.polárna žiara je nezvyčajný názov pre rozhlasovú reláciu.
Zora: Polárna žiara je fascinujúca, krásna a zriedkavá. Je symbolom vecí, ktorých by sme chceli okolo seba vidieť viac.
.nie je polárna žiara niečím natoľko zriedkavým, že nakoniec zostáva iba pri túžbe?
Zora: Ani jeden z nás ju ešte nikdy nevidel naživo, tak asi aj preto sa nám zdá taká fascinujúca. A možno ukazuje, že všetci tie pekné veci ustavične hľadáme.
Shooty: Myslím si, že každému z nás v živote chýbajú pekné a dobré veci. Ony okolo nás možno aj sú, a sú celkom blízko, len ich nevidíme. Mali by sme ich vidieť viac, aby sme neboli smutní.
.je pre vás krása nevyčerpateľnou témou?
Shooty: Zaoberáme sa predovšetkým hľadaním pekných vecí a pekných ľudí. Nemyslím tým z vizuálneho hľadiska. Chceme sa popasovať s témou našej národnej podstaty a identity. Chceme, aby sme si začali pripadať trošku lepšie, ako si väčšina z nás pripadá.
Zora: V prvej fáze sa budeme zaoberať tým, kto sme, či máme nejakú identitu a či je taká, ako sa nám to snažia niektorí nahovoriť.
.aké sú asociácie ľudí pri zmienke o Slovensku?
Zora: Táto krajina existuje 20 rokov. Veľa času na to, aby si budovala nejakú identitu, tu nebolo. Impulz, ktorý nás posunul k téme krásy, tkvie práve v nezrelosti toho, v čom žijeme. Všetko okolo nás je neúplné, približné a my zúfalo túžime, aby to bolo inak. Téma krásy v najširšom zmysle slova tak podľa mňa súvisí aj s témou, kto sme a akí by sme chceli byť.
Shooty: Chceme ukázať, že nie sme všetci iba nejakí zbojníci či pastieri dobytka, ako sa nám to snažia nahovoriť.
.čo je však podľa vás momentálne gro našej národnej identity?
Shooty: Hokej, samozrejme. (Ticho.) Neviem. Ja som v čase hokejových majstrovstiev nakreslil, že sme vyhrali bronzovú medailu na majstrovstvách Európy v korupcii. Zistili sme, že sme tretí najskorumpovanejší štát. Oveľa viac by som skákal a mával vlajkou, keby sme boli úplne na konci toho rebríčka, ako keď budeme prví v hokeji.
Čo odpovedáte v zahraničí na otázku, na čo ste na Slovensku najviac hrdí?
Shooty: Raz, keď som bol v Amerike, rozprával som sa na plavárni s kamarátom a nejaký Američan sa nás spýtal, odkiaľ sme. Odpovedal som mu, že zo Slovenska, že to nebude poznať a on, že vie, že máme tých hokejistov. Vymenoval mi nejaké mená, ktoré som ja nikdy nepočul. Evidentne sú hokejisti naším exportným artiklom, to je bez debaty. Môjho sveta sa však hokej nijako nedotýka a keď príde na túto tému, neodkážem sa zapojiť.
.a z tvojho sveta?
Strašne rád by som sa pochválil nejakými slovenskými jedlami, ale nejde to. Uznávam, že sú slovenské halušky pre zahraničných návštevníkov exotickým pokrmom. Pôsobí to na nich podobne, ako na nich môže pôsobiť varená barania hlava v Mongolsku. Nemyslím si však, že by sme mohli bryndzové halušky ponúknuť nejakej vyššej gastronomickej lige. Chcel by som, aby sme svetu vedeli ponúkať nejaké sofistikovanejšie veci, ktoré nevedia ponúknuť inde. Máme napríklad softvérové firmy, ktorými sa môžeme pochváliť, ale nerobíme to.
Zora: Ja spomínam v zahraničí dve veci. Prvá z nich sú ľudia – zaujímaví jednotlivci, pretože v konečnom dôsledku je kontakt s krajinou najmä o tom, ako sa ľudia správajú a čo robia. No a potom hovorím o tom, aké máme problémy a ako ich dokážeme alebo nedokážeme zvládnuť. Hovoriť o krajine, že je najkrajšia, že tam všetko funguje, to nikoho nezaujíma a ani to nie je pravda. Zaujímavé je, ako dokážeme zvládať problémy. Táto krajina za 20 rokov prešla takými zmenami, aké iné krajiny absolvovali možno za 200 či 300 rokov. Príbeh o meniacej sa krajine so všetkými pozitívami aj negatívami je asi to najzaujímavejšie, čo sa dá navonok ukázať.
