Keď sa budeme pozerať späť na éru, v ktorej žijeme, budeme si hovoriť, že to bol čas, keď sa hudba počúvala najmä z empétrojok. Každý nosič mal svoje obdobie popularity, či už to boli platne, kazety, alebo cédečká. Populárna empétrojka sa naplno presadila na prelome minulého desaťročia. Vďaka nej dnes môžeme počúvať akúkoľvek hudbu, na ktorú si zmyslíme. Technológie sa posunuli tak dopredu, že mp3 už ani nemusíme vlastniť, stačí, že sme členmi ktoréhokoľvek streamovacieho servisu. Dokonca nemusíte vlastniť ani mp3 prehrávač, dnes sa všetko zmestí aj do mobilného telefónu. Pri tom všetkom však zabúdame, že o niečo dôležité prichádzame. .hluché ucho
Keď sa nedávno vrátili platne, viacerí fanjšmekri si uvedomili, o čo všetko prišli, keď počúvali svoju obľúbenú hudbu na CD. Dnešným štandardom už nie je ani CD, je to empétrojka, ktorá má oveľa horšiu kvalitu ako cédečko, ale dokáže to rafinovane zamaskovať. Tak, že to neznalý poslucháč, počúvajúci hudbu skôr prísluchovo, ani nedokáže spozorovať. Keď stiahneme do počítača jednu pieseň, bude mať okolo 31 megabajtov. Teraz si predstavme, že máme v mašine veľkú knižnicu piesní. Ak by mala každá pesnička takéto parametre, náš harddisk by jednoducho skolaboval. Trik mp3 spočíva v tom, že pesničku dokáže skomprimovať na 3 megabajty, pričom v uchu poslucháča dokáže navodiť pocit, že skladba nebola o nič ukrátená. Rečou čísel obyčajné CD „streamujeme” rýchlosťou 1 440 kbps (kilobajtov za sekundu), najkvalitnejšie mp3 len 320 kbps, čo je asi štvornásobne nižší dátový tok ako pri CD.
„Psychoakusticky je mp3 vymyslená tak, aby ucho chýbajúce časti čo najmenej postrehlo,” vysvetľuje .týždňu Ján Boleslav Kladivo, známy bratislavský hudobník a zvukár, ktorý roky pracoval v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. „Informácie, ktoré sú na pôvodnej nahrávke, na mp3 už nie sú. Nepočuť dobre priestory, stereofóniu, artikuláciu nástrojov, ani nábehy jednotlivých zvukov. Všetky tieto parametre sú degradované, no rozdiel medzi CD a mp3 nie je v okolitom hluku, v ktorom žijeme, badateľný. Ten si všimneme až v úplnom tichu,” dodáva pesničkár a zvukový experimentátor. Ako príklad uvádza zvuk činely z bicej súpravy. „Na empétrojke znie činela trochu inak, ale ten rozdiel zbadáte, len ak si obe činely pustíte viackrát za sebou. Mp3 funguje tak, že v prvom pláne znie všetko kvalitne, ale zadnú vrstu zjednoduší.”
Kladivo odporúča počúvať mp3, ktoré majú hodnotu minimálne od 256 kbps, vtedy ešte hudba nie je príliš deformovaná. Potenciálnym audiofilom, ktorí chcú počúvať hudbu z počítača, radí, aby si kúpili 24-bitovú kartu a aby počúvali hudbu v 24-bitových súboroch vo formáte FLAC, ktorý má minimálne polovicu z kvality CD. Dvadsaťštyribitové súbory sa pôvodne predávali na fyzických diskoch ako DVD Audio (SACD). Tento formát sa však neujal, pretože podľa Kladiva ľudia berú hudbu skôr úžitkovo. Preto v tomto súboji vyhralo mp3 nad DVD Audiom, aj keď existuje významná skupina audiofilov (ide väčšinou o priaznivcov džezu, klasiky a oldies), ktorí počúvajú hudbu na formáte SACD. Ten sa predáva dodnes, ale firmy z toho nemajú žiadny veľký biznis.
.zvodné basy
Podľa hudobníka a producenta Tomáša Slobodu je mp3 je šikovný hudobný formát. Vyzdvihuje, že empétrojky v najvyššej kvalite sa dajú rýchlo stiahnuť a pre ich malú kapacitu sa môžu sťahovať v obrovských množstvách.
