Islandská skladateľka, speváčka a hudobníčka Emilíana Torrini si napriek týmto črtám uchováva nezávislosť a v týchto dňoch potichu vydáva svoj šiesty štúdiový album. O materstve, kreativite a prekrúcaní reality sme sa rozprávali počas príjemného jesenného večera, ktorý speváčka trávila v New Yorku. .čo všetko sa odohralo v tvojom živote medzi nahrávkami Me and Armini a Tookah? Aký kreatívny posun medzi nimi vidíš?
Myslím, že sa odohralo veľa zmien, veľa vecí sa na mňa nabalilo a spolu to bolo až päť rokov. Najprv som bola na koncertnom turné rok a pol a keď mi z turné ostali tri týždne, zistila som, že som otehotnela. Keďže sa vtedy piesni Jungle Drum veľmi darilo, rozhodla som sa, že mám príležitosť úplne ostať doma s malým. Ten posun sa prejavil tým, že som sa prestala príliš tlačiť. Zrazu som mala ten úžasný pocit lásky, aký som nikdy predtým nezažila. Najprv som stvorila človeka a odvtedy som chcela od nahrávania viac. Chcela som, aby som sa niečo naučila a keďže sa nič nedialo, nebola som spokojná. Dala som si prestávku a vtedy sa to začalo diať. Začali sme experimentovať so zvukom, úplne ma dostali synťáky. Chcela som ísť von, tancovať s priateľmi a namiesto toho som dala malého spať a tvorila synthpop. V hudbe som sa chcela cítiť opäť slobodná a vtedy som opäť začala písať. Texty vôbec nešli ľahko. Nevzišli z improvizácie, tak ako zvykli predtým, a musela som ich tvoriť z ničoho, čo som ešte nikdy nerobila. A nikdy predtým som sa nehrala ani so zvukovou produkciou – takže som mala veľa poučných lekcií.
.pred rokom si vravela fanúšikom, že si „písala piesne, ktoré si potom nemala rada”. Nové piesne na Tookah už máš rada?
Áno, niektoré piesne som začínala tým, že som ich nemala rada. Ale nevzdali sme sa, aj keď predtým sa mi písalo ľahšie a odrazu bolo všetko hotové. Tieto piesne som musela premieňať, kým boli skutočne dobré. Ale dopadlo to dobre. Bol to iný spôsob práce, na aký som nebola zvyknutá. Voľakedy sme zvykli písať hudbu celé noci, no zrazu som bola unavená, ba priam šialená zo spánkového deficitu kvôli malému. Preto sme písali hlavne ráno a tým pádom som mala hrozne veľa denných zmien. V istom bode bolo toho jednoducho priveľa. Ale rozhodne som hrdá. Toto je pravdepodobne jediný album, ktorý počúvam.
.ak niekedy počúvaš svoje staršie nahrávky, aký máš názor na svoje mladšie ja?
Pred pár mesiacmi som počúvala Fisherman’s Woman a Me and Armini. Pri Fisherman’s Woman som vždy ľutovala, aká je pomalá a myslím, že je až príliš ľahká. Ale som hrdá na tieto albumy. Sú ako denníky – moja časová os. Mnohé piesne už zmenili alebo posunuli svoj význam, ale stále je tam mnoho piesní, ktoré sú skvelé na koncerty.
.názov Tvojho nového albumu Tookah pre teba znamená rovhováhu medzi vnútorným dobrom a zlom. Vnímaš mnohé kontrasty na albume ako rôzne nálady, alebo skôr mnohoraké odtiene svojej osobnosti?
Koncept tejto nahrávky je najmä o dualite a konverzácii medzi týmito vnútornými protikladmi. Myslím, že všetci počujeme vo svojej hlave tie hlasy, ktoré nám vravia, že nie sme dosť dobrí, ale sú tu aj tie hlasy, ktoré sú prepojené na krásne miesta. Tookah znamená, že nemôžeš byť ani jedno, ani druhé. Nemôžeš byť len dobrý, lebo by si sa zbláznil, ale rovnako je to aj so zlom. Pointa je, že musíme prepojiť svoje ja, aby sme sa dostali do cieľa. Pre mňa sú tieto konverzácie neprestávajúce – od obalu až po poslednú pieseň. Začiatok a koniec nahrávky sú dualita a piesne ako Blood Red sú najmä konverzáciou. Myslím, že je veľmi náročné nájsť spomínaný cieľ, pretože ide o také láskavé šťastie, takú krehkú energiu, až si ľudstvo muselo vytvoriť všetky tie systémy viery.
