Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bratislavská vojna na Facebooku

.alexander Mravčák .časopis .týždeň doma

Kampaň pred župnými voľbami v Bratislavskom kraji sa koná v pomerne umiernenom duchu. Ale celkom inak je to na internete, kde kandidátov škandalizujú anonymné stránky. Tie sa snažia nabudiť amatérsky dojem, ale stoja zrejme tisícky eur.

.na Facebooku si môžete prečítať, že Monika je sliepočka a Pavol zdochlina, ale nie, kto stojí za intenzívnou politickou kampaňou.
Pred parlamentnými voľbami v roku 2010 sa slovenskí politici predháňali v aktivite na Facebooku. Sociálna sieť bola vtedy na Slovensku mladá a ako médium veľmi atraktívna. Politici to pochopili, a tak si pridávali medzi priateľov bežných ľudí.
Viacerí z nich nepoľavili v aktivite ani po voľbách, dokonca svoju komunikáciu na Facebooku vycibrili. V poslednom čase sa však rozbiehajú aj neoficiálne kanály komunikácie - takými sú napríklad aktivity, ktoré sa pred voľbami do orgánov samosprávnych krajov snažia škandalizovať kandidátov na županov.

.médium negatívnosti
Stránky umiestnené na Facebooku s názvami ako „Navoňaná zdochlina“ „Monika – červená sliepočka“ či „Nedajme Bratislavu Flašíkovi s Kočnerom“ sú namierené proti županovi Pavlovi Frešovi a jeho vyzývateľke Monike Flašíkovej-Beňovej za Smer.
Na rozdiel od mnohých iných neoficiálnych politických stránok, tieto sú aktívne a v počte príspevkov by predbehli aj niektoré médiá. Na sieť pridávajú príspevky často aj niekoľkokrát denne a línia je u všetkých rovnaká – čo najviac haniť a očierniť vybraného kandidáta.
Pridávajú odkazy na články z blogov alebo médií, ku ktorým často pripoja uštipačný komentár či citát vytrhnutý z kontextu. Obsah tvorí aj vlastná tvorba – ľstivo zostrihané video o kandidátovi, paródie na kampaň či fotografie.
Facebook je vďaka svojej bezprostrednosti veľmi účinný. „Je to jedna z najjednoduchších ciest, ako zaujať voličov a poukázať na negatívne stránky konkurenčnej strany či kandidáta,“ vysvetľuje Juraj Sasko, riaditeľ spoločnosti Visibility, ktorá sa zaoberá prezentáciou firiem na internete vrátane sociálnych médií. „Efektititu Facebooku a sociálnych sietí ako takých demonštrovalo hneď niekoľko politických strán aj jednotlivých kandidátov, ako napríklad SaS, 99% a podobne,“ dopĺňa. Vďaka veľkej možnosti cielenia svojej kampane – podľa veku, záujmov či miesta bydliska – môže byť Facebook výborným nástrojom aj v regionálnej politike.
Kritizujúce politické skupiny vznikli niekoľko mesiacov pred župnými voľbami. Protifrešovská aktivita vznikla v júni, dve protibeňovské v máji a júli. Stránkam sa za ten čas podarilo pritiahnuť publikum. Tá, ktorá si zobrala na paškál Freša, má 2 600 fanúšikov. Stránky namierené proti Flašíkovej-Beňovej majú 3 200, respektíve 1 000 fanúšikov.
Vyvolávajú síce dojem, že ich spravujú neprofesionálni aktivisti alebo nespokojní občania. „Navoňaná zdochlina je rebélia a je to všetko, čo chcete vedieť… kým sa niekomu nezdvihne žalúdok,“ uvádza napríklad o sebe protifrešovská stránka. Všetky tri stránky sú zaradené v kategórii komunitných, nie politických.

.všetko je v poriadku
Napriek svojmu amatérskemu kabátu však tmajú tieto stránky už niekoľko týždňov rozbehnutú na Facebooku intenzívnu reklamu. Príspevky a názory stránok sa preto zobrazujú aj ľuďom, ktorí sa k nim nikdy verejne neprihlásili. Nástenky stránok sú zaplnené komentármi ľudí, ktorí sa pýtajú, prečo sa im zobrazujú, aj keď to nechcú.
Masívna kampaň na Facebooku však nie je lacná. Ak by stránky chceli osloviť všetkých obyvateľov župy a niekoľkokrát, rozpočet by bol pravdepodobne vyšší ako to, čo by bol ochotný zaplatiť nezávislý aktivista. „Do takéhoto rozpočtu treba zarátať náklady na tvorbu obsahu (text, grafika, video), správu komunikácie a v neposlednom rade náklady na sponzorované statusy či PPC reklamu. Cena závisí aj od času, po ktorý treba komunikovať a vytvárať obsah, takže si ju nedovolím nijako konkretizovať. Rádovo by išlo o tisícky eur a viac,“ hovorí Sasko, ktorý je zároveň podpredseda Správnej rady Asociácie digitálnych marketingových agentúr.
Aj keď komunikácia stránok je ostrá, pravidlá sociálnej siete podľa všetkého neporušujú. Tieto pravidlá síce zakazujú prejavy nenávisti, no tie sa týkajú najmä osočovania na základe rasy či náboženstva. „Ak nejde o rasizmus, osočovanie či vyhrážanie sa, Facebook pravidlá sa z môjho pohľadu neporušujú, navyše sú objektom diskusií osoby verejného života,“ hovorí Sasko. Samotné štandardy Facebooku napokon uvádzajú: „Podporujeme, ak ľudia spochybňujú niektoré názory, inštitúcie, udalosti či postupy […]“.

.kto je za tým?
Ku konkrétnym informáciám, kto za stránkami stojí, sa však nedostanete. „Niekedy zakladajú takéto typy stránok občianski aktivisti bez akéhokoľvek napojenia na inú politickú stranu. Stretli sme sa však aj s prípadmi, keď takéto facebookové stránky vytvárali, spravovali alebo sponzorovali iné politické strany alebo firmy, ktorým prezentovaný politický program a názory nesedeli,“ hovorí Sasko.
Na stránkach sa medzičasom množia popri súhlasných reakciách aj komentáre podozrievavých občanov, ktorí rozumejú kontextu. Na protifrešovskej stránke sa napríklad objavil komentár človeka vystupujúceho pod pseudonymom Oderint Dum Metuant (pozn. red. – uvádzané sú len časti komentárov a doplnené o korektnú interpunkciu): „Hm, by ma zaujímalo, komu robí kampaň táto stránka. Namierená je len proti SDKÚ a nič o napríklad takom SMER-e som tu nevidel.“
Odpovedá mu iný používateľ: „Myslím si, že toto je úplne očividné... Určite to nie je projekt nespokojného občana. Máme pár týždňov pred voľbami a jedna strana potrebuje zdiskreditovať osobu, ktorá jej stojí v ceste.“

Autor je spolupracovník .týždňa

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite