.je streda popoludní, v ulici neďaleko gotickej katedrály v historickom centre Plzne sa práve začína míting pravicovej TOP 09. Do kaviarne, nazvanej TOPcafé, vstupuje Miroslav Kalousek, bývalý minister financií a mozog strany. Pôsobí unavene, pozerá sa najmä do zeme, hovorí potichu a trochu komplikovane. Prekáža mu kumulácia moci v rukách ľavice a deklaruje, že Česko čakajú možno najdôležitejšie voľby od roku 1989. Ale nepôsobí to tak, že by tomu aj sám veril. Napokon, ani presviedčať nie je veľmi koho, okrem miestnych médií a regionálnych kandidátov sa stretli najmä skalní fanúškovia, starší a tí najmladší. Ľudia nemajú otázky, chcú si len podať ruku s Kalouskom.
.karel s čírom
Kalouskova strana mala byť pritom jedným z favoritov predčasných volieb. Keď začiatkom leta padla Nečasova vláda, TOP-ka mala viacero tromfov. V januári tohto roku, pred druhým kolom prezidentských volieb, sa celá pravica zjednotila za Karlom Schwarzenbergom. Médiá, herci, umelci, intelektuáli, študenti – všetci bojovali „za Karla s čírem“ a proti Zemanovi. V druhom kole síce prehral, ale získal 45 percent a bol vnímaný ako hlavný oponent prezidenta Zemana. Kalousek staval na tejto línii, keď ostro a s humorom kritizoval úradnícku vládu premiéra Rusnoka, ktorú nazval „vládou Zemanových kamošov“. V ODS prepukli vnútorné spory, do čela išla druhá stranícka liga a Klaus sa od svojej strany verejne dištancoval. A keďže prezident Zeman sa začal na verejnosti objavovať v opitom stave, vyzeralo to ako ideálna situácia pre nového lídra pravice. Niečo sa však stalo. Teraz je TOP 09 niekde na hranici 10 percent. Takto nevyzerá líder pravice.
„Vyzeralo to ,jako pohádka',“ hovorí Marek Ženíšek, 35-ročný podpredseda TOP 09 a líder kandidátky v plzenskom kraji. „Zdalo sa, že sa zopakuje prezidentská voľba, prebehne akoby jej tretie kolo, niektorí dokonca začali hovoriť, že Karel bude premiérom. A potom prišiel ,Andrej s kuřetem' a všetko je inak,“ hovorí Ženíšek. Naráža pritom na prekvapivý nástup volebného hnutia ANO, ktoré založil miliardár slovenského pôvodu Andrej Babiš. Jeho nástup je ohromujúci: kúpil si vplyvné pražské médiá (denníky Lidové noviny a Mladá fronta Dnes), na svoju kandidátku prizval mix rešpektovaných osobností, podnikateľov a každý Čech pozná reklamu s Jaromírom Jágrom na Babišove kurence.
Vráťme sa však k TOP-ke. Prečo strana, ktorá sa prezentuje sloganom, že proti autoritárskemu režimu stavia autority v politike, nedokáže osloviť Schwarzenberových voličov z prezidentských volieb? Čiastočne za to zrejme môže aj český politický systém. Schwarzenberg je na čele kandidátky v Prahe, kde zrejme s prehľadom vyhrá, inde však kandidujú iní lídri. Kalousek má povesť hulváta, ktorý telefonuje policajtom a vyšetrovateľom a od srdca im povie, čo si o nich myslí. Podľa prieskumov mimoriadne ostro polarizuje spoločnosť: okolo 15 percent voličov si ho váži, ale až 80 percent ho nemôže vystáť. Zďaleka teda nejde len o ľavičiarov či komunistov. Kalousek má povesť dômyselného technológa moci, ktorý myslí štyri ťahy dopredu, ale dráždi aj mnohých pravičiarov. Pre jedných nesie zodpovednosť za to, že vláda nedodržala svoje slovo a zvyšovala dane (kriticky sa vníma najmä zvýšenie DPH), médiá opakujú aj niekoľko nejasných káuz. A do tretice, hoci bol Kalousek minister, ktorý dokázal šetriť a udržať deficit na jednej z najnižších úrovní v Európe, zďaleka nemá imidž Ivana Mikloša. Podľa viacerých ekonómov, od pravičiara Pavla Kohouta po centristov typu Jana Švejnara, českú recesiu zavinil práve neopatrný Kalousek. A, samozrejme, neslávna vláda na čele s ODS a TOP-kou sa skončila úplne katastrofálne: zásahom polície na úrade vlády, zahanbujúcou demisiou premiéra Nečasa, ktorého stiahla do skazy Jana Nagyová. Ale ani toto všetko ešte nevysvetľuje hĺbku krízy, v ktorej sa ocitla česká pravica.
