.ukrajina zrejme čoskoro podpíše asociačnú dohodu s EÚ. Tento krok presadila východoukrajinská ruskojazyčná elita, ku ktorej patrí aj prezident Janukovyč. Nie je to paradox?
Môže sa to tak zdať. Ale je chybou vidieť Ukrajinu schématicky.Východná Ukrajina nie je ruskojazyčná, ruština tam je len „lingua franca“. Miesili sa tu pracovní migranti z celého bývalého Sovietskeho zväzu. Napríklad najbohatší ukrajinský oligarcha Rinat Achmetov je Tatár. Fakt, že táto oblasť je ruskojazyčná, ešte neznamená, že je ruská. Aj fakt, že dohodu s EÚ podpíše politik, ktorý počas Oranžovej revolúcie predstavoval kontinuitu so starým režimom, vyzerá síce čudne, ale je výsledkom ruskej politiky.
.ako to spôsobili Rusi?
Rusko nebolo schopné dohodnúť sa s východoukrajinskou elitou. Stačí spomenúť Charkovské dohody z roku 2010, podľa ktorých mali Rusi výmenou za súhlas Kyjeva s predĺžením prenájmu vojenskej základne v Sevastopoli dodávať Ukrajine až do roku 2042 lacnejší plyn. Tieto dohody však nedodržali. V júli tohto roku zase de facto stopli dovoz z Ukrajiny tým, že začali robiť na hraniciach obštrukcie a komplikovať život ukrajinským exportérom. Rusi však svoju silovú politiku prestrelili. Ukrajina nie je Arménsko a má silu ustáť ruský tlak. Dokonca si myslím, že viac ho dokáže ustáť východoukrajinská elita, než by to dokázala tá západoukrajinská.
.prečo?
Má to historické vysvetlenie. Východná Ukrajina bola v reči Stalina železným pilierom Sovietskeho zväzu a stála na nej industrializácia krajiny. Po smrti Stalina všetci generálni tajomníci strany s výnimkou Andropova a Gorbačova robili kariéru na východnej Ukrajine. Sú tu najvýhodnejšie podmienky na metalurgiu na svete a tvorí sa tu približne 70 percent HDP krajiny. V miestnej elite stále existuje vedomie, že oni vládli Sovietskemu zväzu. Keď ste sa v tých časoch dostali do štruktúr v Donecku, odtiaľ sa už dalo ísť iba do Moskvy. Ani jedna elita v postsovietskom priestore nemá také parametre, ako má táto východoukrajinská. Oni ešte aj dnes rozmýšľajú v takých kategóriach, že jedného dňa tých Petrohradčanov z Moskvy vyženú. Títo ľudia jednoducho majú mentálny, finančný a mocenský kapitál na to, aby ustáli moskovský tlak.
.nie sú za rozhodnutím týchto elít najmä ekonomické dôvody?
Samozrejme. Najväčším konkurentom pre ľudí z východu Ukrajiny, ktorí podnikajú v metalurgii, sú ruské a čínske spoločnosti. Všetky tieto spoločnosti súperia o to, ktorá z nich sa lepšie presadí na európskom trhu. Ukrajinci si myslia, že asociačná dohoda s EÚ im v tomto poskytne náskok pred ruskými a čínskymi firmami. Metalurgia je, vzhľadom na geografické podmienky, pre Ukrajinu takpovediac osudovou záležitosťou.
.nie je však problém, že odmietnutím euroáziskej colnej únie, ktorú ponúka Rusko, si ukrajinské firmy skomplikujú vstup na ruský trh?
Tieto firmy vidia aj na prípade Bieloruska a Kazachstanu, ktoré sú súčasťou tejto únie, že síce to je otvorenie trhu, zároveň však vidia snahu z ruskej strany získať kontrolu nad tými výrobcami, ktorí na tento trh dovážajú. Je to, svojím spôsobom, expanzia ruského biznisu, a nie celkom to, čo si my predstavujeme pod colnou úniou. Ukrajinci tieto riziká vidia. A treba tiež dodať, že Rusko je dnes v zlej ekonomickej kondícii.
.myslíte pokles príjmov za plyn a ropu?
Áno,ceny týchto komodít idú globálne dole pre ťažbu bridlicového plynu v USA. V USA dnes podnikatelia v metalurgii platia za plyn tretinovú cenu oproti európskemu trhu, nehovoriac o ukrajinskom trhu.