.keď začnú tvoji fanúšikovia počúvať Tookah, pravdepodobne budú očakávať aj niečo podobné ako Jungle Drum. Máš nejaké odporúčanie, ako pristúpiť k tejto nahrávke? Alebo to nechávaš na osobné vnímanie hudby?
Myslím, že moji fanúšikovia si už zvykli na rôznorodosť mojej hudby. Nikdy som sa nechcela opakovať. Hudba je mojím sebavyjadrením a zároveň pomáha dekódovať môj mozog. Jungle Drum bola vlastne len chyba v matrixe. Nepodobá sa žiadnej piesni, ktorú som kedy napísala. V takomto prípade sa nikdy neopakuješ, ani sa o to nepokúsiš. Treba sa pohnúť vopred. Na albume sú aj zábavné piesne, ako napríklad Animal Games, ktorá prichádza z veľmi podobného miesta. Ale nie je rovnaká.
.viaceré piesne na novinke nasledujú náladu Gun z predchádzajúceho albumu. Majú tú temnú energiu a odhaľujú komplexnejšie časti tvojej osobnosti. Nie je náročné sa takto otvoriť?
Áno, mnohé piesne pochádzajú z rovnakého miesta. Sú veľmi horúce, vášnivé, žiadostivé, až šialené z tej temnej stránky. Ale všetko je to skutočné, lebo je to časť môjho života.
.koľko z tvojich piení sú imaginárne príbehy a koľké rozprávajú tvoj život?
Je to zmes mnohých vecí. Jedna pieseň môže obsahovať stovku príbehov. A osemdesiat z nich budú moje príbehy a zvyšok fantázia. Mnohé sú veľmi osobné a rozprávajú o mojich najhorších strachoch. Pri písaní môžeš ísť kamkoľvek. Vždy záleží na použití piesne. Môže byť veľmi liečivé, ale aj veľmi deštruktívne. Niekedy si nie som istá svojimi pocitmi, až kým o nich nenapíšem pieseň. Vtedy akoby som si odkódovala myseľ a pieseň mi pomôže zostaviť celý obraz.
.sú tieto vastnosti tým, čo pre teba znamená hudba? Spúšťač sebareflexie?
Áno, ale aj oveľa viac. Je to aj rozprávanie. Na písaní piesní milujem ten fakt, že máš tak málo času na rozpovedanie mnohých vecí. Musíš zjednodušovať s tým, že aj pri komplexných príbehoch nestratíš význam. Jedno slovo môže pridať piesni úplne nový význam. Musíš vybrať správne slová, aby pieseň znela extrémne jednoducho, aj keď je v skutočnosti veľmi komplikovaná a náročná na rozpovedanie.
.v piesňach sa veľa hráš so slovami. Na zjednodušenie, ak by si zložila tú najvláčnejšiu melódiu, ale slová by do nej nepasovali, čo by bolo pre teba dôležitejším: zachovať slová, alebo hudbu?
Och, nepretržite by som pracovala, aby slová zapadli. Musí to spolu fungovať. Predtým som nikdy nepísala slová do melódií bez toho, aby som už nemala odimprovizovaný refrén, alebo aspoň verš, ktoré by symbolizovali, o čom pieseň bude. Tentoraz som musela písať a bolo to veľmi náročné. Napríklad čo sa stalo s Autumn Sun... Zabrala mi päť dní, keď som sa ráno budila frustrovaná. Veľmi som chcela napísať pieseň, ktorá by obsahovala dva príbehy bez toho, aby bola príliš komplikovaná. Teraz rozpráva dva príbehy a záleží, ako ju počúvaš. A sú tu len tie dva príbehy. Milujem texty. Milujem počúvať dobré texty. Pieseň je pre mňa kompletne zničená, ak je melódia úžasná a texty sú otrasné. Potom ju už nemôžem počúvať.