.iné Česko
Nadávkou sa už stáva samotné slovo pravica, akoby sa diskreditáciou všetkého modrého končila celá jedna éra. Komentátor českých Hospodářskych novin Petr Kamberský túto zmenu opísal ako nástup „toho druhého Česka,“ ktoré reprezentuje extrémne ľavicovú a rovnostársku spoločnosť.
„Snažili sme sa zaútočiť na Babiša a otvoriť tému jeho minulosti, nazvali sme ho udavačom,“ hovorí Marek Ženíšek. „Vedeli sme, že povedať, že bol eštebák, už nefunguje, ľudí to nezaujíma. Chceli sme to povedať inak, ale nezaujalo ani to. Nie je to, prosto, téma, nechápem to,“ dodáva Ženíšek, ktorý prišiel do TOP-ky z KDÚ-ČSL. Spoločenský posun ilustruje tým, že ešte pred pár rokmi bol bývalý český komisár a prednovembrový Pavel Telička nevoliteľný. Dnes je lídrom kandidátky. TOP-ka sa snaží upozorňovať na nástup KSČM k moci, na to, že komunisti žiadajú vystúpenie z NATO, na prítomnosť ruských agentov v okolí prezidenta štátu a koncentráciu moci v rukách ľavice, ktorá má prezidenta, väčšinu v Senáte a aj na ústavnom súde – a po voľbách môže mať väčšinu v snemovni aj premiéra. Nič z toho však nefunguje. „Prekvapuje ma to. Občas uvažujem, na akých vratkých základoch stojí táto republika a čo všetko znamenal Havlov odchod. Ale na druhej strane nás rovnako prekvapilo aj to, ako povstala polovica národa za Schwarzenberga v prezidentských voľbách,“ hovorí Ženíšek. Takže, čo sa stalo s pravicou?
Možno najdôležitejšia časť odpovede sa týka jej samotnej. Pravicu dnes až na pár výnimiek reprezentujú ľudia, ktorí sú profesionálnymi politikmi, majú okolo štyridsiatky, do politiky išli priamo zo školy a nikdy sa inak ako politikou neživili. Odchodom Klausa a zakladateľskej generácie sa táto skutočnosť ukázala v celej nahote.
.štát ako firma
Je studené popoludnie a Zeyerova ulica v Karlových Varoch je plná ľudí, náhliacich sa neďalekú autobusovú stanicu. Je to jedna z mála ulíc v meste, kde na prvé počutie čeština ešte dominuje nad ruštinou. To je zrejme dôvod, prečo si ju Babišovo hnutie ANO vybralo ako miesto svojho predvolebného mítingu. Andrej Babiš však chýba. Pred stanom s nápisom „ANO, bude lepšie“ rečnia krajskí kandidádi. Pristaví sa len málokto, niekoľko ľudí si síce berie propagačné materiály, ale aj to skôr preto, aby sa zbavili rozdávajúcich aktivistov. Poďakovanie moderátorky rečníkom za to, že boli ohľaduplní k poslucháčom a dodržali časový limit, vyznieva trochu komicky.
Ján Ulrych, ktorý je dvojkou na karlovarskej kandidátke strany, však napriek nezáujmu ľudí o míting neskrýva optimizmus. Napokon, samotný Babiš plní mítingové sály. „Budeme mať pätnásť až dvadsať percent, každý týždeň rastieme o dve percentá,“ vyhlasuje sebavedomo Ulrych a pomáha si číslami z prieskumov. Podľa nich má Babišova strana skutočne veľkú šancu skončiť tretia za sociálnymi demokratmi (ČSSD) a komunistami. Svoj hlas sa jej chystajú dať najmä bývalí voliči Vecí verejných, sklamaní voliči TOP 09 a ODS, ale aj veľa ľudí, ktorí predtým nevolili. Podľa posledných prieskumov sa ANO dokonca darí oslovovať aj voličov sociálnej demokracie, čo v štábe tejto najsilnejšej strany vyvoláva značnú nervozitu. Vďaka Babišovmu nástupu sa zmenšili šance niektorých protestných strán, ako je Úsvit priamej demokracie bizarného česko-japonského senátora Tomio Okamuru či volebný blok Hlavu hore Jany Bobošíkovej. Zo strachu pred nevyspytateľným miliardárom zase profituje „klidná síla“ KDÚ – ČSL, ktorá má po prepadáku z minulých volieb opäť šancu dostať sa do parlamentu.
