.dnes je v móde považovať takéto otázky za príznak hystérie. A je pravda, že najčastejšia výhrada na Babišovu adresu, že si pletie štát so svojou firmou Agrofert, je vlastne neškodná. To, že Babiš má autokratické sklony, je zaiste pravda. Keď mu delegáti na volebnom sneme ANO nezvolili do vedenia jeho pravú ruku z Agrofertu, správal sa k vedeniu tak, že do dvoch mesiacov štyria z piatich podpredsedov rezignovali. Počas okrúhleho stola v Lidových novinách sa zase úprimne čudoval, keď od neho redaktori chceli, aby vysvetlil niektoré zmätočné body svojho programu. „Čo máte stále s tým programom. Ja sa učím za pochodu a názory potom mením podľa skúseností.“ Aj tieto svojrázne predstavy sa však zmestia do demokratického rámca. To, čím je však Andrej Babiš nebezpečný, je brutálny konflikt záujmov, v ktorom sa ocitol po vstupe do politiky.
Tento konflikt sa týka domácej, ale aj európskej politiky štátu.
.za čo nás vymení v EÚ?
Jeho potravinársko-poľnohospodársky koncern je príjemcom masívnych dotácií z európskych fondov – podľa kvalifikovaných odhadov takto inkasuje okolo troch miliard korún ročne. Okrem toho kvôli povinnej podpore biopalív, ktorú členským štátom nariaďuje EÚ, zarába Babišov Agrofert ako najväčší producent repky olejnej, na českých motoristoch stovky miliónov českých korún. Keď pred tromi rokmi prezident Václav Klaus vetoval zákon, ktorým sa povinná zložka biopalív, primiešavaná do nafty a benzínu, zvyšovala zo štyroch na šesť percent, Babiš zaistil, aby parlament deň pred svojím rozpustením prehlasoval prezidentovo veto na mimoriadnej schôdzi. To, že sa parlament rýchlo zíde na prianie jedného veľkopodnikateľa, je samo osebe hrozné. V tomto prípade to však malo aj bezprostredné následky: zdraženie nafty a benzínu o štyridsať halierov. Celkovo dnes český vodič posiela výrobcom biopalív dve koruny za každý natankovaný liter.
V kampani sa Babiš hrá na eurorealistu. Pred mesiacom napríklad objavil, že je proti prijatiu eura, ktoré si želá iba 20 percent Čechov. Dostal tým do háklivej situácie niektoré výstavné tváre svojej kandidátky vrátane bývalého eurokomisára Pavla Teličku. Nad otázkou, či so svojimi eurooptimistami v hnutí pozíciu k euru aspoň konzultoval, sa zase úprimne začudoval. Prečo by to robil? Ak by sa v Berlíne alebo v Bruseli raz rozhodli, že je načase, aby Česi prijali euro, držal by sa Babiš svojej predvolebnej línie, alebo by zobchodoval českú korunu za ďalšiu podporu biopalív (Európska komisia ich chce obmedziť)? Hlavný predstaviteľ biopalivovej loby a najväčší príjemca európskych dotácii v jednej osobe nemôže nezištne zastávať záujmy Českej republiky, ani keby sa rozkrájal.
.problém pre tajné služby
Druhý veľký konflikt záujmov, súvisiaci s Babišovým vstupom do politiky, vzniká vo vzťahu k českému štátu. Celebritní podnikatelia ako majiteľ Student Agency Radim Jančura alebo pivovarník Stanislav Bernard tvrdia, že na rozdiel od iných českých oligarchov nenašli v Babišovej podnikateľskej minulosti žiadny otáznik a vystavili mu tak certifikát bezúhonnosti. V skutočnosti však veľké otázniky sprevádzajú celú Babišovu podnikateľskú kariéru a najväčší súvisí hneď s jej začiatkom. Kde zobral štartovací kapitál? V roku 1994 sa Babiš presťahoval z Bratislavy do Prahy, aby tu zriadil českú pobočku slovenského Petrimexu. Tú potom za čudesných okolností ovládol navýšením kapitálu, na ktorom sa bratislavská matka odmietla, alebo nestihla zúčastniť. To, odkiaľ kapitál prišiel, Babiš nikdy uspokojivo nevysvetlil.