.počúvala si počas písania albumu aj inú hudbu, ktorá mohla slúžiť ako inšpirácia na nové piesne?
Počúvala som veľa klasiky. Milujem Satieho a rovnako som sa vrátila k elektronickej verzii Debussyho Snehové vločky tancujú, ktorú som počúvala pred mnohými rokmi. V pamäti sa mi vybavila mnohá hudba, ktorú som mala rada, takže album zachytáva toto vybavovanie si pocitu, ktorý som našla počas počúvania a pretvárania. Kedysi dávno vysielali na Islande televízny program Naučte sa dánsky a v hlave som mala titulnú pieseň plnú syntetizátorov s veľmi špecifickým zvukom. Snažili sme sa ju prerobiť bez toho, aby sme si ju vypočuli až do skompletizovania albumu. Nakoniec sme zistili, že je to gitarovka a pritom ja som si ju pamätala úplne inak. Bolo zábavné pozorovať inšpirácie, ktoré som si nesprávne zapamätala, no boli odohraté tak, ako som ich vtedy zažila.
.čo ti dávajú koncerty? Čím ťa bavia?
Myslím, že keď som na pódiu, ľudia sa chcú zúčastniť na tom čare, ktoré sa snažíme vytvoriť. Keď sú všetci takí zúčastnení, vytvára to úžasnú energiu. Je to naozaj intímny pocit ticha, keď diváci chcú počuť piesne a zažiť ich osobne. Niekedy nemôžem uveriť, keď počujem dych svojich fanúšikov. Sú takí nadšení a vtedy je to nádherná atmosféra. Som skutočne šťastná.
.aké máš plány do budúcnosti? Chystáš sa koncertovať, alebo ostaneš doma so svojou rodinou?
Uvidíme. Myslím, že koncertovanie bude oveľa zriedkavejšia záležitosť. Myslím, že maximálne dva týždne a potom ostanem doma. Netuším, ako to bude celé fungovať. Budú to totiž moje prvé dva týždne mimo môjho syna a to sa mi nepáči. Teraz je šťastný, takže som šťastná aj ja.
.vykazuje prvé známky budúceho hudobníka?
Netuším, či sú tu nejaké prvé známky, ale miluje hudbu. Napaľovali sme mu veľa mixovaných cédečiek, pretože neznášam počúvať detskú hudbu v aute. Odmietam počúvať The wheels on the bus go... (Emilíana veselo spieva); jednoducho to nebudem robiť. Takže mu robíme veľa mixovaných cédečiek, ktoré miluje. Miluje hudbu a už spieva aj Velvet Underground, „I’m sticking with you,” a je to neuveriteľné zlaté.
.neláka ťa teda nahrať nejakú skutočne dobrú hudbu pre deti?
Možno! Určite mám niekoľko piesní vhodných pre deti. Napríklad Animal Games deti milujú. Rovnako Jungle Drum. Určite by to bolo milé.
.myslíš, že ešte stále hľadáš svoj zvuk, alebo si už našla taký, ktorý by ťa definoval?
Nie, myslím, že vždy sa musíš rozvíjať a posúvať vpred. Dúfam, že sa ešte stále dokážem rozvíjať, aj keď, momentálne dúfam, že som sa spoznala dostatočne na to, aby som bola pripravená opäť ísť objavovať niečo nové. Ale momentálne som určite na skvelom, úžasnom mieste v mojom živote.
Emilíana Torrini/
Spolu s Björk je najznámejšia islandská speváčka. Už ako tínedžerka bola na Islande hviezdou, potom nahrala v Londýne album Love In The Time Of Science, ktorým si získala zaslúženú priazeň európskej nezávislej scény. Ďalší album, smutnokrásne akustický Fisherman's Woman už vychádza v renomovanom vydavateľstve Rough Trade. Jej piesne zaujali Kylie Minogue, pre ktorú napísala napríklad hit Slow, naspievala Glumovu pieseň do filmu Pán prsteňov a hosťovala na albume kapely Thievery Corporation. V roku 2008 vydala album Me And Armini, ktorý Emilianu posunul – bez akejkoľvek straty kvality – na vrcholy európskych hitparád. Jej najnovší album Tookah vyšiel v septembri tohto roku.