Ján Ulrych bol za minulého režimu šéfom poľnohospodárskeho družstva a po jeho páde spoluzakladal mliekárenskú firmu Hollandia. S Babišom sa pozná už štrnásť rokov. „Je to tvrdý obchodník, ale keď sme sa dohodli a podali sme si ruku, tak to platilo. Možno preto ma pred pol rokom oslovil.“ Na našu otázku, či mu neprekáža Babišovo spojenie s ŠtB, len mávne rukou s tým, že sme mladí a nedokážeme tú dobu posúdiť. „Keď som bol v roku 1988 na veľtrhu v Hannoveri, tiež som musel potom napísať správu, s kým som sa tam stretol. Nič som nepodpisoval, ale čo ja viem, čo si kto v ŠtB poznamenal. V zahraničnom obchode, kde pracoval Babiš, ste takéto správy museli podávať skoro každý deň,“ hovorí Ulrych. Dodáva, že on sám vstúpil po trojročnom váhaní v roku 1977 do komunistickej strany, pretože vraj nemal inú možnosť, ak chcel slušne bývať a diaľkovo študovať na vysokej škole. Minulosť však podľa neho už dnes v Česku zaujíma málokoho. Ľudí vraj trápi skôr to, že neschopní politici nedokážu štát riadiť tak, aby za svoje dane dostávali kvalitné služby. „V tom sa s Babišom stotožňujem, že štát je firma a treba ju tak aj riadiť,“ tvrdí Ulrych.
Na otázku, či ho ako podnikateľa nikdy nelákalo členstvo v ODS, alebo inej pravicovej strane, Ulrych len pohŕdavo krúti hlavou. „Vidím, akých ľudí tu na Karlovarsku dala ODS a TOP-ka na kandidátku. To sú chlapci, ktorí celý život nič poriadne nerobili, len sedeli v politických sekretariátoch a intrigovali. Ja som celý život riadil veľké kolektívy ľudí. Pre mňa títo panáčikovia nie sú partneri do partie.“
.strana žoldákov a bosov
Kedysi mocná ODS už naozaj vyzerá inak. A pád českej pravice nemožno pochopiť bez pádu ODS. Dobre to ilustruje práve prípad Plzne. Je to bohaté mesto, kde sa platí dostatok daní na kvalitnú údržbu a rozvoj mesta, kde je dosť sponzorov na kvalitný hokejový aj futbalový klub, ktorý hrá tri roky po sebe Ligu majstrov. Plzeň preslávilo pivo, ktoré tu varil Nemec Josef Groll, mesto na konci vojny oslobodili Američania, v roku 1953 tam boli protesty proti komunistom. Ešte pred desiatimi rokmi mala ODS v meste potenciál niekde na hranici 40 percent, dnes je to zhruba polovica a tieto voľby možno ukážu, že ešte menej.
