.ak ste synom bývalého podpredsedu parlamentu a synovcom expremiéra, asi sa na Slovensku nevyhnete podozreniam, že ste úspešnú firmu vybudovali aj vďaka politickej spriaznenosti. „Čím viac bola naša rodina v politike, tým viac som sa snažil držať mimo štátnych zákaziek,“ vraví Ivan Čarnogurský mladší. Vznik rodinnej firmy IPEC však s pôsobením jeho otca v politike súvisí.
.zo štátnych podnikov
Jeho otec, Ivan Čarnogurský starší, začal podnikať v roku 1996, krátko po tom, ako musel opustiť vedúcu funkciu v štátnom Hydrostave. „V rámci premeny socialistického podniku na moderný založil rôzne dcérske spoločnosti,“ vysvetľuje Ivan Čarnogurský mladší. „Jedna z nich bola joint venture (spojenie dvoch alebo viacerých firiem, pozn. red.) s rakúskou architektonickou kanceláriou.“ Keď zo štátneho podniku odišiel, jeho dieťa zostalo visieť vo vzduchoprázdne: firma nemala zákazky a ani Hydrostav o ňu nejavil záujem. „Rakúsky partner sa vtedy obrátil na otca, že by bol rád, ak by spoločnosť mohla pokračovať,“ opisuje Čarnogurský ml., ktorý v tom období pracoval v Ľudovej banke. Viedol v nej niekoľko realitných projektov, napríklad revitalizáciu Jurkovičovej budovy na Námestí SNP. Pripravoval aj veľký priemyselný objekt pre firmu Gabor v Bánovciach nad Bebravou.
Pol roka na to, ako jeho otec začal súkromne podnikať, z banky odišiel a odniesol si so sebou skúsenosti z developmentu. V rodinnej firme stavali výrobné haly či kancelárske priestory pre zahraničných priemyselných investorov, ktorí v tom čase hojne prichádzali na Slovensko. Medzi prvé súkromné projekty Čarnogurského ml. patril sklad pre Coca-Colu a špeciálny sklad na liečivá pre firmu Merck na Tuhovskej ulici v Bratislave, neskôr predajne a servisy automobilov pre Mercedes, Ford či Chrysler. Medzičasom si otec so synom aktivity rozdelili a developerskú časť rodinného biznisu, spoločnosti pod hlavičkou IPEC Group, prevzal syn.
Šéf IPEC-u preskákal všetky turbulentné časy tohto odvetvia. „Obdobie 1995 až 2000 bolo úplne iné ako to predtým a úplne iné ako v obdobiach 2000 až 2005, 2005 až 2008 a následne po nástupe hospodárskej krízy.“ Najhoršia trauma developera sa rodí vtedy, keď na hranici týchto období rozbehnete realitný projekt, ktorého investičný horizont trvá niekoľko rokov. „Tieto medziperiodické katastrofy neboli nikdy príjemné, ale už sme ich niekoľko prežili,“ vraví. V rezidenčnom segmente postavili niekoľko veží v Karlovej Vsi alebo projekt Villa Koliba pod Malými Karpatmi.
Najsilnejším sa však IPEC stal vo výstavbe logistických parkov. To bol aj dôvod, prečo o nich prejavil záujem HB Reavis Group, jeden z najväčších hráčov developerského trhu. V roku 2007 sa firmy spojili a HB Reavis získal polovicu IPEC-u, do ktorého vložil svoje logistické projekty. Spojenectvo, od ktorého si partneri sľubovali vznik najsilnejšieho hráča v developmente nehnuteľností, sa však pre nenaplnené očakávania z fúzie skončilo po dvoch rokoch. Dnes IPEC podniká aj v Rumunsku a na Ukrajine, kde budoval tri logistické parky.