Myslím, že sa odohralo veľa zmien, veľa vecí sa na mňa nabalilo a spolu to bolo až päť rokov. Najprv som bola na koncertnom turné rok a pol a keď mi z turné ostali tri týždne, zistila som, že som otehotnela. Keďže sa vtedy piesni Jungle Drum veľmi darilo, rozhodla som sa, že mám príležitosť úplne ostať doma s malým. Ten posun sa prejavil tým, že som sa prestala príliš tlačiť. Zrazu som mala ten úžasný pocit lásky, aký som nikdy predtým nezažila. Najprv som stvorila človeka a odvtedy som chcela od nahrávania viac. Chcela som, aby som sa niečo naučila a keďže sa nič nedialo, nebola som spokojná. Dala som si prestávku a vtedy sa to začalo diať. Začali sme experimentovať so zvukom, úplne ma dostali synťáky. Chcela som ísť von, tancovať s priateľmi a namiesto toho som dala malého spať a tvorila synthpop. V hudbe som sa chcela cítiť opäť slobodná a vtedy som opäť začala písať. Texty vôbec nešli ľahko. Nevzišli z improvizácie, tak ako zvykli predtým, a musela som ich tvoriť z ničoho, čo som ešte nikdy nerobila. A nikdy predtým som sa nehrala ani so zvukovou produkciou – takže som mala veľa poučných lekcií.
.pred rokom si vravela fanúšikom, že si „písala piesne, ktoré si potom nemala rada”. Nové piesne na Tookah už máš rada?
Áno, niektoré piesne som začínala tým, že som ich nemala rada. Ale nevzdali sme sa, aj keď predtým sa mi písalo ľahšie a odrazu bolo všetko hotové. Tieto piesne som musela premieňať, kým boli skutočne dobré. Ale dopadlo to dobre. Bol to iný spôsob práce, na aký som nebola zvyknutá. Voľakedy sme zvykli písať hudbu celé noci, no zrazu som bola unavená, ba priam šialená zo spánkového deficitu kvôli malému. Preto sme písali hlavne ráno a tým pádom som mala hrozne veľa denných zmien. V istom bode bolo toho jednoducho priveľa. Ale rozhodne som hrdá. Toto je pravdepodobne jediný album, ktorý počúvam.
.ak niekedy počúvaš svoje staršie nahrávky, aký máš názor na svoje mladšie ja?
Pred pár mesiacmi som počúvala Fisherman’s Woman a Me and Armini. Pri Fisherman’s Woman som vždy ľutovala, aká je pomalá a myslím, že je až príliš ľahká. Ale som hrdá na tieto albumy. Sú ako denníky – moja časová os. Mnohé piesne už zmenili alebo posunuli svoj význam, ale stále je tam mnoho piesní, ktoré sú skvelé na koncerty.
.názov Tvojho nového albumu Tookah pre teba znamená rovhováhu medzi vnútorným dobrom a zlom. Vnímaš mnohé kontrasty na albume ako rôzne nálady, alebo skôr mnohoraké odtiene svojej osobnosti?
Koncept tejto nahrávky je najmä o dualite a konverzácii medzi týmito vnútornými protikladmi. Myslím, že všetci počujeme vo svojej hlave tie hlasy, ktoré nám vravia, že nie sme dosť dobrí, ale sú tu aj tie hlasy, ktoré sú prepojené na krásne miesta. Tookah znamená, že nemôžeš byť ani jedno, ani druhé. Nemôžeš byť len dobrý, lebo by si sa zbláznil, ale rovnako je to aj so zlom. Pointa je, že musíme prepojiť svoje ja, aby sme sa dostali do cieľa. Pre mňa sú tieto konverzácie neprestávajúce – od obalu až po poslednú pieseň. Začiatok a koniec nahrávky sú dualita a piesne ako Blood Red sú najmä konverzáciou. Myslím, že je veľmi náročné nájsť spomínaný cieľ, pretože ide o také láskavé šťastie, takú krehkú energiu, až si ľudstvo muselo vytvoriť všetky tie systémy viery.
