Ale nenakrútili – už neviem, či preto, že sme nemali poruke kameru, alebo sme zostali v takom nemom úžase. Rozdiel medzi tými dvoma zmrzlinárňami je v hygiene, kvalite zmrzliny, v čase čakania – a viac ako päťnásobný v cene. A personálu sa strašne nechce. Hlavný princíp obsluhy sa zdal „nikoho neobslúžiť“. Trištvrte hodinu som len naťahovala krk ako žirafa, aby si ma všimli, ale to, ako oni vedia cez človeka pozerať, som zažila len na Kube. Ešte predtým sme rovnako dlho čakali vonku, odkiaľ je výhľad na to, ako si nikto nemôže objednať, sedí tam asi 30 zákazníkov a nikto sa o nich nezaujíma. Inak, ak chcete na Kube nájsť zmrzlináreň, orientujte sa podľa radu vonku.
Zmrzlináreň je, prisahám, najdôležitejšie miesto. Žiaľ, nevedeli sme, že jednoduchšie by bolo prísť s vedrami. Tak ako chodia mnohí miestni. Zákazník s vedrom má prednosť, lebo to sa „rýchlejšie“ obslúži, ako do hrnčekov. Keď som už na obsluhujúcu tetu zamávala, spolusediaci Kubánec ma okríkol, aby som ju nevolala, lebo ju nahnevám a ona nikdy nepríde. Mal asi štyridsať rokov a sedel tam ako poslušný pionier. Tak ako ostatní chlapi s trpezlivými tvárami v tomto zalepenom podniku. A tak sme tam čakali za nenormálne špinavým stolom s takmer plesnivým obrusom, čo sa nepral za celý Fidelov život. Ale čo by človek neurobil pre zážitok a zmrzlinu? Druhý raz do Baracoy jedine s vedrom.
Veronika Balážiová/
Vyštudovala informačné inžinierstvo vo Francúzsku, pracovala ako projektová manažérka v prekladateľskej agentúre v Londýne a v Ekvádore. Navštívila 53 krajín, o ktorých sú jej „pocitopisy“ a toto je jeden z nich.
Zmrzlináreň je, prisahám, najdôležitejšie miesto. Žiaľ, nevedeli sme, že jednoduchšie by bolo prísť s vedrami. Tak ako chodia mnohí miestni. Zákazník s vedrom má prednosť, lebo to sa „rýchlejšie“ obslúži, ako do hrnčekov. Keď som už na obsluhujúcu tetu zamávala, spolusediaci Kubánec ma okríkol, aby som ju nevolala, lebo ju nahnevám a ona nikdy nepríde. Mal asi štyridsať rokov a sedel tam ako poslušný pionier. Tak ako ostatní chlapi s trpezlivými tvárami v tomto zalepenom podniku. A tak sme tam čakali za nenormálne špinavým stolom s takmer plesnivým obrusom, čo sa nepral za celý Fidelov život. Ale čo by človek neurobil pre zážitok a zmrzlinu? Druhý raz do Baracoy jedine s vedrom.
Veronika Balážiová/
Vyštudovala informačné inžinierstvo vo Francúzsku, pracovala ako projektová manažérka v prekladateľskej agentúre v Londýne a v Ekvádore. Navštívila 53 krajín, o ktorých sú jej „pocitopisy“ a toto je jeden z nich.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.