„Na to boli aj vymyslené. Ide však o obchod, ktorý čiastočne zamedzil nekontrolovateľné nelegálne šírenie hudby na internete. Považujem mp3 za veľký vynález modernej doby, keď za pár centov alebo zadarmo ľuďom sprístupnili doslova to, na čo majú práve chuť. To je super. Aj pre nás muzikantov je to super, najlepší spôsob, ako šíriť novú hudbu medzi ľuďmi,” hovorí člen bratislavských skupín Le Payaco a Sounds Like This. Empétrojka podľa neho pomohla aj začínajúcim skupinám, ktoré si vďaka nej môžu vyrobiť kvalitné demo.
Hudobník a producent Erik „Losos” Horák, člen niekdajších Noisecut, dnes líder populárneho Zlokota, dodáva, že empétrojka je prijateľným formátom na bežný prenos hudby. „Jej malá veľkosť je dosiahnutá zredukovaním frekvenčného rozsahu a množstva informácií, čo však 99,9 percenta populácie, ktorá počúva hudbu cez laptop alebo nekvalitné slúchadlá, nepozná. Digitál je, samozrejme, digitál, vždy len matematicky simuluje správanie sa zvukovej vlny. Ale nie je reálne, že všetci budú počúvať vinyly z desaťtisícových hi-fi gramofónov.“ Erik považuje mp3 za praktický formát na komunikáciu s jeho klientmi. Prežije aj to, keď hudbu počúva v mp3, pretože viac ho zaujíma obsah ako dokonalosť podania.
Pre Tomáš Slobodu je však kvalita zvuku rovnako dôležitá ako samotný obsah. „Mp3 hudba stratila na kráse. Hovorím o zvuku. S empétrojkami sa vytratilo čosi božské. Verím totiž tomu, že prvý bol zvuk. Mám ho za jedného z bohov a fakt mi je ľúto, že empétrojková generácia vlastne ozajstný, kvalitný zvuk ani nepozná.” Sloboda dodáva, že si ľudia na zvuk mp3 zvykli, časom im prišiel prirodzený, ale postupne odstránil schopnosť počúvať hudbu srdcom. „Ak má niekto pocit, že si vymýšľam, nech si pustí tú istú skladbu vo formáte mp3, a potom z vinylovej platne. Analógový zvuk je totiž dodnes neprekonaný.”
Erik Horák však pripomína minulosť, keď ľudia počúvali hudbu zo starých poškriabaných platní a zašumených pások, ktoré ustavičným kopírovaním strácali kvalitu. Dnes tento model vystriedala mp3, pričom podľa neho je mp3 oveľa prijateľnejšia. “ Nevýhoda je, že veľa ľudí vďaka jej nekontrolovateľnej šíriteľnosti nadobudlo dojem, že hudba nemá žiadnu hodnotu a je výsostné právo človeka mať ju zadarmo,“ dodáva hudobník a producent.
Tomáša Slobodu mrzí, že dnes aj rádiá hrajú hudbu najmä z mp3, ktorá je už skomprimovaná, no pri vysielaní prichádza ešte ďalšia komprimácia. „Ľudské ucho je však veľmi citlivé, a tak silne zdeformovaný a stlačený zvuk môže vyvolávať niekedy veľmi nepríjemné pocity,” hovorí Tomáš. Podľa Erika sa tento problém dá ustáť dobre spraveným mixom, za väčší problém však považuje takzvané „loudness wars”, keď štúdiá a producenti dávajú dôraz na čo najväčšiu hlasitosť, ktorá ovplyvňuje aj samotný spôsob aranžovania a mixovania skladieb. Prejavuje sa to aj extrémne vybudenými basmi, ktoré bývajú prispôsobené počúvaniu hudby v autách. Takmer všetci poznáme moment, keď na semaforoch vedľa zastavilo auto, z ktorého vychádzala extrémne hlasná techno hudba, postavená na dunivých basách. „Čím je nahrávka basovejšia, tým hlbšie zasahuje podvedomie. Nahrávky so silnými basmi zasahujú sexuálne žľazy. Preto štyridsiatnikov a päťdesiatnikov takéto nahrávky až tak nefascinujú,“ smeje sa Kladivo a dodáva: Nevymýšľam si, tieto poznatky vychádzajú z psychoakustických výskumov, podľa ktorých basy ovplyvňujú naše podvedomie. Vytláča sa vedomie, racionalita a prichádzajú podvedomé emócie, ktoré sa vyplavujú von. Mnoho ľudí sa tak očisťuje. Beží, počúva basovú nahrávku a psychicky to zo seba vyžmýka.”