.keď začnú tvoji fanúšikovia počúvať Tookah, pravdepodobne budú očakávať aj niečo podobné ako Jungle Drum. Máš nejaké odporúčanie, ako pristúpiť k tejto nahrávke? Alebo to nechávaš na osobné vnímanie hudby?
Myslím, že moji fanúšikovia si už zvykli na rôznorodosť mojej hudby. Nikdy som sa nechcela opakovať. Hudba je mojím sebavyjadrením a zároveň pomáha dekódovať môj mozog. Jungle Drum bola vlastne len chyba v matrixe. Nepodobá sa žiadnej piesni, ktorú som kedy napísala. V takomto prípade sa nikdy neopakuješ, ani sa o to nepokúsiš. Treba sa pohnúť vopred. Na albume sú aj zábavné piesne, ako napríklad Animal Games, ktorá prichádza z veľmi podobného miesta. Ale nie je rovnaká.
.viaceré piesne na novinke nasledujú náladu Gun z predchádzajúceho albumu. Majú tú temnú energiu a odhaľujú komplexnejšie časti tvojej osobnosti. Nie je náročné sa takto otvoriť?
Áno, mnohé piesne pochádzajú z rovnakého miesta. Sú veľmi horúce, vášnivé, žiadostivé, až šialené z tej temnej stránky. Ale všetko je to skutočné, lebo je to časť môjho života.
.koľko z tvojich piení sú imaginárne príbehy a koľké rozprávajú tvoj život?
Je to zmes mnohých vecí. Jedna pieseň môže obsahovať stovku príbehov. A osemdesiat z nich budú moje príbehy a zvyšok fantázia. Mnohé sú veľmi osobné a rozprávajú o mojich najhorších strachoch. Pri písaní môžeš ísť kamkoľvek. Vždy záleží na použití piesne. Môže byť veľmi liečivé, ale aj veľmi deštruktívne. Niekedy si nie som istá svojimi pocitmi, až kým o nich nenapíšem pieseň. Vtedy akoby som si odkódovala myseľ a pieseň mi pomôže zostaviť celý obraz.
.sú tieto vastnosti tým, čo pre teba znamená hudba? Spúšťač sebareflexie?
Áno, ale aj oveľa viac. Je to aj rozprávanie. Na písaní piesní milujem ten fakt, že máš tak málo času na rozpovedanie mnohých vecí. Musíš zjednodušovať s tým, že aj pri komplexných príbehoch nestratíš význam. Jedno slovo môže pridať piesni úplne nový význam. Musíš vybrať správne slová, aby pieseň znela extrémne jednoducho, aj keď je v skutočnosti veľmi komplikovaná a náročná na rozpovedanie.
.v piesňach sa veľa hráš so slovami. Na zjednodušenie, ak by si zložila tú najvláčnejšiu melódiu, ale slová by do nej nepasovali, čo by bolo pre teba dôležitejším: zachovať slová, alebo hudbu?
Och, nepretržite by som pracovala, aby slová zapadli. Musí to spolu fungovať. Predtým som nikdy nepísala slová do melódií bez toho, aby som už nemala odimprovizovaný refrén, alebo aspoň verš, ktoré by symbolizovali, o čom pieseň bude. Tentoraz som musela písať a bolo to veľmi náročné. Napríklad čo sa stalo s Autumn Sun... Zabrala mi päť dní, keď som sa ráno budila frustrovaná. Veľmi som chcela napísať pieseň, ktorá by obsahovala dva príbehy bez toho, aby bola príliš komplikovaná. Teraz rozpráva dva príbehy a záleží, ako ju počúvaš. A sú tu len tie dva príbehy. Milujem texty. Milujem počúvať dobré texty. Pieseň je pre mňa kompletne zničená, ak je melódia úžasná a texty sú otrasné. Potom ju už nemôžem počúvať.
.počúvala si počas písania albumu aj inú hudbu, ktorá mohla slúžiť ako inšpirácia na nové piesne?