.čo vás v poslednom čase potešilo?
Zora: Vidím okolo seba vyrastať novú generáciu mladých ľudí, ktorí vnímajú realitu okolo nás inak, ako my. Nezaoberajú sa príliš tým, čo je nedokonalé, škaredé, čo nás rozčuľuje. Nie je ich veľa, ale sú a sú aktívni a šikovní. Vyrástli v inom svete ako my a tam vidím nádej, že to s touto krajinou nie je úplne stratené.
Shooty: Mňa potešilo, že som išiel prvýkrát cez cyklomost do Rakúska, aj keď pešo. Páčilo sa mi, že sa dá tak rýchlo dostať do inej krajiny. Veľmi na mňa zapôsobilo aj to, že na rôznych dobrých trhoch sa zjavujú ľudia, ktorí poctivo vyrábajú svoje výrobky. Robia naozajstné veci. Jedna moja kamarátka má napríklad olivový háj a vyrába olivový olej, druhý kamarát má malú dielňu na domáce cestoviny, ďalší má vlastnú pekáreň a pečie koláčiky. Vôbec to pritom nie je amatérske. Teším sa, že prestala byť hanba byť remeselníkom v tom najlepšom slova zmysle. Niekto si pečie koláčiky a je to na hrdý. Vôbec to nepovažuje sa ponižujúce, čo by sa pre desiatimi rokmi nestalo. Sú to ľudia, ktorí nie sú zaťažení minulosťou.
.akú hudbu púšťate v Polárnej žiare?
Shooty: Minule som objavil starý playlist rádia Ragtime, ktorý považujem za koreň Rádia_FM. Veľmi ma to potešilo po toľkých rokoch. Hneď som si povedal, že by som si tú hudbu opäť vypočul. Boli tam napríklad Smashing Pumpkins či Faith No More s ich songom Digging The Grave. Vtedy som si povedal, že takáto pesnička v akejkoľvek hitparáde, to je výhra. Boli tam aj Björk, Pj Harvey a podobne. Hudba, ktorú ak nemilujem, tak mi aspoň nevadí. Hudbu celkovo sledujem, ale úplné novinky mi často nič nehovoria. Oveľa viac mi vyhovuje hľadanie koreňov, z ktorých vychádza súčasná hudba. Bavia ma predobrazy novodobej hudby, a nie jej napodobneniny. Zdá sa mi, že sa súčasná hudba zacyklila, nikto nevie, ako by to malo byť ďalej, všetci len skúšajú. Čakám, že sa niečo objaví, ale nič neprichádza. Všetci sa tešíme, ak niečo nahrá David Bowie alebo Nick Cave. Neviem však, či sa niekto bude o 20 rokov tešiť z albumu Franz Ferdinand. Podľa mňa nie.
Zora: Ja sa v hudbe považujem skôr za informovaného laika, ale zdá sa mi, že éra veľkých kapiel je momentálne za nami. Digitálne prostredie prinieslo neobmedzený prístup takmer k všetkému, čím zároveň roztrieštilo pozornosť na množstvo malých komunít. V takom prostredí je oveľa ťažšie stať sa veľkou hviezdou.
Shooty: Ja som sa vrátil po 15 rokoch ku gramofónu a kupujem si platne. Zdá sa mi krajšie, že raz moja dcéra zdedí moje platne ako nejaké mp3 v cloude, že to bude fyzická vec, ktorá jej po mne ostane. Dakedy si ľudia vymieňali platne, nosili ich pod pazuchou a aj preto fungovali kultové hviezdy. Ale ako sa dnes môže niekto stať hviezdou, keď má každý neobmedzené množstvo mp3 vo vačku. Doba, keď ľudia poznali naspamäť celé albumy, už neexistuje.
.ako sa cítite v úlohe moderátorov?
Zora: Katastrofálne. (Smiech.) Pre mňa je to veľmi náročné. Aj preto som nahovorila Martina, nech to robí so mnou. Je pre mňa až nečakane náročné robiť niečo, čo je bez obrazu.
Shooty: Lebo pre mňa nie? (Smiech.)
Zora: Áno, je to pre nás veľmi ťažké, a preto to robíme. Veď prečo by sme robili ľahké veci? Ostáva len dúfať, že to poslucháči prežijú.
