Muž sedí v kresle a pozerá sa na tablet. Bez toho, aby sa zariadenia dotkol alebo povedal čo i len slovo, vyberie aplikáciu na prehrávanie hudby, zvolí pesničku, chvíľu si vypočuje a potom opäť zapauzuje. Takéto video zverejnili na jar výskumníci zo Samsungu a Texaskej univerzity v Dallase. Používateľ tabletu na videu má na hlave čiapku s elektródami a tablet ovláda iba pomocou svojich myšlienok. Aj keď sa to môže zdať na prvý pohľad neuveriteľné, v skutočnosti je to iba jeden z mnohých projektov, ktoré sa snažia presadiť ovládanie počítačov pomocou mysle.
.armádna technológia
Už o niekoľko rokov by mohol byť život oveľa jednoduchší. Chcete napísať email, ale máte plné ruky? Stačí pomyslieť. Chcete pustiť doma klimatizáciu, ale ste ďaleko od ovládacieho panelu? Stačí pomyslieť.
Máme dotykové obrazovky, ktoré reagujú na pokročilé hmaty; televízory, ktoré sa dajú ovládať mávaním rukou a autá či telefóny, s ktorými sa môžete rozprávať. Ani tie však nie sú také futuristické a zaujímavé ako priame ovládanie mysľou. Touto myšlienkou sa zaoberajú akademici už od sedemdesiatych rokov. Po vedcoch sa jej rýchlo chytili armády, konkrétne americká vojenská agentúra DARPA (tá istá, ktorej vďačíme za vznik internetu a autonómneho Google auta).
Helmy na rozpoznávanie myšlienok sú bežné vo výskumných laboratóriách v zdravotníctve či na univerzitách vrátane Bratislavy. Každodenné praktické využitie však bolo dlho limitované. Zapojiť ovládanie mysľou dáva najväčší zmysel vtedy, ak človek nemôže chytiť klávesnicu či myš, a tak sa táto disciplína dlho sústredila iba na imobilných ľudí. Jeden z prvých ľudí, ktorí mali možnosť ovládať počítač pomocou mysle, bol Matt Nagle, ochrnutý na celom tele. Zariadenie BrainGate na čítanie myšlienok mu implantovali do hlavy v roku 2004. Pomocou neho mohol ovládať počítač podobne, ako to robí zdravý človek myšou. Keď si pomyslel „hore“ kurzor sa začal posúvať nahor a naopak. Ďalší hendikepovaní pomocou počítačového čipu, ktorý číta ich myšlienky, ovládajú napríklad svoju protetickú ruku, nohu alebo invalidný vozík. Teraz však technológia postupne smeruje k masovej produkcii a dobrej komerčnej budúcnosti.
.ako v Hviezdnych vojnách
Jednou z prvých firiem, ktorej sa podarilo dostať „čítanie myšlienok“ k masám, bola NeuroSky. V roku 2009, päť rokov po založení, sa jej podaril nevídaný prielom, keď spolu s výrobcom hračiek Uncle Milton začali vyrábať hračku Star Wars Force Trainer. Išlo o pingpongovú loptičku uzavretú v priehľadnom valci. Dieťa si nasadilo čelenku, ktorá sledovala myšlienkovú aktivitu a loptičku podľa nej nadnášala do vzduchu. Ak sa sústredilo, mohlo loptičku prinútiť levitovať. Hračka za 130 dolárov sa stala hitom nie preto, že by poskytovala ktovieakú zábavu, ale skôr preto, že to bolo prvýkrát, čo sa podobná technológia ocitla v rukách bežného spotrebiteľa. Premeniť myšlienky na niečo hmotné s pomocou zvláštneho headsetu bolo niečo nové.