Počúvala som veľa klasiky. Milujem Satieho a rovnako som sa vrátila k elektronickej verzii Debussyho Snehové vločky tancujú, ktorú som počúvala pred mnohými rokmi. V pamäti sa mi vybavila mnohá hudba, ktorú som mala rada, takže album zachytáva toto vybavovanie si pocitu, ktorý som našla počas počúvania a pretvárania. Kedysi dávno vysielali na Islande televízny program Naučte sa dánsky a v hlave som mala titulnú pieseň plnú syntetizátorov s veľmi špecifickým zvukom. Snažili sme sa ju prerobiť bez toho, aby sme si ju vypočuli až do skompletizovania albumu. Nakoniec sme zistili, že je to gitarovka a pritom ja som si ju pamätala úplne inak. Bolo zábavné pozorovať inšpirácie, ktoré som si nesprávne zapamätala, no boli odohraté tak, ako som ich vtedy zažila.
.čo ti dávajú koncerty? Čím ťa bavia?
Myslím, že keď som na pódiu, ľudia sa chcú zúčastniť na tom čare, ktoré sa snažíme vytvoriť. Keď sú všetci takí zúčastnení, vytvára to úžasnú energiu. Je to naozaj intímny pocit ticha, keď diváci chcú počuť piesne a zažiť ich osobne. Niekedy nemôžem uveriť, keď počujem dych svojich fanúšikov. Sú takí nadšení a vtedy je to nádherná atmosféra. Som skutočne šťastná.
.aké máš plány do budúcnosti? Chystáš sa koncertovať, alebo ostaneš doma so svojou rodinou?
Uvidíme. Myslím, že koncertovanie bude oveľa zriedkavejšia záležitosť. Myslím, že maximálne dva týždne a potom ostanem doma. Netuším, ako to bude celé fungovať. Budú to totiž moje prvé dva týždne mimo môjho syna a to sa mi nepáči. Teraz je šťastný, takže som šťastná aj ja.
.vykazuje prvé známky budúceho hudobníka?
Netuším, či sú tu nejaké prvé známky, ale miluje hudbu. Napaľovali sme mu veľa mixovaných cédečiek, pretože neznášam počúvať detskú hudbu v aute. Odmietam počúvať The wheels on the bus go... (Emilíana veselo spieva); jednoducho to nebudem robiť. Takže mu robíme veľa mixovaných cédečiek, ktoré miluje. Miluje hudbu a už spieva aj Velvet Underground, „I’m sticking with you,” a je to neuveriteľné zlaté.
.neláka ťa teda nahrať nejakú skutočne dobrú hudbu pre deti?
Možno! Určite mám niekoľko piesní vhodných pre deti. Napríklad Animal Games deti milujú. Rovnako Jungle Drum. Určite by to bolo milé.
.myslíš, že ešte stále hľadáš svoj zvuk, alebo si už našla taký, ktorý by ťa definoval?
Nie, myslím, že vždy sa musíš rozvíjať a posúvať vpred. Dúfam, že sa ešte stále dokážem rozvíjať, aj keď, momentálne dúfam, že som sa spoznala dostatočne na to, aby som bola pripravená opäť ísť objavovať niečo nové. Ale momentálne som určite na skvelom, úžasnom mieste v mojom živote.
Emilíana Torrini/
Spolu s Björk je najznámejšia islandská speváčka. Už ako tínedžerka bola na Islande hviezdou, potom nahrala v Londýne album Love In The Time Of Science, ktorým si získala zaslúženú priazeň európskej nezávislej scény. Ďalší album, smutnokrásne akustický Fisherman's Woman už vychádza v renomovanom vydavateľstve Rough Trade. Jej piesne zaujali Kylie Minogue, pre ktorú napísala napríklad hit Slow, naspievala Glumovu pieseň do filmu Pán prsteňov a hosťovala na albume kapely Thievery Corporation. V roku 2008 vydala album Me And Armini, ktorý Emilianu posunul – bez akejkoľvek straty kvality – na vrcholy európskych hitparád. Jej najnovší album Tookah vyšiel v septembri tohto roku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.