Scénograf Tomáš Berka má v bratislavských vilových štvrtiach odbývaných 35 rokov, a tak prišiel s nápadom napísať knihu o vilách nad Bratislavou. Vydavateľ Albert Marenčin mu odporučil ďalšieho spoluautora významného slovenského architekta Jána M. Bahnu. Kniha sa teda rodila s odbornou erudíciou aj s veľkým nadšením autorov. Napriek tomu to nie je taký jednoznačný projekt, ako je česká edícia Slávne vily s dokonale prepracovaným a odskúšaným know-how, ktoré neodradí architektonického laika a neznechutí odborníka.
Začnime plusmi. Možno to bude znieť banálne, ale z tej knižky cítiť nadšenie a lásku autorov k objektu svojho skúmania. Navyše v úvode autori výstižne píšu, že „príbehy sú dôležitou súčasťou víl“. A všade tam, kde vedia dosadiť príbeh, pretože poznajú rodiny, ktoré vily obývajú, je kniha silná. Občas sa čitateľ dokonca aj hnevá, že autori nenapísali viac z dejín vily, hoci o nej zjavne vedia veľa. Až neskutočné sú niektoré príbehy židovských rodín, ktoré si v medzivojnových rokoch vystavali nádherné vily, ale užívali ich len pár rokov, podobne silné sú však aj príbehy právnikov, riaditeľov bánk či podnikateľov, ktorí začiatkom päťdesiatych rokov museli v rámci Akcie B opustiť svoje domovy, aby ich vystriedali rôzni povereníci, komunistickí pohlavári či eštebáci. Obaja autori dobre poznajú desiatky takýchto príbehov a vždy, keď nás do nich zasvätia, kniha získava nový rozmer. Ďalším plusom je to, že autori získali aj vzácne fotografie interiérov víl, ktoré sú pomerne zachované, spomeňme Lengyelovu vilu či Vilu dr. Eugena Weisza, staviteľa Růžičku, riaditeľa Gézu Lükó, Dr. Weila, riaditeľa Jána Liewalda, ale aj vlastnú vilu D. S. Jurkoviča či Vilu Eugena Suchoňa. Možno by knižka bola pútavejšia, keby takto podrobne, so zábermi interiérov, bolo spracovaných viac víl. Určite by pomohlo aj to, keby skúsený editor vyčistil autorské žoviálne poznámočky o tom, ako majitelia vily výborne vyzerajú aj vo vyššom veku alebo ako autori stretli v horárni Horského parku skutočnú Dámu (vnučku D. Jurkoviča). Do takejto reprezentačnej knihy sa podobné novinárske postrehy nehodia. To sa však ani nedá vyčítať autorom, ktorí sa neživia písaním, ale skôr vydavateľstvu, ktoré malo doplniť autorskú prácu aj výraznejšou redakčnou úpravou.
Kniha trpí trošku tým, že v nej akoby malo byť všetko – aj história mesta a jeho osídľovania na svahoch, aj zoznam významných architektov, aj prehľad architektonických slohov a štýlov, katalóg víl – a aj sprievodca po prechádzkových trasách. Práve sprievodca sa javí ako najproblematickejšia časť knihy. Predstava, že sa človek vyberie na prechádzku s takouto hrubou knihou (takmer 600 strán), navyše s pevnou väzbou a že si z nej bude čítať (pomerne malé písmo) kdesi na ulici, je dosť iluzórna. V dobe, keď si môžeme vziať so sebou šikovné mobily, navigácie či tablety a nájsť si presne adresu víl, ktoré chceme vidieť, je takýto knižný nemotorný sprievodca prežitkom. Pokojne stačilo dať na koniec mapku, vyznačiť na nej jednotlivé vily, prípadne označiť trasu (podobne ako je to v publikáciách Slávne vily). Možno mohla byť ku knižke vydaná doplnková brožúra s celkovo lepším komfortom na prechádzky.
Napriek mnohým kritickým výhradám je dobre, že táto kniha vznikla, pretože objavila mnohé vily, ktorých krása je ukrytá nielen v spleti uličiek, v hustej zástavbe či v záhradách, ale je ukrytá oku laika. Zasvätený pohľad znalca, ktorý upozorní na architektonické hodnoty a dodá vile príbeh, je v tomto smere veľkou pridanou hodnotou. Pozorný čitateľ bude po prečítaní (či aspoň pozornom prelistovaní) knihy veľmi prekvapený tým, aké elegantné a kvalitné vily sa ukrývajú nad Bratislavou.