Po úspechu firma predstavila ďalší produkt – MindWave Mobile. To už nie je jednoduchá hračka, ale univerzálne zariadenie. Ide o čelenku, čítajúcu myšlienky, ktorú pripojíte k počítaču a môžete pomocou nej hrať najrôznejšie hry. Firma má vlastnú obdobu app storu, kde ponúka viac ako sto aplikácií, ktoré sú kompatibilné s ich produktom. Od jednoduchých hier cez výskumné programy až po softvér, ktorý ma pomôcť človeku zrelaxovať a uvoľniť sa.
.štýlová čelenka
Aj ďalšia kalifornská firma Emotiv Systems sa sústreďuje na ovládanie hier myšlienkami, ale zvolila iný postup. Jej headset EPOC je s cenou 300 dolárov vo vyššej cenovej kategórii, ale jej majiteľ už nie je odkázaný na jednoduché retro hry s dinosaurmi, balónmi a zombiami. Čelenka sa dá nastaviť tak, aby sa ňou dali ovládať niektoré funkcie v populárnych hrách ako Call of Duty či World of Warcraft, prípadne iný bežný softvér. Myš a klávesnica ešte nie sú úplne nepotrebné, ale pribudla k nim ďalšia metóda vstupu.
Medzi technologickými nadšencami v poslednom čase rezonuje najmä tretie meno: kanadská firma InteraXon. Jej traja zakladatelia vytvárali už pred desiatimi rokmi umelecké inštalácie, ktoré pracovali s konceptom čítania myšlienok. V roku 2007 si uvedomili, že technológia by mohla mať oveľa širšie využitie a založili firmu. Pôvodne spolupracovali s rôznymi ďalšími výrobcami a tvorili softvér. Minulý rok sa však rozhodli, že skúsia vyrobiť vlastný projekt. Na portáli Indiegogo otvorili kampaň na čelenku Muse. Produkt sa ľuďom páčil a firma za jeden a pol mesiaca vyzbierala takmer tristotisíc amerických dolárov a svoj stanovený cieľ prekonala dvojnásobne.
Muse má veľmi jednoduchý a nenápadný dizajn. Firma si zakladá na štýlovosti, keďže je jej jasné, že zariadenie, ktoré by vyzeralo ako z ordinácie neurológa, by v širokej verejnosti asi nezabodovalo. Zakladateľka spoločnosti Ariel Gartenová pre Laptop Magazine povedala, že so svojou bezdrôtovou čelenkou chodí bežne na nákupy a nikomu sa to nezdá podozrivé. „Keď zastavím ľudí, aby som sa ich opýtala, čo si myslia o zariadení, čo mám na hlave, ani nevedia, o čom hovorím. Povedia iba: ‚Vyzeráš pekne.‘ Netušia, že na sebe nosím takú pokročilú technológiu,“ povedala Gartenová.
.fitko pre hlavu
Muse má najvyšší počet senzorov oproti konkurencii – až štyri – a je stavaný na rôzne využitia. Môžete ho prepojiť s iPadom a ovládať pomocou neho jednoduché hry. Alebo si ho nasadíte počas písania emailov, a do správy zakódujete svoje momentálne pocity. Softvér EmoType, ktorý vyvinula firma na demonštráciu jedného možného využitia, mení typ a veľkosť písma v závislosti od vašej nálady. Aj keď nejde o nič viac ako o ukážku, podobné technológie môžu mať v budúcnosti obrovský dopad na spôsoby komunikácie a zjednodušia zdieľanie myšlienok v digitálnom svete. Čelenka Muse sa má dostať na trh koncom tohto roka a už teraz ju napäto očakávajú zástupy záujemcov.
Dôvod, prečo sa darí práve jednoduchým zariadeniam, ktoré sú často určené na hranie, je zrejmý. Technológia ešte nie je pokročilá natoľko, aby sme mohli pomocou myšlienok napísať dokument alebo ovládať auto. Keď reportér britského denníka Telegraph Nick Collins skúšal mysľou ovládanú hru Neurolympics a chcel svoju postavičku posunúť doľava, posunula sa opačným smerom. David Pogue z magazínu Scientific American mal zase možnosť ovládať mysľou helikoptéru na diaľkové ovládanie, čo podľa jeho slov „ledva fungovalo“.