.z Ruska zaznievajú hlasy, že Ukrajina hlbšou integráciou s EÚ riskuje rozpad štátu.
Nemyslím si to. Východoukrajinská elita je dnes už niekde inde. Aj keď ide o regionálnu elitu, tým, že má skúsenosti s riadením Sovietskeho zväzu, dokáže rozmýšľať v súvislostiach. Ukrajina sa už stala jej štátom. V krajine síce dochádza k tomu, že raz má navrch elita zo západu a raz z východu. Ale oligarchovia z východu vedia, že bez nich sa dlhodobo vládnuť nedá. Nemôžete vládnuť proti 70 percentám HDP. Jeden z dôvodov, prečo chce Janukovyč podpísať asociačnú dohodu, je aj politický. V roku 2015 sú v krajine prezidentské voľby a tento krok mu umožní rozkročiť sa viac do stredu a nová proeurópska politika ho robí prijateľnejším aj pre ľudí na západe krajiny.
.veríte, že Ukrajina niekedy bude členom EÚ?
Verím, lenže tak skoro to určite nebude. Ukrajina bude musieť na základe asociačnej dohody aproximovať 85 percent európskej legislatívy, čo jej podľa optimistických odhadov bude trvať desať rokov a bude ju to stáť 65 miliárd dolárov. Myslím si, že to Ukrajincom bude trvať ešte dlhšie. Keď sa im to však podarí, budú de facto pripravení na členstvo. Slovenským podnikateľom by to prinieslo obrovské benefity. Ak by bola Ukrajina s nami v rovnakom obchodnom režime, podľa odhadu ministerstva hospodárstva by to zdvojnásobilo až strojnásobilo náš vzájomný obchod. Ten bol minulý rok v hodnote miliardy eur, takže by to mohli byť tri miliardy. Ja už v slovenskej zahraničnej politike nevidím inú tému, ktorá by pre nás mohla mať väčší dopad. Najmä ide o východné Slovensko.
.akým spôsobom by mu to prospelo?
Podobným, ako prospelo odbúranie hraníc rozvoju iných depresívnych regiónov v Európe. Dobrým príkladom je rakúsky Burgenland, česko-nemecké a poľsko-nemecké pohraničie.
Môže sa to tak zdať. Ale je chybou vidieť Ukrajinu schématicky.Východná Ukrajina nie je ruskojazyčná, ruština tam je len „lingua franca“. Miesili sa tu pracovní migranti z celého bývalého Sovietskeho zväzu. Napríklad najbohatší ukrajinský oligarcha Rinat Achmetov je Tatár. Fakt, že táto oblasť je ruskojazyčná, ešte neznamená, že je ruská. Aj fakt, že dohodu s EÚ podpíše politik, ktorý počas Oranžovej revolúcie predstavoval kontinuitu so starým režimom, vyzerá síce čudne, ale je výsledkom ruskej politiky.
.ako to spôsobili Rusi?
Rusko nebolo schopné dohodnúť sa s východoukrajinskou elitou. Stačí spomenúť Charkovské dohody z roku 2010, podľa ktorých mali Rusi výmenou za súhlas Kyjeva s predĺžením prenájmu vojenskej základne v Sevastopoli dodávať Ukrajine až do roku 2042 lacnejší plyn. Tieto dohody však nedodržali. V júli tohto roku zase de facto stopli dovoz z Ukrajiny tým, že začali robiť na hraniciach obštrukcie a komplikovať život ukrajinským exportérom. Rusi však svoju silovú politiku prestrelili. Ukrajina nie je Arménsko a má silu ustáť ruský tlak. Dokonca si myslím, že viac ho dokáže ustáť východoukrajinská elita, než by to dokázala tá západoukrajinská.
.prečo?
Má to historické vysvetlenie. Východná Ukrajina bola v reči Stalina železným pilierom Sovietskeho zväzu a stála na nej industrializácia krajiny. Po smrti Stalina všetci generálni tajomníci strany s výnimkou Andropova a Gorbačova robili kariéru na východnej Ukrajine. Sú tu najvýhodnejšie podmienky na metalurgiu na svete a tvorí sa tu približne 70 percent HDP krajiny. V miestnej elite stále existuje vedomie, že oni vládli Sovietskemu zväzu. Keď ste sa v tých časoch dostali do štruktúr v Donecku, odtiaľ sa už dalo ísť iba do Moskvy. Ani jedna elita v postsovietskom priestore nemá také parametre, ako má táto východoukrajinská. Oni ešte aj dnes rozmýšľajú v takých kategóriach, že jedného dňa tých Petrohradčanov z Moskvy vyženú. Títo ľudia jednoducho majú mentálny, finančný a mocenský kapitál na to, aby ustáli moskovský tlak.