Tomáš Berka, Ján M. Baha: Vily nad Bratislavou, Marenčin PT, 2013
Začnime plusmi. Možno to bude znieť banálne, ale z tej knižky cítiť nadšenie a lásku autorov k objektu svojho skúmania. Navyše v úvode autori výstižne píšu, že „príbehy sú dôležitou súčasťou víl“. A všade tam, kde vedia dosadiť príbeh, pretože poznajú rodiny, ktoré vily obývajú, je kniha silná. Občas sa čitateľ dokonca aj hnevá, že autori nenapísali viac z dejín vily, hoci o nej zjavne vedia veľa. Až neskutočné sú niektoré príbehy židovských rodín, ktoré si v medzivojnových rokoch vystavali nádherné vily, ale užívali ich len pár rokov, podobne silné sú však aj príbehy právnikov, riaditeľov bánk či podnikateľov, ktorí začiatkom päťdesiatych rokov museli v rámci Akcie B opustiť svoje domovy, aby ich vystriedali rôzni povereníci, komunistickí pohlavári či eštebáci. Obaja autori dobre poznajú desiatky takýchto príbehov a vždy, keď nás do nich zasvätia, kniha získava nový rozmer. Ďalším plusom je to, že autori získali aj vzácne fotografie interiérov víl, ktoré sú pomerne zachované, spomeňme Lengyelovu vilu či Vilu dr. Eugena Weisza, staviteľa Růžičku, riaditeľa Gézu Lükó, Dr. Weila, riaditeľa Jána Liewalda, ale aj vlastnú vilu D. S. Jurkoviča či Vilu Eugena Suchoňa. Možno by knižka bola pútavejšia, keby takto podrobne, so zábermi interiérov, bolo spracovaných viac víl. Určite by pomohlo aj to, keby skúsený editor vyčistil autorské žoviálne poznámočky o tom, ako majitelia vily výborne vyzerajú aj vo vyššom veku alebo ako autori stretli v horárni Horského parku skutočnú Dámu (vnučku D. Jurkoviča). Do takejto reprezentačnej knihy sa podobné novinárske postrehy nehodia. To sa však ani nedá vyčítať autorom, ktorí sa neživia písaním, ale skôr vydavateľstvu, ktoré malo doplniť autorskú prácu aj výraznejšou redakčnou úpravou.
Kniha trpí trošku tým, že v nej akoby malo byť všetko – aj história mesta a jeho osídľovania na svahoch, aj zoznam významných architektov, aj prehľad architektonických slohov a štýlov, katalóg víl – a aj sprievodca po prechádzkových trasách. Práve sprievodca sa javí ako najproblematickejšia časť knihy. Predstava, že sa človek vyberie na prechádzku s takouto hrubou knihou (takmer 600 strán), navyše s pevnou väzbou a že si z nej bude čítať (pomerne malé písmo) kdesi na ulici, je dosť iluzórna. V dobe, keď si môžeme vziať so sebou šikovné mobily, navigácie či tablety a nájsť si presne adresu víl, ktoré chceme vidieť, je takýto knižný nemotorný sprievodca prežitkom. Pokojne stačilo dať na koniec mapku, vyznačiť na nej jednotlivé vily, prípadne označiť trasu (podobne ako je to v publikáciách Slávne vily). Možno mohla byť ku knižke vydaná doplnková brožúra s celkovo lepším komfortom na prechádzky.
Napriek mnohým kritickým výhradám je dobre, že táto kniha vznikla, pretože objavila mnohé vily, ktorých krása je ukrytá nielen v spleti uličiek, v hustej zástavbe či v záhradách, ale je ukrytá oku laika. Zasvätený pohľad znalca, ktorý upozorní na architektonické hodnoty a dodá vile príbeh, je v tomto smere veľkou pridanou hodnotou. Pozorný čitateľ bude po prečítaní (či aspoň pozornom prelistovaní) knihy veľmi prekvapený tým, aké elegantné a kvalitné vily sa ukrývajú nad Bratislavou.
Tomáš Berka, Ján M. Baha: Vily nad Bratislavou, Marenčin PT, 2013
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.