Zo zásady si nezvyknem čítať čokoľvek o nových filmoch, na ktoré sa rozhodnem ísť. Aby som sa náhodou už vopred nedozvedela, že vrahom tentoraz nie je záhradník. Ani po videní filmu sa recenziám či iným písačkám o týchto filmoch, našťastie, nemusím nadmieru venovať. Pri Kandidátovi, debute režiséra Jonáša Karáska, som urobila výnimku a dozvedela som sa, že ide o politický triler, komédiu, cynický triler, politickú frašku, trpkú komédiu, paródiu, podobenstvo, vtipnú grotesku. Last but not least: sexi frašku. Tak včuľ buď z toho múdry.
Žánrové ukotvenie filmu predstavuje dôležitú informáciu. Voľakedy bolo pomerne jasne vyhranené, v posledných desaťročiach sa čoraz viac čistota jednotlivých žánrov stráca, dochádza k prelínaniu, prestupovaniu, znejasňovaniu. V správne namiešaných pomeroch vznikajú novátorské alebo aspoň svieže kokteily; v opačných prípadoch lacné nemastné-neslané guláše. (Keby aspoň predvolebné!). A to, že Kandidát je čudne namiešaná zmes, dokazujú už len vyššie uvedené odporujúce si pokusy o uchopenie jeho žánru.
Film rozpráva o dvoch mesiacoch, ktoré delia Slovensko od voľby hlavy štátu. Majiteľ úspešnej a bohatej reklamnej agentúry Adam Lambert, napriek tomu, že si s kolegami sľúbili, že už politické kampane robiť nebudú, prijme ťažkú zákazku od tajomného dlhovlasého chlapíka s kolárikom pod bradou. Medzi prezidentskými kandidátmi je aj Peter Potôň – meno, ktoré nikomu nič nehovorí. Bez pomoci reklamných „mágov“ a bez peňazí, pochádzajúcich odkiaľsi z temného zákulisia, by sa Potôň prepadol do zabudnutia. Ale tí, čo ťahajú za nitky, majú záujem Potôňa zviditeľniť, aby svojimi pár získanými percentami oslabil iných uchádzačov o prezidentskú stoličku. A tak sa začína odrátavanie dní, ktoré by mali Adama Lamberta deliť buď od totálneho víťazstva, alebo od hrozivého krachu. Sledujeme vývoj kampane, niečo sa dozvieme aj o Lambertovom súkromnom živote, napokon sledujeme aj dvoch chlapíkov-sliedičov. Z úkrytu v dodávke, nadžganej odpočúvacou technikou, špicľujú všetko a všetkých, netušiac, kto ich najal.
Na to, aby dej filmu zaujal, je potrebný napríklad silný, zaujímavý, nezvyčajný hrdina. (Nemusí to byť Rambo, aj Oblomov Ivana Sergejeviča Gončarova a Nikitu Michalkova je hrdina ako sa sluší a patrí.) Musíme mu držať palce, nech sa jeho misia podarí. Alebo si aspoň musíme želať jeho porážku. Divácky sa tým či oným spôsobom citovo zainteresovať v príbehu Adama Lamberta (a rovnako aj ostatných postáv z filmu) je však úplne nemožné. Odvšadiaľ totiž vanie vyumelkovaný chlad, plytká smiešnosť. Postavy neprechádzajú nijakým vývojom, zápletiek nepribúda, nablýskaným reklamným svetom sa tu rozhorčene, akože zosmiešňujúco kritizuje nablýskaný reklamný svet. Celé „napätie“ zabezpečuje do nemoty sa opakujúce odpočítavanie času. Iná gradácia – nevyhnutná pre dramatické dielo – sa tu nekoná. Kandidát sa tvári, že nám odkrýva niečo o našej súčasnosti, niečo, o čom sme ani netušili. Lenže my nielen tušíme, my vieme, my v tom totiž žijeme.
V prípade Karáskovej prvotiny nejde o to, že by obecenstvo nedorástlo na svojich filmárov, zatiaľ je opak pravda: autori Kandidáta nedorástli na svoje obecenstvo. (Čo je v podstate dobrá správa, lebo divákov je viac než autorov.) Ak sa nezbavia bezbrehého exhibicionizmu, obávam sa, že sa im to ani nepodarí. A reklama, promo, klipy, upútavky a facebook na tom nič nezmenia. Pravda a mŕtvola zvyknú vyplávať na povrch.