.život v hluku
Čo by mohlo nahradiť mp3? Dobrou alternatívou je práve FLAC, mnohí hudobníci už dnes svoju hudbu ponúkajú nielen v mp3, ale aj v tomto formáte. Tomáš poukazuje na iný formát, ktorý by podľa neho mohol byť revolučný. Ide o PureTone (nazvaný aj Pono). Jeho autorom je legendárny kanadský pesničkár Neil Young. Je to digitálny formát, no analógovo upravený. „To by bolo fakt veľké. Chcem veriť, že sa mu to podarí presadiť na trh ako náhradu mp3.” O niečom podobnom rozmýšľa aj Erik Horák, podľa ktorého sa technika vyvíja veľmi rýchlo a často nie celkom predpovedateľne. „Možno sa uchytí nejaký bezstratový formát, možno sa hudba bude streamovať z nejakých úložísk. Pre bežného konzumenta hudby je však mp3 bohato postačujúci formát vzhľadom na zariadenia, z ktorých je reprodukovaná. Nejaká masová požiadavka na väčšiu kvalitu tu nie je, na rozdiel, napríklad, od videa.“
Podľa hudobnej stránky Pitchfork.com tu mp3 ešte nejaký čas s nami zostane. Ľudia majú v počítačoch obrovské kolekcie hudby v tomto formáte, ktoré si kúpili alebo nelegálne stiahli. A keďže si ich nekúpili, nebudú predsa míňať peniaze podobným spôsobom, ako keď sa prechádzalo z vinylov na cédečká. „Mp3 tu bude dovtedy, pokiaľ sa neobjaví výkonnejšia telekomunikačná infraštruktúra s novými možnosťami a novými cestami zdieľania hudby. Vtedy sa skončí dominancia mp3 a komprimovaného audia,“ povedal Pitchforku Jonathan Sterne, autor knihy Mp3: The Meaning of a Format.“ No Ján Boleslav Kladivo má po ruke filozofickejšie a hlbšie vyjadrenie. Popularita mp3 súvisí s hlukom, ktorý nás obklopuje. „Ľuďom tento formát stačí, pretože pre hluk si málokto uvedomuje rozdiel medzi hudbou z mp3 a CD.
Ľudom napríklad prekáža, že majú škaredé trávniky, ale hluk už nie. Málo ľudí si uvedomuje, že hluk je únavný. Možno by stačilo, keby sa dohodli na tom, že sa bude vŕtať len medzi druhou a piatou (pozn. red. – sedíme v petržalskej reštaurácii, z paneláka oproti prichádza rev vŕtačky). Potrebujeme zvukovú hygienu. To platí aj pre počúvanie hudby. Pokiaľ bude v tomto priestore hluk, mp3 môže žiť donekonečna. Ak sa priestor skultivuje, tak možno vznikne požiadavka, nech sa hudba púšťa aspoň z CD.”
Keď sa nedávno vrátili platne, viacerí fanjšmekri si uvedomili, o čo všetko prišli, keď počúvali svoju obľúbenú hudbu na CD. Dnešným štandardom už nie je ani CD, je to empétrojka, ktorá má oveľa horšiu kvalitu ako cédečko, ale dokáže to rafinovane zamaskovať. Tak, že to neznalý poslucháč, počúvajúci hudbu skôr prísluchovo, ani nedokáže spozorovať. Keď stiahneme do počítača jednu pieseň, bude mať okolo 31 megabajtov. Teraz si predstavme, že máme v mašine veľkú knižnicu piesní. Ak by mala každá pesnička takéto parametre, náš harddisk by jednoducho skolaboval. Trik mp3 spočíva v tom, že pesničku dokáže skomprimovať na 3 megabajty, pričom v uchu poslucháča dokáže navodiť pocit, že skladba nebola o nič ukrátená. Rečou čísel obyčajné CD „streamujeme” rýchlosťou 1 440 kbps (kilobajtov za sekundu), najkvalitnejšie mp3 len 320 kbps, čo je asi štvornásobne nižší dátový tok ako pri CD.
„Psychoakusticky je mp3 vymyslená tak, aby ucho chýbajúce časti čo najmenej postrehlo,” vysvetľuje .týždňu Ján Boleslav Kladivo, známy bratislavský hudobník a zvukár, ktorý roky pracoval v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. „Informácie, ktoré sú na pôvodnej nahrávke, na mp3 už nie sú. Nepočuť dobre priestory, stereofóniu, artikuláciu nástrojov, ani nábehy jednotlivých zvukov. Všetky tieto parametre sú degradované, no rozdiel medzi CD a mp3 nie je v okolitom hluku, v ktorom žijeme, badateľný. Ten si všimneme až v úplnom tichu,” dodáva pesničkár a zvukový experimentátor. Ako príklad uvádza zvuk činely z bicej súpravy. „Na empétrojke znie činela trochu inak, ale ten rozdiel zbadáte, len ak si obe činely pustíte viackrát za sebou. Mp3 funguje tak, že v prvom pláne znie všetko kvalitne, ale zadnú vrstu zjednoduší.”