Technológia sa posúva vpred a algoritmy sú čoraz presnejšie, čo dosvedčuje aj pribúdajúci počet zariadení. A práve produkty, ktoré slúžia primárne na zábavu, sú veľmi dobrým kandidátom na masové rozšírenie technológie – niečo podobné sa podarilo napríklad Nintendu Wii s pohybovým senzorom, ktorý je dnes štandardom pre mnohé ďalšie zariadenia a využitia. Okrem zábavy poskytujú tieto zariadenia aj jeden skrytý benefit. Keď s nimi narábate, trénujete svoju myseľ a pamäť ako pri žiadnej inej činnosti. Gartenová pre CNN prirovnala použitie Musu k lúšteniu krížoviek alebo sudoku. „Ale tie to robia iba na nepriamej úrovni, s Musom sa dostávame o jednu úroveň vyššie,“ dodala. Zariadenia, ktoré čítajú myseľ, už dnes pomáhajú ľuďom s poranením hlavy a stimulujú ich.
.záhadný mozog
Ale ako to vôbec môže fungovať? Mozog pri práci vysiela elektromagnetické vlny, ktoré môže zachytiť iný senzor. Síce nevie, nad čím rozmýšľate, ale vie určiť, odkiaľ signál prichádza, takže sa môže pokúsiť signál dešifrovať. Najlepšie dokážu pracovať senzory implantované v hlave človeka, ktoré sa používajú napríklad pri imobilných pacientoch. Tí mysľou môžu ovládať počítač, a vďaka tomu komunikovať s ostatnými alebo ovládať robotickú končatinu. Ťažko si však predstaviť, že by si niekto dal implantovať čip na to, aby sa zahral hru, preto komerčné senzory majú formy čiapky alebo čelenky, so senzormi pritlačenými na čelo či temeno.
Aj keď je technológia zatiaľ len na začiatku dlhej cesty, stáva sa čoraz presvedčivejšou. A nemyslí si to len zopár technologických nadšencov, ale aj profesionálni investori. Tí naliali v auguste tohto roku do firmy InteraXon šesť miliónov dolárov. Experti z IBM „čítanie mysle“ umiestnili do svojho predposledného výberu 5 in 5, kde každoročne vyberajú inovatívne technológie, ktoré budú formovať budúcnosť.
Autor je spolupracovník .týždňa.
.armádna technológia
Už o niekoľko rokov by mohol byť život oveľa jednoduchší. Chcete napísať email, ale máte plné ruky? Stačí pomyslieť. Chcete pustiť doma klimatizáciu, ale ste ďaleko od ovládacieho panelu? Stačí pomyslieť.
Máme dotykové obrazovky, ktoré reagujú na pokročilé hmaty; televízory, ktoré sa dajú ovládať mávaním rukou a autá či telefóny, s ktorými sa môžete rozprávať. Ani tie však nie sú také futuristické a zaujímavé ako priame ovládanie mysľou. Touto myšlienkou sa zaoberajú akademici už od sedemdesiatych rokov. Po vedcoch sa jej rýchlo chytili armády, konkrétne americká vojenská agentúra DARPA (tá istá, ktorej vďačíme za vznik internetu a autonómneho Google auta).
Helmy na rozpoznávanie myšlienok sú bežné vo výskumných laboratóriách v zdravotníctve či na univerzitách vrátane Bratislavy. Každodenné praktické využitie však bolo dlho limitované. Zapojiť ovládanie mysľou dáva najväčší zmysel vtedy, ak človek nemôže chytiť klávesnicu či myš, a tak sa táto disciplína dlho sústredila iba na imobilných ľudí. Jeden z prvých ľudí, ktorí mali možnosť ovládať počítač pomocou mysle, bol Matt Nagle, ochrnutý na celom tele. Zariadenie BrainGate na čítanie myšlienok mu implantovali do hlavy v roku 2004. Pomocou neho mohol ovládať počítač podobne, ako to robí zdravý človek myšou. Keď si pomyslel „hore“ kurzor sa začal posúvať nahor a naopak. Ďalší hendikepovaní pomocou počítačového čipu, ktorý číta ich myšlienky, ovládajú napríklad svoju protetickú ruku, nohu alebo invalidný vozík. Teraz však technológia postupne smeruje k masovej produkcii a dobrej komerčnej budúcnosti.