Kandidát (Slovensko, Česko 2013). Scenár: Maroš Hečko, Michal Havran a Peter Balko. Réžia: Jonáš Karásek. Kamera: Tomáš Juríček. Hudba: Matúš Široký. Hrajú: Marek Majeský, Roman Luknár, Michal Dlouhý, Michal Kubovčík, Monika Hilmerová, Pavel Nový a ďalší.
Žánrové ukotvenie filmu predstavuje dôležitú informáciu. Voľakedy bolo pomerne jasne vyhranené, v posledných desaťročiach sa čoraz viac čistota jednotlivých žánrov stráca, dochádza k prelínaniu, prestupovaniu, znejasňovaniu. V správne namiešaných pomeroch vznikajú novátorské alebo aspoň svieže kokteily; v opačných prípadoch lacné nemastné-neslané guláše. (Keby aspoň predvolebné!). A to, že Kandidát je čudne namiešaná zmes, dokazujú už len vyššie uvedené odporujúce si pokusy o uchopenie jeho žánru.
Film rozpráva o dvoch mesiacoch, ktoré delia Slovensko od voľby hlavy štátu. Majiteľ úspešnej a bohatej reklamnej agentúry Adam Lambert, napriek tomu, že si s kolegami sľúbili, že už politické kampane robiť nebudú, prijme ťažkú zákazku od tajomného dlhovlasého chlapíka s kolárikom pod bradou. Medzi prezidentskými kandidátmi je aj Peter Potôň – meno, ktoré nikomu nič nehovorí. Bez pomoci reklamných „mágov“ a bez peňazí, pochádzajúcich odkiaľsi z temného zákulisia, by sa Potôň prepadol do zabudnutia. Ale tí, čo ťahajú za nitky, majú záujem Potôňa zviditeľniť, aby svojimi pár získanými percentami oslabil iných uchádzačov o prezidentskú stoličku. A tak sa začína odrátavanie dní, ktoré by mali Adama Lamberta deliť buď od totálneho víťazstva, alebo od hrozivého krachu. Sledujeme vývoj kampane, niečo sa dozvieme aj o Lambertovom súkromnom živote, napokon sledujeme aj dvoch chlapíkov-sliedičov. Z úkrytu v dodávke, nadžganej odpočúvacou technikou, špicľujú všetko a všetkých, netušiac, kto ich najal.
Na to, aby dej filmu zaujal, je potrebný napríklad silný, zaujímavý, nezvyčajný hrdina. (Nemusí to byť Rambo, aj Oblomov Ivana Sergejeviča Gončarova a Nikitu Michalkova je hrdina ako sa sluší a patrí.) Musíme mu držať palce, nech sa jeho misia podarí. Alebo si aspoň musíme želať jeho porážku. Divácky sa tým či oným spôsobom citovo zainteresovať v príbehu Adama Lamberta (a rovnako aj ostatných postáv z filmu) je však úplne nemožné. Odvšadiaľ totiž vanie vyumelkovaný chlad, plytká smiešnosť. Postavy neprechádzajú nijakým vývojom, zápletiek nepribúda, nablýskaným reklamným svetom sa tu rozhorčene, akože zosmiešňujúco kritizuje nablýskaný reklamný svet. Celé „napätie“ zabezpečuje do nemoty sa opakujúce odpočítavanie času. Iná gradácia – nevyhnutná pre dramatické dielo – sa tu nekoná. Kandidát sa tvári, že nám odkrýva niečo o našej súčasnosti, niečo, o čom sme ani netušili. Lenže my nielen tušíme, my vieme, my v tom totiž žijeme.
V prípade Karáskovej prvotiny nejde o to, že by obecenstvo nedorástlo na svojich filmárov, zatiaľ je opak pravda: autori Kandidáta nedorástli na svoje obecenstvo. (Čo je v podstate dobrá správa, lebo divákov je viac než autorov.) Ak sa nezbavia bezbrehého exhibicionizmu, obávam sa, že sa im to ani nepodarí. A reklama, promo, klipy, upútavky a facebook na tom nič nezmenia. Pravda a mŕtvola zvyknú vyplávať na povrch.
Kandidát (Slovensko, Česko 2013). Scenár: Maroš Hečko, Michal Havran a Peter Balko. Réžia: Jonáš Karásek. Kamera: Tomáš Juríček. Hudba: Matúš Široký. Hrajú: Marek Majeský, Roman Luknár, Michal Dlouhý, Michal Kubovčík, Monika Hilmerová, Pavel Nový a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.