Babišova legenda hovorí o švajčiarskej firme Ost Finanzen und Investment AG (OFI), prostredníctvom ktorej jeho podnikateľský rozbeh podporili niekdajší spolužiaci z gymnázia v Ženeve. Babiš ho navštevoval začiatkom 70. rokov. Celá firma, údajný vlastník vtedy už veľkého Agrofertu, bola však evidentne prázdnou schránkou v malom švajčiarskom mestečku. Bez vlastných kancelárií a bez zamestnancov. Keď sa neskôr uchádzal o štátny Unipetrol a legenda s OFI bola neudržateľná, Babiš ohlásil, že Agrofert ovládla švajčiarska firma Ameropa. Tá však po verdikte vlády, že Babišovi Unipetrol predá, oznámila, že žiadnu majoritu v Agroferte nikdy nemala. Vypúštanie hmly okolo vlastníckych pomerov v Agroferte doviedlo niektoré kruhy v prostredí českých tajných služieb až k úvahám, že za Babišom stoja peniaze uliate nelegálne bokom v československom zahraničnom obchode počas 80. rokov. Tajné služby špekulujú všade na svete, pôvod Babišovho štartovacieho kapitálu však zostáva nejasný. V prípade takého významného hráča v českej ekonomike a čoskoro aj politike to musí znepokojovať každú rozumnú kontrarozviedku na svete.
.ohrozená sloboda slova
Posledný konflikt záujmov nemá Babiš, „iba“ ho pripravil stovkám novinárov tým, že si kúpil najväčší mediálny dom v krajine, spoločnosť MAFRA. Tá okrem Lidových novín vydáva aj Mladú frontu Dnes, čo bola za posledných desať rokov jediná česká redakcia, schopná kvalitne a autonómne prinášať investigatívne témy. Od Babiša to bol útok na srdce českých médií. So skupovaním novín a časopisov českí veľkopodnikatelia začali už skôr, Babiš ho však doviedol k dokonalosti. Tým sa síce v Českej republike sloboda slova, ako významný prvok demokracie, nekončí, no na niekoľko rokov je významne poškodená. Teda áno, kvalita českej demokracie bude tým nižšia, čím viac dostane Andrej Babiš hlasov.
Autor je český novinár, pracoval v Lidových novinách, z ktorých po príchode Babiša odišiel. Dnes pracuje v časopise Reflex.
Tento konflikt sa týka domácej, ale aj európskej politiky štátu.
.za čo nás vymení v EÚ?
Jeho potravinársko-poľnohospodársky koncern je príjemcom masívnych dotácií z európskych fondov – podľa kvalifikovaných odhadov takto inkasuje okolo troch miliard korún ročne. Okrem toho kvôli povinnej podpore biopalív, ktorú členským štátom nariaďuje EÚ, zarába Babišov Agrofert ako najväčší producent repky olejnej, na českých motoristoch stovky miliónov českých korún. Keď pred tromi rokmi prezident Václav Klaus vetoval zákon, ktorým sa povinná zložka biopalív, primiešavaná do nafty a benzínu, zvyšovala zo štyroch na šesť percent, Babiš zaistil, aby parlament deň pred svojím rozpustením prehlasoval prezidentovo veto na mimoriadnej schôdzi. To, že sa parlament rýchlo zíde na prianie jedného veľkopodnikateľa, je samo osebe hrozné. V tomto prípade to však malo aj bezprostredné následky: zdraženie nafty a benzínu o štyridsať halierov. Celkovo dnes český vodič posiela výrobcom biopalív dve koruny za každý natankovaný liter.