Osud tunajšej ODS dobre ilustruje príbeh Zdeňka Proseka, 63-ročného bývalého populárneho primátora Plzne a dnes už bývalého člena ODS. Prosek je mohutný a na pohľad charizmatický muž. Sedíme v kaviarni a predtým, než začne hovoriť, naplní si fajku tabakom a ležérne si ju zapáli. „Viete, dnes idú do politiky ľudia, pre ktorých je to ,obor‘, často nemajú pred vstupom ani životné skúsenosti, dokonca ani rodinu,“ hovorí bývalý primátor. Prosek je synom v meste známeho urbanistu, patril k zakladateľom ODS, váži si Klausa a ako primátor ukončil kariéru s dobrou povesťou. „Keď sme zakladali ODS, neboli tam žiadni – ako im hovorím – žoldáci. To sú ľudia, ktorí vedia hovoriť, aj sa vedia postarať o svoju popularitu, ale inak poslúchajú svojho bosa, ktorého záujmy zastupujú.“ Zdeněk Prosek bol primátorom Plzne v rokoch 1994 až 1998 a hoci bol v meste populárny, strana ho odmietla postaviť na kandidátku. Čo sa stalo? „Všimnite si, kde má ODS najväčší problém. Sú to mestá, kde je najväčšia korisť, teda Praha, Plzeň, Brno či Liberec. U nás sa tá korisť volala Plzenská teplárenská. Ide o mestom kontrolovaný podnik, ktorý znáša zlaté vajcia,“ vysvetľuje Prosek. Podnik podľa jeho slov potreboval masívnu investíciu, Prosek nechcel, aby to platilo mesto a hľadal formu privatizácie, aby do spoločnosti vstúpil zahraničný investor. To však narazilo na záujmy podnikateľského krídla ODS, ktoré v strane nebolo ani tak kvôli slobodnému trhu, ale najmä kvôli svojmu biznisu. A to stálo populárneho primátora miesto.
Do politiky sa síce ešte vrátil, v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom parlamentu, ale pobyt v Prahe mu len potvrdil všetky zlé predtuchy. Ako poslanec sa cítil stratený, v strane už podľa neho príliš dominovali záujmy, nie idey. A teda aj ľudia, ktorým išlo o ich záujmy, obchodné, podnikateľské alebo spoločenské, ktorí vyhľadávali v politike prestíž a uznanie. A to je podľa bývalého primátora na politiku málo. Hoci sám na začiatku kariéry zvažoval, že predloží privatizačný projekt, hodil ho napokon do koša, pretože ho fascinoval homo politicus Václav Klaus – muž, ktorý kedysi vstupoval do politiky kvôli tomu, že sa chcel zapísať do dejín. Klausovec Prosek sa svojej ODS odcudzil, hlasoval proti Lisabonskej zmluve, ale už bol na okraji a napokon stratil o ODS záujem. Keď padol premiér Nečas („jeden z najlepších premiérov, čo sme mali“), bol situáciou v strane šokovaný. „Žiadna diskusia o tom, čo sa stalo, žiadna diskusia o programe a vlastne ani o kandidátke. Zaželal som im veľa šťastia a zo strany som odišiel,“ hovorí sklamane Prosek. Exprimátor však podporil partiu, ktorá pôsobí dosť bizarne: kandidátku Jany Bobošíkovej, s ktorou si okruh priaznivcov okolo Václava Klausa spája nádej, že pôjde o kryštalizačné jadro, z ktorého raz môže vzniknúť nová strana. Aj Zdeněk Prosek si uvedomuje, že Bobošíková nemá šancu napodobniť úspech ODS z 90. rokov. Aj preto svoju podporu označuje za luxus, ak nie ilúziu, ktorú mu umožňuje jeho staroba.
.bez víťaznej nálady
Len kúsok od plzenského mítingu TOP 09 sa začína predvolebné zhromaždenie ČSSD. Do honosnej secesnej budovy Meštianskej besedy prichádzajú najmä dôchodcovia a ľudia nad päťdesiat. „Nechcete ružu, dali mi dve a takýto počet sa predsa nosí na pohreb,“ prihovára sa k nám staršia pani, ktorá si sadá vedľa nás.
Atmosféra v sále síce nie je pohrebná, ale nedá sa ani povedať, že by medzi osadenstvom, napriek kríze českej pravice, panovala víťazná nálada. Rečníci ju akosi nevedia preniesť do obecenstva. Aj keď predseda strany Bohuslav Sobotka, na rozdiel od Kalouska, pri prejave aspoň mení tón hlasu, nedostáva ľudí do varu. Chýba mu schopnosť vyvolať emóciu, že pred nimi stojí sebavedomý budúci premiér, ktorý všetko, čo ich doteraz trápilo, zmení k lepšiemu. Pôsobí skôr dojmom opatrného človeka, ktorý očakáva úder z každej strany. Napokon, medzi ním a lídrami ODS či TOP 09 okrem Schwarzenberga nie je až taký rozdiel. Aj Sobotka a ďalší politici ČSSD sú najmä politikmi z povolania.