Kladivo odporúča počúvať mp3, ktoré majú hodnotu minimálne od 256 kbps, vtedy ešte hudba nie je príliš deformovaná. Potenciálnym audiofilom, ktorí chcú počúvať hudbu z počítača, radí, aby si kúpili 24-bitovú kartu a aby počúvali hudbu v 24-bitových súboroch vo formáte FLAC, ktorý má minimálne polovicu z kvality CD. Dvadsaťštyribitové súbory sa pôvodne predávali na fyzických diskoch ako DVD Audio (SACD). Tento formát sa však neujal, pretože podľa Kladiva ľudia berú hudbu skôr úžitkovo. Preto v tomto súboji vyhralo mp3 nad DVD Audiom, aj keď existuje významná skupina audiofilov (ide väčšinou o priaznivcov džezu, klasiky a oldies), ktorí počúvajú hudbu na formáte SACD. Ten sa predáva dodnes, ale firmy z toho nemajú žiadny veľký biznis.
.zvodné basy
Podľa hudobníka a producenta Tomáša Slobodu je mp3 je šikovný hudobný formát. Vyzdvihuje, že empétrojky v najvyššej kvalite sa dajú rýchlo stiahnuť a pre ich malú kapacitu sa môžu sťahovať v obrovských množstvách.
„Na to boli aj vymyslené. Ide však o obchod, ktorý čiastočne zamedzil nekontrolovateľné nelegálne šírenie hudby na internete. Považujem mp3 za veľký vynález modernej doby, keď za pár centov alebo zadarmo ľuďom sprístupnili doslova to, na čo majú práve chuť. To je super. Aj pre nás muzikantov je to super, najlepší spôsob, ako šíriť novú hudbu medzi ľuďmi,” hovorí člen bratislavských skupín Le Payaco a Sounds Like This. Empétrojka podľa neho pomohla aj začínajúcim skupinám, ktoré si vďaka nej môžu vyrobiť kvalitné demo.
Hudobník a producent Erik „Losos” Horák, člen niekdajších Noisecut, dnes líder populárneho Zlokota, dodáva, že empétrojka je prijateľným formátom na bežný prenos hudby. „Jej malá veľkosť je dosiahnutá zredukovaním frekvenčného rozsahu a množstva informácií, čo však 99,9 percenta populácie, ktorá počúva hudbu cez laptop alebo nekvalitné slúchadlá, nepozná. Digitál je, samozrejme, digitál, vždy len matematicky simuluje správanie sa zvukovej vlny. Ale nie je reálne, že všetci budú počúvať vinyly z desaťtisícových hi-fi gramofónov.“ Erik považuje mp3 za praktický formát na komunikáciu s jeho klientmi. Prežije aj to, keď hudbu počúva v mp3, pretože viac ho zaujíma obsah ako dokonalosť podania.
Pre Tomáš Slobodu je však kvalita zvuku rovnako dôležitá ako samotný obsah. „Mp3 hudba stratila na kráse. Hovorím o zvuku. S empétrojkami sa vytratilo čosi božské. Verím totiž tomu, že prvý bol zvuk. Mám ho za jedného z bohov a fakt mi je ľúto, že empétrojková generácia vlastne ozajstný, kvalitný zvuk ani nepozná.” Sloboda dodáva, že si ľudia na zvuk mp3 zvykli, časom im prišiel prirodzený, ale postupne odstránil schopnosť počúvať hudbu srdcom. „Ak má niekto pocit, že si vymýšľam, nech si pustí tú istú skladbu vo formáte mp3, a potom z vinylovej platne. Analógový zvuk je totiž dodnes neprekonaný.”
Erik Horák však pripomína minulosť, keď ľudia počúvali hudbu zo starých poškriabaných platní a zašumených pások, ktoré ustavičným kopírovaním strácali kvalitu. Dnes tento model vystriedala mp3, pričom podľa neho je mp3 oveľa prijateľnejšia. “ Nevýhoda je, že veľa ľudí vďaka jej nekontrolovateľnej šíriteľnosti nadobudlo dojem, že hudba nemá žiadnu hodnotu a je výsostné právo človeka mať ju zadarmo,“ dodáva hudobník a producent.