.nie sú za rozhodnutím týchto elít najmä ekonomické dôvody?
Samozrejme. Najväčším konkurentom pre ľudí z východu Ukrajiny, ktorí podnikajú v metalurgii, sú ruské a čínske spoločnosti. Všetky tieto spoločnosti súperia o to, ktorá z nich sa lepšie presadí na európskom trhu. Ukrajinci si myslia, že asociačná dohoda s EÚ im v tomto poskytne náskok pred ruskými a čínskymi firmami. Metalurgia je, vzhľadom na geografické podmienky, pre Ukrajinu takpovediac osudovou záležitosťou.
.nie je však problém, že odmietnutím euroáziskej colnej únie, ktorú ponúka Rusko, si ukrajinské firmy skomplikujú vstup na ruský trh?
Tieto firmy vidia aj na prípade Bieloruska a Kazachstanu, ktoré sú súčasťou tejto únie, že síce to je otvorenie trhu, zároveň však vidia snahu z ruskej strany získať kontrolu nad tými výrobcami, ktorí na tento trh dovážajú. Je to, svojím spôsobom, expanzia ruského biznisu, a nie celkom to, čo si my predstavujeme pod colnou úniou. Ukrajinci tieto riziká vidia. A treba tiež dodať, že Rusko je dnes v zlej ekonomickej kondícii.
.myslíte pokles príjmov za plyn a ropu?
Áno,ceny týchto komodít idú globálne dole pre ťažbu bridlicového plynu v USA. V USA dnes podnikatelia v metalurgii platia za plyn tretinovú cenu oproti európskemu trhu, nehovoriac o ukrajinskom trhu.
.z Ruska zaznievajú hlasy, že Ukrajina hlbšou integráciou s EÚ riskuje rozpad štátu.
Nemyslím si to. Východoukrajinská elita je dnes už niekde inde. Aj keď ide o regionálnu elitu, tým, že má skúsenosti s riadením Sovietskeho zväzu, dokáže rozmýšľať v súvislostiach. Ukrajina sa už stala jej štátom. V krajine síce dochádza k tomu, že raz má navrch elita zo západu a raz z východu. Ale oligarchovia z východu vedia, že bez nich sa dlhodobo vládnuť nedá. Nemôžete vládnuť proti 70 percentám HDP. Jeden z dôvodov, prečo chce Janukovyč podpísať asociačnú dohodu, je aj politický. V roku 2015 sú v krajine prezidentské voľby a tento krok mu umožní rozkročiť sa viac do stredu a nová proeurópska politika ho robí prijateľnejším aj pre ľudí na západe krajiny.
.veríte, že Ukrajina niekedy bude členom EÚ?
Verím, lenže tak skoro to určite nebude. Ukrajina bude musieť na základe asociačnej dohody aproximovať 85 percent európskej legislatívy, čo jej podľa optimistických odhadov bude trvať desať rokov a bude ju to stáť 65 miliárd dolárov. Myslím si, že to Ukrajincom bude trvať ešte dlhšie. Keď sa im to však podarí, budú de facto pripravení na členstvo. Slovenským podnikateľom by to prinieslo obrovské benefity. Ak by bola Ukrajina s nami v rovnakom obchodnom režime, podľa odhadu ministerstva hospodárstva by to zdvojnásobilo až strojnásobilo náš vzájomný obchod. Ten bol minulý rok v hodnote miliardy eur, takže by to mohli byť tri miliardy. Ja už v slovenskej zahraničnej politike nevidím inú tému, ktorá by pre nás mohla mať väčší dopad. Najmä ide o východné Slovensko.
.akým spôsobom by mu to prospelo?
Podobným, ako prospelo odbúranie hraníc rozvoju iných depresívnych regiónov v Európe. Dobrým príkladom je rakúsky Burgenland, česko-nemecké a poľsko-nemecké pohraničie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.