Ale problém českej pravice, najmä kedysi dominantnej ODS, je ešte hlbší: nielenže nedokázala dovládnuť či vládnuť tak, aby vo svojich voličoch budila dojem, že ich reprezentuje, ale silné osobnosti 90. rokov nahradili už len politickí podnikatelia.
K téme uverejňujeme aj úvahu Petra Fialu, lídra ODS v Brne, o príčinách krízy českej politiky na stranách 45 až 47.
.karel s čírom
Kalouskova strana mala byť pritom jedným z favoritov predčasných volieb. Keď začiatkom leta padla Nečasova vláda, TOP-ka mala viacero tromfov. V januári tohto roku, pred druhým kolom prezidentských volieb, sa celá pravica zjednotila za Karlom Schwarzenbergom. Médiá, herci, umelci, intelektuáli, študenti – všetci bojovali „za Karla s čírem“ a proti Zemanovi. V druhom kole síce prehral, ale získal 45 percent a bol vnímaný ako hlavný oponent prezidenta Zemana. Kalousek staval na tejto línii, keď ostro a s humorom kritizoval úradnícku vládu premiéra Rusnoka, ktorú nazval „vládou Zemanových kamošov“. V ODS prepukli vnútorné spory, do čela išla druhá stranícka liga a Klaus sa od svojej strany verejne dištancoval. A keďže prezident Zeman sa začal na verejnosti objavovať v opitom stave, vyzeralo to ako ideálna situácia pre nového lídra pravice. Niečo sa však stalo. Teraz je TOP 09 niekde na hranici 10 percent. Takto nevyzerá líder pravice.
„Vyzeralo to ,jako pohádka',“ hovorí Marek Ženíšek, 35-ročný podpredseda TOP 09 a líder kandidátky v plzenskom kraji. „Zdalo sa, že sa zopakuje prezidentská voľba, prebehne akoby jej tretie kolo, niektorí dokonca začali hovoriť, že Karel bude premiérom. A potom prišiel ,Andrej s kuřetem' a všetko je inak,“ hovorí Ženíšek. Naráža pritom na prekvapivý nástup volebného hnutia ANO, ktoré založil miliardár slovenského pôvodu Andrej Babiš. Jeho nástup je ohromujúci: kúpil si vplyvné pražské médiá (denníky Lidové noviny a Mladá fronta Dnes), na svoju kandidátku prizval mix rešpektovaných osobností, podnikateľov a každý Čech pozná reklamu s Jaromírom Jágrom na Babišove kurence.
Vráťme sa však k TOP-ke. Prečo strana, ktorá sa prezentuje sloganom, že proti autoritárskemu režimu stavia autority v politike, nedokáže osloviť Schwarzenberových voličov z prezidentských volieb? Čiastočne za to zrejme môže aj český politický systém. Schwarzenberg je na čele kandidátky v Prahe, kde zrejme s prehľadom vyhrá, inde však kandidujú iní lídri. Kalousek má povesť hulváta, ktorý telefonuje policajtom a vyšetrovateľom a od srdca im povie, čo si o nich myslí. Podľa prieskumov mimoriadne ostro polarizuje spoločnosť: okolo 15 percent voličov si ho váži, ale až 80 percent ho nemôže vystáť. Zďaleka teda nejde len o ľavičiarov či komunistov. Kalousek má povesť dômyselného technológa moci, ktorý myslí štyri ťahy dopredu, ale dráždi aj mnohých pravičiarov. Pre jedných nesie zodpovednosť za to, že vláda nedodržala svoje slovo a zvyšovala dane (kriticky sa vníma najmä zvýšenie DPH), médiá opakujú aj niekoľko nejasných káuz. A do tretice, hoci bol Kalousek minister, ktorý dokázal šetriť a udržať deficit na jednej z najnižších úrovní v Európe, zďaleka nemá imidž Ivana Mikloša. Podľa viacerých ekonómov, od pravičiara Pavla Kohouta po centristov typu Jana Švejnara, českú recesiu zavinil práve neopatrný Kalousek. A, samozrejme, neslávna vláda na čele s ODS a TOP-kou sa skončila úplne katastrofálne: zásahom polície na úrade vlády, zahanbujúcou demisiou premiéra Nečasa, ktorého stiahla do skazy Jana Nagyová. Ale ani toto všetko ešte nevysvetľuje hĺbku krízy, v ktorej sa ocitla česká pravica.