Zora: Polárna žiara je fascinujúca, krásna a zriedkavá. Je symbolom vecí, ktorých by sme chceli okolo seba vidieť viac.
.nie je polárna žiara niečím natoľko zriedkavým, že nakoniec zostáva iba pri túžbe?
Zora: Ani jeden z nás ju ešte nikdy nevidel naživo, tak asi aj preto sa nám zdá taká fascinujúca. A možno ukazuje, že všetci tie pekné veci ustavične hľadáme.
Shooty: Myslím si, že každému z nás v živote chýbajú pekné a dobré veci. Ony okolo nás možno aj sú, a sú celkom blízko, len ich nevidíme. Mali by sme ich vidieť viac, aby sme neboli smutní.
.je pre vás krása nevyčerpateľnou témou?
Shooty: Zaoberáme sa predovšetkým hľadaním pekných vecí a pekných ľudí. Nemyslím tým z vizuálneho hľadiska. Chceme sa popasovať s témou našej národnej podstaty a identity. Chceme, aby sme si začali pripadať trošku lepšie, ako si väčšina z nás pripadá.
Zora: V prvej fáze sa budeme zaoberať tým, kto sme, či máme nejakú identitu a či je taká, ako sa nám to snažia niektorí nahovoriť.
.aké sú asociácie ľudí pri zmienke o Slovensku?
Zora: Táto krajina existuje 20 rokov. Veľa času na to, aby si budovala nejakú identitu, tu nebolo. Impulz, ktorý nás posunul k téme krásy, tkvie práve v nezrelosti toho, v čom žijeme. Všetko okolo nás je neúplné, približné a my zúfalo túžime, aby to bolo inak. Téma krásy v najširšom zmysle slova tak podľa mňa súvisí aj s témou, kto sme a akí by sme chceli byť.
Shooty: Chceme ukázať, že nie sme všetci iba nejakí zbojníci či pastieri dobytka, ako sa nám to snažia nahovoriť.
.čo je však podľa vás momentálne gro našej národnej identity?
Shooty: Hokej, samozrejme. (Ticho.) Neviem. Ja som v čase hokejových majstrovstiev nakreslil, že sme vyhrali bronzovú medailu na majstrovstvách Európy v korupcii. Zistili sme, že sme tretí najskorumpovanejší štát. Oveľa viac by som skákal a mával vlajkou, keby sme boli úplne na konci toho rebríčka, ako keď budeme prví v hokeji.
Čo odpovedáte v zahraničí na otázku, na čo ste na Slovensku najviac hrdí?
Shooty: Raz, keď som bol v Amerike, rozprával som sa na plavárni s kamarátom a nejaký Američan sa nás spýtal, odkiaľ sme. Odpovedal som mu, že zo Slovenska, že to nebude poznať a on, že vie, že máme tých hokejistov. Vymenoval mi nejaké mená, ktoré som ja nikdy nepočul. Evidentne sú hokejisti naším exportným artiklom, to je bez debaty. Môjho sveta sa však hokej nijako nedotýka a keď príde na túto tému, neodkážem sa zapojiť.
.a z tvojho sveta?
Strašne rád by som sa pochválil nejakými slovenskými jedlami, ale nejde to. Uznávam, že sú slovenské halušky pre zahraničných návštevníkov exotickým pokrmom. Pôsobí to na nich podobne, ako na nich môže pôsobiť varená barania hlava v Mongolsku. Nemyslím si však, že by sme mohli bryndzové halušky ponúknuť nejakej vyššej gastronomickej lige. Chcel by som, aby sme svetu vedeli ponúkať nejaké sofistikovanejšie veci, ktoré nevedia ponúknuť inde. Máme napríklad softvérové firmy, ktorými sa môžeme pochváliť, ale nerobíme to.
Zora: Ja spomínam v zahraničí dve veci. Prvá z nich sú ľudia – zaujímaví jednotlivci, pretože v konečnom dôsledku je kontakt s krajinou najmä o tom, ako sa ľudia správajú a čo robia. No a potom hovorím o tom, aké máme problémy a ako ich dokážeme alebo nedokážeme zvládnuť. Hovoriť o krajine, že je najkrajšia, že tam všetko funguje, to nikoho nezaujíma a ani to nie je pravda. Zaujímavé je, ako dokážeme zvládať problémy. Táto krajina za 20 rokov prešla takými zmenami, aké iné krajiny absolvovali možno za 200 či 300 rokov. Príbeh o meniacej sa krajine so všetkými pozitívami aj negatívami je asi to najzaujímavejšie, čo sa dá navonok ukázať.