.ako v Hviezdnych vojnách
Jednou z prvých firiem, ktorej sa podarilo dostať „čítanie myšlienok“ k masám, bola NeuroSky. V roku 2009, päť rokov po založení, sa jej podaril nevídaný prielom, keď spolu s výrobcom hračiek Uncle Milton začali vyrábať hračku Star Wars Force Trainer. Išlo o pingpongovú loptičku uzavretú v priehľadnom valci. Dieťa si nasadilo čelenku, ktorá sledovala myšlienkovú aktivitu a loptičku podľa nej nadnášala do vzduchu. Ak sa sústredilo, mohlo loptičku prinútiť levitovať. Hračka za 130 dolárov sa stala hitom nie preto, že by poskytovala ktovieakú zábavu, ale skôr preto, že to bolo prvýkrát, čo sa podobná technológia ocitla v rukách bežného spotrebiteľa. Premeniť myšlienky na niečo hmotné s pomocou zvláštneho headsetu bolo niečo nové.
Po úspechu firma predstavila ďalší produkt – MindWave Mobile. To už nie je jednoduchá hračka, ale univerzálne zariadenie. Ide o čelenku, čítajúcu myšlienky, ktorú pripojíte k počítaču a môžete pomocou nej hrať najrôznejšie hry. Firma má vlastnú obdobu app storu, kde ponúka viac ako sto aplikácií, ktoré sú kompatibilné s ich produktom. Od jednoduchých hier cez výskumné programy až po softvér, ktorý ma pomôcť človeku zrelaxovať a uvoľniť sa.
.štýlová čelenka
Aj ďalšia kalifornská firma Emotiv Systems sa sústreďuje na ovládanie hier myšlienkami, ale zvolila iný postup. Jej headset EPOC je s cenou 300 dolárov vo vyššej cenovej kategórii, ale jej majiteľ už nie je odkázaný na jednoduché retro hry s dinosaurmi, balónmi a zombiami. Čelenka sa dá nastaviť tak, aby sa ňou dali ovládať niektoré funkcie v populárnych hrách ako Call of Duty či World of Warcraft, prípadne iný bežný softvér. Myš a klávesnica ešte nie sú úplne nepotrebné, ale pribudla k nim ďalšia metóda vstupu.
Medzi technologickými nadšencami v poslednom čase rezonuje najmä tretie meno: kanadská firma InteraXon. Jej traja zakladatelia vytvárali už pred desiatimi rokmi umelecké inštalácie, ktoré pracovali s konceptom čítania myšlienok. V roku 2007 si uvedomili, že technológia by mohla mať oveľa širšie využitie a založili firmu. Pôvodne spolupracovali s rôznymi ďalšími výrobcami a tvorili softvér. Minulý rok sa však rozhodli, že skúsia vyrobiť vlastný projekt. Na portáli Indiegogo otvorili kampaň na čelenku Muse. Produkt sa ľuďom páčil a firma za jeden a pol mesiaca vyzbierala takmer tristotisíc amerických dolárov a svoj stanovený cieľ prekonala dvojnásobne.
Muse má veľmi jednoduchý a nenápadný dizajn. Firma si zakladá na štýlovosti, keďže je jej jasné, že zariadenie, ktoré by vyzeralo ako z ordinácie neurológa, by v širokej verejnosti asi nezabodovalo. Zakladateľka spoločnosti Ariel Gartenová pre Laptop Magazine povedala, že so svojou bezdrôtovou čelenkou chodí bežne na nákupy a nikomu sa to nezdá podozrivé. „Keď zastavím ľudí, aby som sa ich opýtala, čo si myslia o zariadení, čo mám na hlave, ani nevedia, o čom hovorím. Povedia iba: ‚Vyzeráš pekne.‘ Netušia, že na sebe nosím takú pokročilú technológiu,“ povedala Gartenová.