.iné Česko
Nadávkou sa už stáva samotné slovo pravica, akoby sa diskreditáciou všetkého modrého končila celá jedna éra. Komentátor českých Hospodářskych novin Petr Kamberský túto zmenu opísal ako nástup „toho druhého Česka,“ ktoré reprezentuje extrémne ľavicovú a rovnostársku spoločnosť.
„Snažili sme sa zaútočiť na Babiša a otvoriť tému jeho minulosti, nazvali sme ho udavačom,“ hovorí Marek Ženíšek. „Vedeli sme, že povedať, že bol eštebák, už nefunguje, ľudí to nezaujíma. Chceli sme to povedať inak, ale nezaujalo ani to. Nie je to, prosto, téma, nechápem to,“ dodáva Ženíšek, ktorý prišiel do TOP-ky z KDÚ-ČSL. Spoločenský posun ilustruje tým, že ešte pred pár rokmi bol bývalý český komisár a prednovembrový Pavel Telička nevoliteľný. Dnes je lídrom kandidátky. TOP-ka sa snaží upozorňovať na nástup KSČM k moci, na to, že komunisti žiadajú vystúpenie z NATO, na prítomnosť ruských agentov v okolí prezidenta štátu a koncentráciu moci v rukách ľavice, ktorá má prezidenta, väčšinu v Senáte a aj na ústavnom súde – a po voľbách môže mať väčšinu v snemovni aj premiéra. Nič z toho však nefunguje. „Prekvapuje ma to. Občas uvažujem, na akých vratkých základoch stojí táto republika a čo všetko znamenal Havlov odchod. Ale na druhej strane nás rovnako prekvapilo aj to, ako povstala polovica národa za Schwarzenberga v prezidentských voľbách,“ hovorí Ženíšek. Takže, čo sa stalo s pravicou?
Možno najdôležitejšia časť odpovede sa týka jej samotnej. Pravicu dnes až na pár výnimiek reprezentujú ľudia, ktorí sú profesionálnymi politikmi, majú okolo štyridsiatky, do politiky išli priamo zo školy a nikdy sa inak ako politikou neživili. Odchodom Klausa a zakladateľskej generácie sa táto skutočnosť ukázala v celej nahote.
.štát ako firma
Je studené popoludnie a Zeyerova ulica v Karlových Varoch je plná ľudí, náhliacich sa neďalekú autobusovú stanicu. Je to jedna z mála ulíc v meste, kde na prvé počutie čeština ešte dominuje nad ruštinou. To je zrejme dôvod, prečo si ju Babišovo hnutie ANO vybralo ako miesto svojho predvolebného mítingu. Andrej Babiš však chýba. Pred stanom s nápisom „ANO, bude lepšie“ rečnia krajskí kandidádi. Pristaví sa len málokto, niekoľko ľudí si síce berie propagačné materiály, ale aj to skôr preto, aby sa zbavili rozdávajúcich aktivistov. Poďakovanie moderátorky rečníkom za to, že boli ohľaduplní k poslucháčom a dodržali časový limit, vyznieva trochu komicky.
Ján Ulrych, ktorý je dvojkou na karlovarskej kandidátke strany, však napriek nezáujmu ľudí o míting neskrýva optimizmus. Napokon, samotný Babiš plní mítingové sály. „Budeme mať pätnásť až dvadsať percent, každý týždeň rastieme o dve percentá,“ vyhlasuje sebavedomo Ulrych a pomáha si číslami z prieskumov. Podľa nich má Babišova strana skutočne veľkú šancu skončiť tretia za sociálnymi demokratmi (ČSSD) a komunistami. Svoj hlas sa jej chystajú dať najmä bývalí voliči Vecí verejných, sklamaní voliči TOP 09 a ODS, ale aj veľa ľudí, ktorí predtým nevolili. Podľa posledných prieskumov sa ANO dokonca darí oslovovať aj voličov sociálnej demokracie, čo v štábe tejto najsilnejšej strany vyvoláva značnú nervozitu. Vďaka Babišovmu nástupu sa zmenšili šance niektorých protestných strán, ako je Úsvit priamej demokracie bizarného česko-japonského senátora Tomio Okamuru či volebný blok Hlavu hore Jany Bobošíkovej. Zo strachu pred nevyspytateľným miliardárom zase profituje „klidná síla“ KDÚ – ČSL, ktorá má po prepadáku z minulých volieb opäť šancu dostať sa do parlamentu.