.nový Senec
IPEC v súčasnosti pri Senci buduje aj outletové centrum D1 Castello Factory Stores, ktoré malo byť prvým centrom lacného značkového oblečenia na Slovensku – na spôsob rakúskeho Parndorfu. Podobný projekt však paralelne vo Voderadoch rozbieha firma Realiz. Dlho medzi nimi prebiehal mediálny súboj, kto otvorí ako prvý. Zdalo sa, že IPEC mal náskok, no dnes už je zrejmé, že preteky prehral. Kým Voderady otvárajú už počas tejto jesene, v Senci to nebude skôr ako budúce leto. „Dnes ľutujem, že som pre Forbes povedal ten výrok, že prežije len jeden,“ usmeje sa Čarnogurský. „Už si to nemyslím, aj keď si uvedomujem, že to vyznie účelovo.“
IPEC-u sa nepodarilo do svojho centra prilákať outletové magnety ako Adidas či Nike, ktoré, naopak, získali Voderady. IPEC musel reagovať: „Budeme mať úplne iný sortiment, vytvárame taliansky obchodný svet,“ vysvetľuje. „Takto sme to chceli už na začiatku a snaha o Nike a podobné značky bola len taká medzihra. Nie je to len z núdze cnosť, od začiatku som bol konfrontovaný s tým, že budeme konkurenciou Parndorfu. Nemôžeme sa s nimi naivne pretláčať o rovnaký trh.“ Priznáva však, že spočiatku boli jeho predstavy iné. „Mali sme v tejto oblasti nulovú skúsenosť. S dnešnými skúsenosťami by sme projekt pripravili úplne inak,“ vraví.
No samotný outlet je len zlomkom vízie, ktorú chcú manažéri IPEC-u preniesť do reality. Súčasťou obrovského projektu D1 Park nebude len nákupná zóna, ale aj biznis priestory, bývanie pre tisíce ľudí a plochy určené na zábavu či koncerty. IPEC kalkuluje s analýzami, podľa ktorých sa na severovýchod od hlavného mesta sťahuje veľká časť obyvateľstva, ktorá pri nakupovaní a zábave nechce byť odkázaná na Bratislavu. Blízko sú tiež dve medzinárodné letiská a medzinárodný riečny prístav. „Na nákup, bývanie a biznis spojený s logistikou je to excelentné miesto.“ Na časť tejto zóny prilákal čínskych investorov aj jeho otec. Ten s partnermi z ďalekej Ázie založil firmu, ktorá má slúžiť ako podpora pre čínskych investorov, pre ktorých bude Slovensko odrazovým mostíkom do Európy.
Čo sa Ivan Čarnogurský mladší naučil počas dlhých rokov v biznise? „Svojej 20-ročnej dcére som dnes vysvetľoval, že má vždy dve možnosti: pasívne čakať na to, čo sa stane, alebo do situácie aktívne vstupovať, využívať ju a kreovať,“ odpovedá. „Podnikanie ma naučilo práve kreatívne pracovať s alternatívami.“
.zo štátnych podnikov
Jeho otec, Ivan Čarnogurský starší, začal podnikať v roku 1996, krátko po tom, ako musel opustiť vedúcu funkciu v štátnom Hydrostave. „V rámci premeny socialistického podniku na moderný založil rôzne dcérske spoločnosti,“ vysvetľuje Ivan Čarnogurský mladší. „Jedna z nich bola joint venture (spojenie dvoch alebo viacerých firiem, pozn. red.) s rakúskou architektonickou kanceláriou.“ Keď zo štátneho podniku odišiel, jeho dieťa zostalo visieť vo vzduchoprázdne: firma nemala zákazky a ani Hydrostav o ňu nejavil záujem. „Rakúsky partner sa vtedy obrátil na otca, že by bol rád, ak by spoločnosť mohla pokračovať,“ opisuje Čarnogurský ml., ktorý v tom období pracoval v Ľudovej banke. Viedol v nej niekoľko realitných projektov, napríklad revitalizáciu Jurkovičovej budovy na Námestí SNP. Pripravoval aj veľký priemyselný objekt pre firmu Gabor v Bánovciach nad Bebravou.
Pol roka na to, ako jeho otec začal súkromne podnikať, z banky odišiel a odniesol si so sebou skúsenosti z developmentu. V rodinnej firme stavali výrobné haly či kancelárske priestory pre zahraničných priemyselných investorov, ktorí v tom čase hojne prichádzali na Slovensko. Medzi prvé súkromné projekty Čarnogurského ml. patril sklad pre Coca-Colu a špeciálny sklad na liečivá pre firmu Merck na Tuhovskej ulici v Bratislave, neskôr predajne a servisy automobilov pre Mercedes, Ford či Chrysler. Medzičasom si otec so synom aktivity rozdelili a developerskú časť rodinného biznisu, spoločnosti pod hlavičkou IPEC Group, prevzal syn.
