Ide vari v tých zriedkavých prípadoch, keď sa parlament odchýli od vôle vlády a rozhodne inak, o nečakaný záblesk nezávislosti? Ak by boli vládne návrhy parlamentnými úpravami vylepšené, bol by optimizmus namieste. Bohužiaľ to tak nie je. Výsledkom býva, naopak, zhoršenie. Inšpiráciu na občasnú modifikáciu vládnych návrhov totiž treba hľadať mimo parlamentu: medzi rôznymi lobistickými skupinami.
Keď ešte v auguste vláda schválila novelu zákona o účtovníctve, okrem iného v nej schválila aj úpravu kritérií, ktoré rozhodujú, ktorým subjektom a v akom počte vzniká povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Podnikatelia sa tešili, audítori a audítorské spoločnosti bili na poplach. Vláda totiž chvályhodne chcela znížiť počet podnikateľských subjektov, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje a aspoň trochu im tak uľahčiť život. Lenže čím menej subjektov, ktoré sú zákonom nútené kupovať si audit, tým menej klientov pre auditorské firmy. Slovenská komora audítorov sa preto uchýlila k strašeniu, že „zvýšením hraníc by bola ohrozená podstata a existencia audítorskej profesie“. A zrejme nezostala len pri strašení. Predpokladám, že jej zástupcovia si vyhrnuli rukávy a vybrali sa na parlamentný kopec.
Výsledok? Auditormi želaný efekt sa napokon dostavil. V záverečnej fáze schvaľovania bola napokon navrhovaná zmena vypustená. Situácia sa teda vo finále dokonale obrátila: audítorské spoločnosti sa tešia, podnikatelia majú hlavu v smútku.
Problém nie je len v tom, že stroskotala malá, ale konkrétna iniciatíva na zmiernenie administratívneho a finančného zaťaženia podnikania obmedzením jednej z mnohých povinností, ktoré podnikateľom zákony ukladajú, často zbytočne. Problém je najmä to, že 30 percent subjektov, ktoré mali byť od jednej povinnosti oslobodené, si overovanie ich účtovných závierok budú musieť kupovať aj naďalej, a teda na tento účel vynakladať tisíce až desaťtisíce eur, ktoré by vedeli použiť lepšie. Nehovoriac o tom, že už vládny návrh bol málo odvážnym kompromisom, ktorý navrhoval uvoľniť pomery v tejto oblasti v oveľa menšej miere, než to umožňujú minimálne požiadavky, vyplývajúce z európskej legislatívy.
Je vždy zlé, keď je parlament bábkou v rukách vlády. Ale ešte horšie je, keď je bábkou v rukách záujmových skupín, ktoré nehľadia na iných a riadia sa filozofiou „bližšia košeľa ako kabát“. Výsledkom je presmerúvanie čoraz väčšej časti zdrojov v ekonomike z produktívneho využitia na financovanie parazitických účelov.
Aby neprišlo k nedorozumeniu, povinné audity v nezmenenom rozsahu slovenskej ekonomike väzy určite nezlomia. Ale podobných „upírskych“ schém existujú desiatky a nové pribúdajú. Ak ich nezačneme čo najskôr razantne likvidovať, vysajú z našej ekonomiky aj poslednú kvapku krvi.
Keď ešte v auguste vláda schválila novelu zákona o účtovníctve, okrem iného v nej schválila aj úpravu kritérií, ktoré rozhodujú, ktorým subjektom a v akom počte vzniká povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Podnikatelia sa tešili, audítori a audítorské spoločnosti bili na poplach. Vláda totiž chvályhodne chcela znížiť počet podnikateľských subjektov, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje a aspoň trochu im tak uľahčiť život. Lenže čím menej subjektov, ktoré sú zákonom nútené kupovať si audit, tým menej klientov pre auditorské firmy. Slovenská komora audítorov sa preto uchýlila k strašeniu, že „zvýšením hraníc by bola ohrozená podstata a existencia audítorskej profesie“. A zrejme nezostala len pri strašení. Predpokladám, že jej zástupcovia si vyhrnuli rukávy a vybrali sa na parlamentný kopec.
Výsledok? Auditormi želaný efekt sa napokon dostavil. V záverečnej fáze schvaľovania bola napokon navrhovaná zmena vypustená. Situácia sa teda vo finále dokonale obrátila: audítorské spoločnosti sa tešia, podnikatelia majú hlavu v smútku.
Problém nie je len v tom, že stroskotala malá, ale konkrétna iniciatíva na zmiernenie administratívneho a finančného zaťaženia podnikania obmedzením jednej z mnohých povinností, ktoré podnikateľom zákony ukladajú, často zbytočne. Problém je najmä to, že 30 percent subjektov, ktoré mali byť od jednej povinnosti oslobodené, si overovanie ich účtovných závierok budú musieť kupovať aj naďalej, a teda na tento účel vynakladať tisíce až desaťtisíce eur, ktoré by vedeli použiť lepšie. Nehovoriac o tom, že už vládny návrh bol málo odvážnym kompromisom, ktorý navrhoval uvoľniť pomery v tejto oblasti v oveľa menšej miere, než to umožňujú minimálne požiadavky, vyplývajúce z európskej legislatívy.
Je vždy zlé, keď je parlament bábkou v rukách vlády. Ale ešte horšie je, keď je bábkou v rukách záujmových skupín, ktoré nehľadia na iných a riadia sa filozofiou „bližšia košeľa ako kabát“. Výsledkom je presmerúvanie čoraz väčšej časti zdrojov v ekonomike z produktívneho využitia na financovanie parazitických účelov.
Aby neprišlo k nedorozumeniu, povinné audity v nezmenenom rozsahu slovenskej ekonomike väzy určite nezlomia. Ale podobných „upírskych“ schém existujú desiatky a nové pribúdajú. Ak ich nezačneme čo najskôr razantne likvidovať, vysajú z našej ekonomiky aj poslednú kvapku krvi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.