Ján Ulrych bol za minulého režimu šéfom poľnohospodárskeho družstva a po jeho páde spoluzakladal mliekárenskú firmu Hollandia. S Babišom sa pozná už štrnásť rokov. „Je to tvrdý obchodník, ale keď sme sa dohodli a podali sme si ruku, tak to platilo. Možno preto ma pred pol rokom oslovil.“ Na našu otázku, či mu neprekáža Babišovo spojenie s ŠtB, len mávne rukou s tým, že sme mladí a nedokážeme tú dobu posúdiť. „Keď som bol v roku 1988 na veľtrhu v Hannoveri, tiež som musel potom napísať správu, s kým som sa tam stretol. Nič som nepodpisoval, ale čo ja viem, čo si kto v ŠtB poznamenal. V zahraničnom obchode, kde pracoval Babiš, ste takéto správy museli podávať skoro každý deň,“ hovorí Ulrych. Dodáva, že on sám vstúpil po trojročnom váhaní v roku 1977 do komunistickej strany, pretože vraj nemal inú možnosť, ak chcel slušne bývať a diaľkovo študovať na vysokej škole. Minulosť však podľa neho už dnes v Česku zaujíma málokoho. Ľudí vraj trápi skôr to, že neschopní politici nedokážu štát riadiť tak, aby za svoje dane dostávali kvalitné služby. „V tom sa s Babišom stotožňujem, že štát je firma a treba ju tak aj riadiť,“ tvrdí Ulrych.
Na otázku, či ho ako podnikateľa nikdy nelákalo členstvo v ODS, alebo inej pravicovej strane, Ulrych len pohŕdavo krúti hlavou. „Vidím, akých ľudí tu na Karlovarsku dala ODS a TOP-ka na kandidátku. To sú chlapci, ktorí celý život nič poriadne nerobili, len sedeli v politických sekretariátoch a intrigovali. Ja som celý život riadil veľké kolektívy ľudí. Pre mňa títo panáčikovia nie sú partneri do partie.“
.strana žoldákov a bosov
Kedysi mocná ODS už naozaj vyzerá inak. A pád českej pravice nemožno pochopiť bez pádu ODS. Dobre to ilustruje práve prípad Plzne. Je to bohaté mesto, kde sa platí dostatok daní na kvalitnú údržbu a rozvoj mesta, kde je dosť sponzorov na kvalitný hokejový aj futbalový klub, ktorý hrá tri roky po sebe Ligu majstrov. Plzeň preslávilo pivo, ktoré tu varil Nemec Josef Groll, mesto na konci vojny oslobodili Američania, v roku 1953 tam boli protesty proti komunistom. Ešte pred desiatimi rokmi mala ODS v meste potenciál niekde na hranici 40 percent, dnes je to zhruba polovica a tieto voľby možno ukážu, že ešte menej.
Osud tunajšej ODS dobre ilustruje príbeh Zdeňka Proseka, 63-ročného bývalého populárneho primátora Plzne a dnes už bývalého člena ODS. Prosek je mohutný a na pohľad charizmatický muž. Sedíme v kaviarni a predtým, než začne hovoriť, naplní si fajku tabakom a ležérne si ju zapáli. „Viete, dnes idú do politiky ľudia, pre ktorých je to ,obor‘, často nemajú pred vstupom ani životné skúsenosti, dokonca ani rodinu,“ hovorí bývalý primátor. Prosek je synom v meste známeho urbanistu, patril k zakladateľom ODS, váži si Klausa a ako primátor ukončil kariéru s dobrou povesťou. „Keď sme zakladali ODS, neboli tam žiadni – ako im hovorím – žoldáci. To sú ľudia, ktorí vedia hovoriť, aj sa vedia postarať o svoju popularitu, ale inak poslúchajú svojho bosa, ktorého záujmy zastupujú.“ Zdeněk Prosek bol primátorom Plzne v rokoch 1994 až 1998 a hoci bol v meste populárny, strana ho odmietla postaviť na kandidátku. Čo sa stalo? „Všimnite si, kde má ODS najväčší problém. Sú to mestá, kde je najväčšia korisť, teda Praha, Plzeň, Brno či Liberec. U nás sa tá korisť volala Plzenská teplárenská. Ide o mestom kontrolovaný podnik, ktorý znáša zlaté vajcia,“ vysvetľuje Prosek. Podnik podľa jeho slov potreboval masívnu investíciu, Prosek nechcel, aby to platilo mesto a hľadal formu privatizácie, aby do spoločnosti vstúpil zahraničný investor. To však narazilo na záujmy podnikateľského krídla ODS, ktoré v strane nebolo ani tak kvôli slobodnému trhu, ale najmä kvôli svojmu biznisu. A to stálo populárneho primátora miesto.