Šéf IPEC-u preskákal všetky turbulentné časy tohto odvetvia. „Obdobie 1995 až 2000 bolo úplne iné ako to predtým a úplne iné ako v obdobiach 2000 až 2005, 2005 až 2008 a následne po nástupe hospodárskej krízy.“ Najhoršia trauma developera sa rodí vtedy, keď na hranici týchto období rozbehnete realitný projekt, ktorého investičný horizont trvá niekoľko rokov. „Tieto medziperiodické katastrofy neboli nikdy príjemné, ale už sme ich niekoľko prežili,“ vraví. V rezidenčnom segmente postavili niekoľko veží v Karlovej Vsi alebo projekt Villa Koliba pod Malými Karpatmi.
Najsilnejším sa však IPEC stal vo výstavbe logistických parkov. To bol aj dôvod, prečo o nich prejavil záujem HB Reavis Group, jeden z najväčších hráčov developerského trhu. V roku 2007 sa firmy spojili a HB Reavis získal polovicu IPEC-u, do ktorého vložil svoje logistické projekty. Spojenectvo, od ktorého si partneri sľubovali vznik najsilnejšieho hráča v developmente nehnuteľností, sa však pre nenaplnené očakávania z fúzie skončilo po dvoch rokoch. Dnes IPEC podniká aj v Rumunsku a na Ukrajine, kde budoval tri logistické parky.
.nový Senec
IPEC v súčasnosti pri Senci buduje aj outletové centrum D1 Castello Factory Stores, ktoré malo byť prvým centrom lacného značkového oblečenia na Slovensku – na spôsob rakúskeho Parndorfu. Podobný projekt však paralelne vo Voderadoch rozbieha firma Realiz. Dlho medzi nimi prebiehal mediálny súboj, kto otvorí ako prvý. Zdalo sa, že IPEC mal náskok, no dnes už je zrejmé, že preteky prehral. Kým Voderady otvárajú už počas tejto jesene, v Senci to nebude skôr ako budúce leto. „Dnes ľutujem, že som pre Forbes povedal ten výrok, že prežije len jeden,“ usmeje sa Čarnogurský. „Už si to nemyslím, aj keď si uvedomujem, že to vyznie účelovo.“
IPEC-u sa nepodarilo do svojho centra prilákať outletové magnety ako Adidas či Nike, ktoré, naopak, získali Voderady. IPEC musel reagovať: „Budeme mať úplne iný sortiment, vytvárame taliansky obchodný svet,“ vysvetľuje. „Takto sme to chceli už na začiatku a snaha o Nike a podobné značky bola len taká medzihra. Nie je to len z núdze cnosť, od začiatku som bol konfrontovaný s tým, že budeme konkurenciou Parndorfu. Nemôžeme sa s nimi naivne pretláčať o rovnaký trh.“ Priznáva však, že spočiatku boli jeho predstavy iné. „Mali sme v tejto oblasti nulovú skúsenosť. S dnešnými skúsenosťami by sme projekt pripravili úplne inak,“ vraví.
No samotný outlet je len zlomkom vízie, ktorú chcú manažéri IPEC-u preniesť do reality. Súčasťou obrovského projektu D1 Park nebude len nákupná zóna, ale aj biznis priestory, bývanie pre tisíce ľudí a plochy určené na zábavu či koncerty. IPEC kalkuluje s analýzami, podľa ktorých sa na severovýchod od hlavného mesta sťahuje veľká časť obyvateľstva, ktorá pri nakupovaní a zábave nechce byť odkázaná na Bratislavu. Blízko sú tiež dve medzinárodné letiská a medzinárodný riečny prístav. „Na nákup, bývanie a biznis spojený s logistikou je to excelentné miesto.“ Na časť tejto zóny prilákal čínskych investorov aj jeho otec. Ten s partnermi z ďalekej Ázie založil firmu, ktorá má slúžiť ako podpora pre čínskych investorov, pre ktorých bude Slovensko odrazovým mostíkom do Európy.
Čo sa Ivan Čarnogurský mladší naučil počas dlhých rokov v biznise? „Svojej 20-ročnej dcére som dnes vysvetľoval, že má vždy dve možnosti: pasívne čakať na to, čo sa stane, alebo do situácie aktívne vstupovať, využívať ju a kreovať,“ odpovedá. „Podnikanie ma naučilo práve kreatívne pracovať s alternatívami.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.