles, Kinks a Rolling Stones sa nikto mimo britského impéria nezaujímal o britskú hudbu. Pred skupinou ABBA sme nevedeli, že niečo ako švédska hudba existuje, predtým, ako prišli na scénu Sugarcubes, pre nás islandská hudobná scéna neexistovala,” hovorí doyen európskej hudobnej scény, bývalý manažér Pink Floyd, The Clash, T Rex či Billyho Bragga Peter Jenner. „To, čo potrebujete, je jedna výborná kapela.” No a takúto kapelu zatiaľ nemáme ani my, ale ani Česi, Maďari, Rakúšania či Poliaci. V Estónsku takú kapelu majú. Volá sa Ewert and the Two Dragons. „Mali sme silnú tradíciu klasickej hudby, už viac než desať rokov organizujeme festival Tallin Music Week a naše kapely sa postupne dostávajú do sveta,” hovorí s úsmevom tínedžerky Helen Sildna z Tallinu.
„Treba využiť všetky možnosti,” hovorí Peter Jenner o tom, ako sa dá v hudobnej džungli preraziť. „Hrať všade, kde sa dá, rozdávať tričká a cédečká, priateliť sa s majiteľmi klubov a s rozhlasovými dídžejmi, kupovať im fajčivo a drinky, na koncertoch hrať o život. Ale najdôležitejšie zo všetkého je byť priateľský, slušný a nikdy, ale naozaj nikdy sa nezabudnúť poďakovať.” Keď sa ho niekto opýta, či pri tých všetkých promo aktivitách nestratí kapela svoju ostrosť, sivovlasý Peter odpovedá: „The Clash boli punkáči na začiatku a aj vtedy, keď boli na vrchole. Svoje postoje si zachovali. Boli to ,assholes‘, ale robili výbornú hudbu.”
Niet dôvodov na pocit menejcennosti. V hudobnom svete sú síce otvorené hranice, ale odvahu na ich prekročenie musia mať samotní hudobníci. Viacerí to už urobili a vo svete sa nestratili.
„Akí sú pripití a krásni,” hovorí mi starší taxikár, keď v nedeľu nad ránom vo svojom aute trpezlivo obchádza hlúčiky hudby milujúcej mládeže, postávajúce uprostred cesty na Nápestí SNP. „To je nádherné, že majú toľko hudby,” pokračuje zasnene. „My za socíku sme mali iba hov...” Riedke dlhé vlasy a rifľová bunda svedčia o jeho bítnickej minulosti.
Nultý ročník Waves Bratislava dopadol výborne. Na budúci rok sľubuje Tibor Holoda aj jeho rakúsky kolega Thomas Heher Waves v Bratislave aj vo Viedni v plnej sile.
Keďže išlo o festival „showcasový”, ktorého zmyslom je predstaviť miestnu scénu, stretnúť sa s domácimi a zahraničnými hudobnými profesionálmi (promotéri, vydavatelia, agenti atď.) a dozvedieť sa niečo o dianí v hudobnom biznise, nebudeme hodnotiť vystúpenia kapiel vo Viedni a v Bratislave. Spomenieme len niektoré veci, ktoré sme na Waves Bratislava zistili.
V prvom rade: na Slovensku máme zaujímavú hudobnú scénu. Uvedomil som si to, keď v sobotu medzi dvoma panelovými diskusiami v Primaciálnom paláci zahrali krátky akustický set Longital a viacerí skúsení profíci mali výraz „spadnutej sánky”, uvedomil som si to v pofestivalovej mailovej komunikácii so zahraničnými kolegami, ktorí zostali v sobotu večer v Bratislave a videli zopár slovenských účinkujúcich. Uvedomil som si to neskoro v noci na Námestí SNP, kde bolo rušno ako v Groningene či v Reykjavíku, pričom skupinky ľudí, presúvajúce sa z klubu do klubu, neboli ani zďaleka len slovenské.
Počas panelových diskusií (ktoré som moderoval, a tak ich kvalitu ani priebeh hodnotiť nemôžem) som sa znovu uistil v tom, že tu máme viacero skvelých muzikantov, ktorí dávno prerástli „naše pomery”. Nielenže im nechýba zdravé sebavedomie, ale ani vzácna pokora, a zaujímavo o svojej hudbe rozmýšľajú. Matúš Lenický alias B-Complex je taký hudobník. Alebo Shina z Longitalu z vydavateľstva Slnko Records. Ale je ich viac (hoci nie veľmi veľa).
Počúvajúc na panelovej diskusii Tona Popoviča, bolo mi jasné, že takého dobrého riaditeľa ešte SOZA nemala. Nebojí sa ľudí s inými názormi, rád polemizuje, no hlavne: človek má zrazu pocit, že ten zväz s poškodenou reputáciou nie je iba o vyberaní a rozdeľovaní peňazí, ale – celkom reálne a nepateticky – o podpore domácej hudobnej scény.
„Pred Beatles, Kinks a Rolling Stones sa nikto mimo britského impéria nezaujímal o britskú hudbu. Pred skupinou ABBA sme nevedeli, že niečo ako švédska hudba existuje, predtým, ako prišli na scénu Sugarcubes, pre nás islandská hudobná scéna neexistovala,” hovorí doyen európskej hudobnej scény, bývalý manažér Pink Floyd, The Clash, T Rex či Billyho Bragga Peter Jenner. „To, čo potrebujete, je jedna výborná kapela.” No a takúto kapelu zatiaľ nemáme ani my, ale ani Česi, Maďari, Rakúšania či Poliaci. V Estónsku takú kapelu majú. Volá sa Ewert and the Two Dragons. „Mali sme silnú tradíciu klasickej hudby, už viac než desať rokov organizujeme festival Tallin Music Week a naše kapely sa postupne dostávajú do sveta,” hovorí s úsmevom tínedžerky Helen Sildna z Tallinu.
„Treba využiť všetky možnosti,” hovorí Peter Jenner o tom, ako sa dá v hudobnej džungli preraziť. „Hrať všade, kde sa dá, rozdávať tričká a cédečká, priateliť sa s majiteľmi klubov a s rozhlasovými dídžejmi, kupovať im fajčivo a drinky, na koncertoch hrať o život. Ale najdôležitejšie zo všetkého je byť priateľský, slušný a nikdy, ale naozaj nikdy sa nezabudnúť poďakovať.” Keď sa ho niekto opýta, či pri tých všetkých promo aktivitách nestratí kapela svoju ostrosť, sivovlasý Peter odpovedá: „The Clash boli punkáči na začiatku a aj vtedy, keď boli na vrchole. Svoje postoje si zachovali. Boli to ,assholes‘, ale robili výbornú hudbu.”
Niet dôvodov na pocit menejcennosti. V hudobnom svete sú síce otvorené hranice, ale odvahu na ich prekročenie musia mať samotní hudobníci. Viacerí to už urobili a vo svete sa nestratili.
„Akí sú pripití a krásni,” hovorí mi starší taxikár, keď v nedeľu nad ránom vo svojom aute trpezlivo obchádza hlúčiky hudby milujúcej mládeže, postávajúce uprostred cesty na Nápestí SNP. „To je nádherné, že majú toľko hudby,” pokračuje zasnene. „My za socíku sme mali iba hov...” Riedke dlhé vlasy a rifľová bunda svedčia o jeho bítnickej minulosti.
Nultý ročník Waves Bratislava dopadol výborne. Na budúci rok sľubuje Tibor Holoda aj jeho rakúsky kolega Thomas Heher Waves v Bratislave aj vo Viedni v plnej sile.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.