Tomáša Slobodu mrzí, že dnes aj rádiá hrajú hudbu najmä z mp3, ktorá je už skomprimovaná, no pri vysielaní prichádza ešte ďalšia komprimácia. „Ľudské ucho je však veľmi citlivé, a tak silne zdeformovaný a stlačený zvuk môže vyvolávať niekedy veľmi nepríjemné pocity,” hovorí Tomáš. Podľa Erika sa tento problém dá ustáť dobre spraveným mixom, za väčší problém však považuje takzvané „loudness wars”, keď štúdiá a producenti dávajú dôraz na čo najväčšiu hlasitosť, ktorá ovplyvňuje aj samotný spôsob aranžovania a mixovania skladieb. Prejavuje sa to aj extrémne vybudenými basmi, ktoré bývajú prispôsobené počúvaniu hudby v autách. Takmer všetci poznáme moment, keď na semaforoch vedľa zastavilo auto, z ktorého vychádzala extrémne hlasná techno hudba, postavená na dunivých basách. „Čím je nahrávka basovejšia, tým hlbšie zasahuje podvedomie. Nahrávky so silnými basmi zasahujú sexuálne žľazy. Preto štyridsiatnikov a päťdesiatnikov takéto nahrávky až tak nefascinujú,“ smeje sa Kladivo a dodáva: Nevymýšľam si, tieto poznatky vychádzajú z psychoakustických výskumov, podľa ktorých basy ovplyvňujú naše podvedomie. Vytláča sa vedomie, racionalita a prichádzajú podvedomé emócie, ktoré sa vyplavujú von. Mnoho ľudí sa tak očisťuje. Beží, počúva basovú nahrávku a psychicky to zo seba vyžmýka.”
.život v hluku
Čo by mohlo nahradiť mp3? Dobrou alternatívou je práve FLAC, mnohí hudobníci už dnes svoju hudbu ponúkajú nielen v mp3, ale aj v tomto formáte. Tomáš poukazuje na iný formát, ktorý by podľa neho mohol byť revolučný. Ide o PureTone (nazvaný aj Pono). Jeho autorom je legendárny kanadský pesničkár Neil Young. Je to digitálny formát, no analógovo upravený. „To by bolo fakt veľké. Chcem veriť, že sa mu to podarí presadiť na trh ako náhradu mp3.” O niečom podobnom rozmýšľa aj Erik Horák, podľa ktorého sa technika vyvíja veľmi rýchlo a často nie celkom predpovedateľne. „Možno sa uchytí nejaký bezstratový formát, možno sa hudba bude streamovať z nejakých úložísk. Pre bežného konzumenta hudby je však mp3 bohato postačujúci formát vzhľadom na zariadenia, z ktorých je reprodukovaná. Nejaká masová požiadavka na väčšiu kvalitu tu nie je, na rozdiel, napríklad, od videa.“
Podľa hudobnej stránky Pitchfork.com tu mp3 ešte nejaký čas s nami zostane. Ľudia majú v počítačoch obrovské kolekcie hudby v tomto formáte, ktoré si kúpili alebo nelegálne stiahli. A keďže si ich nekúpili, nebudú predsa míňať peniaze podobným spôsobom, ako keď sa prechádzalo z vinylov na cédečká. „Mp3 tu bude dovtedy, pokiaľ sa neobjaví výkonnejšia telekomunikačná infraštruktúra s novými možnosťami a novými cestami zdieľania hudby. Vtedy sa skončí dominancia mp3 a komprimovaného audia,“ povedal Pitchforku Jonathan Sterne, autor knihy Mp3: The Meaning of a Format.“ No Ján Boleslav Kladivo má po ruke filozofickejšie a hlbšie vyjadrenie. Popularita mp3 súvisí s hlukom, ktorý nás obklopuje. „Ľuďom tento formát stačí, pretože pre hluk si málokto uvedomuje rozdiel medzi hudbou z mp3 a CD.
Ľudom napríklad prekáža, že majú škaredé trávniky, ale hluk už nie. Málo ľudí si uvedomuje, že hluk je únavný. Možno by stačilo, keby sa dohodli na tom, že sa bude vŕtať len medzi druhou a piatou (pozn. red. – sedíme v petržalskej reštaurácii, z paneláka oproti prichádza rev vŕtačky). Potrebujeme zvukovú hygienu. To platí aj pre počúvanie hudby. Pokiaľ bude v tomto priestore hluk, mp3 môže žiť donekonečna. Ak sa priestor skultivuje, tak možno vznikne požiadavka, nech sa hudba púšťa aspoň z CD.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.