V kampani sa Babiš hrá na eurorealistu. Pred mesiacom napríklad objavil, že je proti prijatiu eura, ktoré si želá iba 20 percent Čechov. Dostal tým do háklivej situácie niektoré výstavné tváre svojej kandidátky vrátane bývalého eurokomisára Pavla Teličku. Nad otázkou, či so svojimi eurooptimistami v hnutí pozíciu k euru aspoň konzultoval, sa zase úprimne začudoval. Prečo by to robil? Ak by sa v Berlíne alebo v Bruseli raz rozhodli, že je načase, aby Česi prijali euro, držal by sa Babiš svojej predvolebnej línie, alebo by zobchodoval českú korunu za ďalšiu podporu biopalív (Európska komisia ich chce obmedziť)? Hlavný predstaviteľ biopalivovej loby a najväčší príjemca európskych dotácii v jednej osobe nemôže nezištne zastávať záujmy Českej republiky, ani keby sa rozkrájal.
.problém pre tajné služby
Druhý veľký konflikt záujmov, súvisiaci s Babišovým vstupom do politiky, vzniká vo vzťahu k českému štátu. Celebritní podnikatelia ako majiteľ Student Agency Radim Jančura alebo pivovarník Stanislav Bernard tvrdia, že na rozdiel od iných českých oligarchov nenašli v Babišovej podnikateľskej minulosti žiadny otáznik a vystavili mu tak certifikát bezúhonnosti. V skutočnosti však veľké otázniky sprevádzajú celú Babišovu podnikateľskú kariéru a najväčší súvisí hneď s jej začiatkom. Kde zobral štartovací kapitál? V roku 1994 sa Babiš presťahoval z Bratislavy do Prahy, aby tu zriadil českú pobočku slovenského Petrimexu. Tú potom za čudesných okolností ovládol navýšením kapitálu, na ktorom sa bratislavská matka odmietla, alebo nestihla zúčastniť. To, odkiaľ kapitál prišiel, Babiš nikdy uspokojivo nevysvetlil.
Babišova legenda hovorí o švajčiarskej firme Ost Finanzen und Investment AG (OFI), prostredníctvom ktorej jeho podnikateľský rozbeh podporili niekdajší spolužiaci z gymnázia v Ženeve. Babiš ho navštevoval začiatkom 70. rokov. Celá firma, údajný vlastník vtedy už veľkého Agrofertu, bola však evidentne prázdnou schránkou v malom švajčiarskom mestečku. Bez vlastných kancelárií a bez zamestnancov. Keď sa neskôr uchádzal o štátny Unipetrol a legenda s OFI bola neudržateľná, Babiš ohlásil, že Agrofert ovládla švajčiarska firma Ameropa. Tá však po verdikte vlády, že Babišovi Unipetrol predá, oznámila, že žiadnu majoritu v Agroferte nikdy nemala. Vypúštanie hmly okolo vlastníckych pomerov v Agroferte doviedlo niektoré kruhy v prostredí českých tajných služieb až k úvahám, že za Babišom stoja peniaze uliate nelegálne bokom v československom zahraničnom obchode počas 80. rokov. Tajné služby špekulujú všade na svete, pôvod Babišovho štartovacieho kapitálu však zostáva nejasný. V prípade takého významného hráča v českej ekonomike a čoskoro aj politike to musí znepokojovať každú rozumnú kontrarozviedku na svete.
.ohrozená sloboda slova
Posledný konflikt záujmov nemá Babiš, „iba“ ho pripravil stovkám novinárov tým, že si kúpil najväčší mediálny dom v krajine, spoločnosť MAFRA. Tá okrem Lidových novín vydáva aj Mladú frontu Dnes, čo bola za posledných desať rokov jediná česká redakcia, schopná kvalitne a autonómne prinášať investigatívne témy. Od Babiša to bol útok na srdce českých médií. So skupovaním novín a časopisov českí veľkopodnikatelia začali už skôr, Babiš ho však doviedol k dokonalosti. Tým sa síce v Českej republike sloboda slova, ako významný prvok demokracie, nekončí, no na niekoľko rokov je významne poškodená. Teda áno, kvalita českej demokracie bude tým nižšia, čím viac dostane Andrej Babiš hlasov.
Autor je český novinár, pracoval v Lidových novinách, z ktorých po príchode Babiša odišiel. Dnes pracuje v časopise Reflex.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.