.fitko pre hlavu
Muse má najvyšší počet senzorov oproti konkurencii – až štyri – a je stavaný na rôzne využitia. Môžete ho prepojiť s iPadom a ovládať pomocou neho jednoduché hry. Alebo si ho nasadíte počas písania emailov, a do správy zakódujete svoje momentálne pocity. Softvér EmoType, ktorý vyvinula firma na demonštráciu jedného možného využitia, mení typ a veľkosť písma v závislosti od vašej nálady. Aj keď nejde o nič viac ako o ukážku, podobné technológie môžu mať v budúcnosti obrovský dopad na spôsoby komunikácie a zjednodušia zdieľanie myšlienok v digitálnom svete. Čelenka Muse sa má dostať na trh koncom tohto roka a už teraz ju napäto očakávajú zástupy záujemcov.
Dôvod, prečo sa darí práve jednoduchým zariadeniam, ktoré sú často určené na hranie, je zrejmý. Technológia ešte nie je pokročilá natoľko, aby sme mohli pomocou myšlienok napísať dokument alebo ovládať auto. Keď reportér britského denníka Telegraph Nick Collins skúšal mysľou ovládanú hru Neurolympics a chcel svoju postavičku posunúť doľava, posunula sa opačným smerom. David Pogue z magazínu Scientific American mal zase možnosť ovládať mysľou helikoptéru na diaľkové ovládanie, čo podľa jeho slov „ledva fungovalo“.
Technológia sa posúva vpred a algoritmy sú čoraz presnejšie, čo dosvedčuje aj pribúdajúci počet zariadení. A práve produkty, ktoré slúžia primárne na zábavu, sú veľmi dobrým kandidátom na masové rozšírenie technológie – niečo podobné sa podarilo napríklad Nintendu Wii s pohybovým senzorom, ktorý je dnes štandardom pre mnohé ďalšie zariadenia a využitia. Okrem zábavy poskytujú tieto zariadenia aj jeden skrytý benefit. Keď s nimi narábate, trénujete svoju myseľ a pamäť ako pri žiadnej inej činnosti. Gartenová pre CNN prirovnala použitie Musu k lúšteniu krížoviek alebo sudoku. „Ale tie to robia iba na nepriamej úrovni, s Musom sa dostávame o jednu úroveň vyššie,“ dodala. Zariadenia, ktoré čítajú myseľ, už dnes pomáhajú ľuďom s poranením hlavy a stimulujú ich.
.záhadný mozog
Ale ako to vôbec môže fungovať? Mozog pri práci vysiela elektromagnetické vlny, ktoré môže zachytiť iný senzor. Síce nevie, nad čím rozmýšľate, ale vie určiť, odkiaľ signál prichádza, takže sa môže pokúsiť signál dešifrovať. Najlepšie dokážu pracovať senzory implantované v hlave človeka, ktoré sa používajú napríklad pri imobilných pacientoch. Tí mysľou môžu ovládať počítač, a vďaka tomu komunikovať s ostatnými alebo ovládať robotickú končatinu. Ťažko si však predstaviť, že by si niekto dal implantovať čip na to, aby sa zahral hru, preto komerčné senzory majú formy čiapky alebo čelenky, so senzormi pritlačenými na čelo či temeno.
Aj keď je technológia zatiaľ len na začiatku dlhej cesty, stáva sa čoraz presvedčivejšou. A nemyslí si to len zopár technologických nadšencov, ale aj profesionálni investori. Tí naliali v auguste tohto roku do firmy InteraXon šesť miliónov dolárov. Experti z IBM „čítanie mysle“ umiestnili do svojho predposledného výberu 5 in 5, kde každoročne vyberajú inovatívne technológie, ktoré budú formovať budúcnosť.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.