.čo vás v poslednom čase potešilo?
Zora: Vidím okolo seba vyrastať novú generáciu mladých ľudí, ktorí vnímajú realitu okolo nás inak, ako my. Nezaoberajú sa príliš tým, čo je nedokonalé, škaredé, čo nás rozčuľuje. Nie je ich veľa, ale sú a sú aktívni a šikovní. Vyrástli v inom svete ako my a tam vidím nádej, že to s touto krajinou nie je úplne stratené.
Shooty: Mňa potešilo, že som išiel prvýkrát cez cyklomost do Rakúska, aj keď pešo. Páčilo sa mi, že sa dá tak rýchlo dostať do inej krajiny. Veľmi na mňa zapôsobilo aj to, že na rôznych dobrých trhoch sa zjavujú ľudia, ktorí poctivo vyrábajú svoje výrobky. Robia naozajstné veci. Jedna moja kamarátka má napríklad olivový háj a vyrába olivový olej, druhý kamarát má malú dielňu na domáce cestoviny, ďalší má vlastnú pekáreň a pečie koláčiky. Vôbec to pritom nie je amatérske. Teším sa, že prestala byť hanba byť remeselníkom v tom najlepšom slova zmysle. Niekto si pečie koláčiky a je to na hrdý. Vôbec to nepovažuje sa ponižujúce, čo by sa pre desiatimi rokmi nestalo. Sú to ľudia, ktorí nie sú zaťažení minulosťou.
.akú hudbu púšťate v Polárnej žiare?
Shooty: Minule som objavil starý playlist rádia Ragtime, ktorý považujem za koreň Rádia_FM. Veľmi ma to potešilo po toľkých rokoch. Hneď som si povedal, že by som si tú hudbu opäť vypočul. Boli tam napríklad Smashing Pumpkins či Faith No More s ich songom Digging The Grave. Vtedy som si povedal, že takáto pesnička v akejkoľvek hitparáde, to je výhra. Boli tam aj Björk, Pj Harvey a podobne. Hudba, ktorú ak nemilujem, tak mi aspoň nevadí. Hudbu celkovo sledujem, ale úplné novinky mi často nič nehovoria. Oveľa viac mi vyhovuje hľadanie koreňov, z ktorých vychádza súčasná hudba. Bavia ma predobrazy novodobej hudby, a nie jej napodobneniny. Zdá sa mi, že sa súčasná hudba zacyklila, nikto nevie, ako by to malo byť ďalej, všetci len skúšajú. Čakám, že sa niečo objaví, ale nič neprichádza. Všetci sa tešíme, ak niečo nahrá David Bowie alebo Nick Cave. Neviem však, či sa niekto bude o 20 rokov tešiť z albumu Franz Ferdinand. Podľa mňa nie.
Zora: Ja sa v hudbe považujem skôr za informovaného laika, ale zdá sa mi, že éra veľkých kapiel je momentálne za nami. Digitálne prostredie prinieslo neobmedzený prístup takmer k všetkému, čím zároveň roztrieštilo pozornosť na množstvo malých komunít. V takom prostredí je oveľa ťažšie stať sa veľkou hviezdou.
Shooty: Ja som sa vrátil po 15 rokoch ku gramofónu a kupujem si platne. Zdá sa mi krajšie, že raz moja dcéra zdedí moje platne ako nejaké mp3 v cloude, že to bude fyzická vec, ktorá jej po mne ostane. Dakedy si ľudia vymieňali platne, nosili ich pod pazuchou a aj preto fungovali kultové hviezdy. Ale ako sa dnes môže niekto stať hviezdou, keď má každý neobmedzené množstvo mp3 vo vačku. Doba, keď ľudia poznali naspamäť celé albumy, už neexistuje.
.ako sa cítite v úlohe moderátorov?
Zora: Katastrofálne. (Smiech.) Pre mňa je to veľmi náročné. Aj preto som nahovorila Martina, nech to robí so mnou. Je pre mňa až nečakane náročné robiť niečo, čo je bez obrazu.
Shooty: Lebo pre mňa nie? (Smiech.)
Zora: Áno, je to pre nás veľmi ťažké, a preto to robíme. Veď prečo by sme robili ľahké veci? Ostáva len dúfať, že to poslucháči prežijú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.