Do politiky sa síce ešte vrátil, v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom parlamentu, ale pobyt v Prahe mu len potvrdil všetky zlé predtuchy. Ako poslanec sa cítil stratený, v strane už podľa neho príliš dominovali záujmy, nie idey. A teda aj ľudia, ktorým išlo o ich záujmy, obchodné, podnikateľské alebo spoločenské, ktorí vyhľadávali v politike prestíž a uznanie. A to je podľa bývalého primátora na politiku málo. Hoci sám na začiatku kariéry zvažoval, že predloží privatizačný projekt, hodil ho napokon do koša, pretože ho fascinoval homo politicus Václav Klaus – muž, ktorý kedysi vstupoval do politiky kvôli tomu, že sa chcel zapísať do dejín. Klausovec Prosek sa svojej ODS odcudzil, hlasoval proti Lisabonskej zmluve, ale už bol na okraji a napokon stratil o ODS záujem. Keď padol premiér Nečas („jeden z najlepších premiérov, čo sme mali“), bol situáciou v strane šokovaný. „Žiadna diskusia o tom, čo sa stalo, žiadna diskusia o programe a vlastne ani o kandidátke. Zaželal som im veľa šťastia a zo strany som odišiel,“ hovorí sklamane Prosek. Exprimátor však podporil partiu, ktorá pôsobí dosť bizarne: kandidátku Jany Bobošíkovej, s ktorou si okruh priaznivcov okolo Václava Klausa spája nádej, že pôjde o kryštalizačné jadro, z ktorého raz môže vzniknúť nová strana. Aj Zdeněk Prosek si uvedomuje, že Bobošíková nemá šancu napodobniť úspech ODS z 90. rokov. Aj preto svoju podporu označuje za luxus, ak nie ilúziu, ktorú mu umožňuje jeho staroba.
.bez víťaznej nálady
Len kúsok od plzenského mítingu TOP 09 sa začína predvolebné zhromaždenie ČSSD. Do honosnej secesnej budovy Meštianskej besedy prichádzajú najmä dôchodcovia a ľudia nad päťdesiat. „Nechcete ružu, dali mi dve a takýto počet sa predsa nosí na pohreb,“ prihovára sa k nám staršia pani, ktorá si sadá vedľa nás.
Atmosféra v sále síce nie je pohrebná, ale nedá sa ani povedať, že by medzi osadenstvom, napriek kríze českej pravice, panovala víťazná nálada. Rečníci ju akosi nevedia preniesť do obecenstva. Aj keď predseda strany Bohuslav Sobotka, na rozdiel od Kalouska, pri prejave aspoň mení tón hlasu, nedostáva ľudí do varu. Chýba mu schopnosť vyvolať emóciu, že pred nimi stojí sebavedomý budúci premiér, ktorý všetko, čo ich doteraz trápilo, zmení k lepšiemu. Pôsobí skôr dojmom opatrného človeka, ktorý očakáva úder z každej strany. Napokon, medzi ním a lídrami ODS či TOP 09 okrem Schwarzenberga nie je až taký rozdiel. Aj Sobotka a ďalší politici ČSSD sú najmä politikmi z povolania.
Ale problém českej pravice, najmä kedysi dominantnej ODS, je ešte hlbší: nielenže nedokázala dovládnuť či vládnuť tak, aby vo svojich voličoch budila dojem, že ich reprezentuje, ale silné osobnosti 90. rokov nahradili už len politickí podnikatelia.
K téme uverejňujeme aj úvahu Petra Fialu, lídra ODS v Brne, o príčinách krízy českej politiky na stranách 45 až 47.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.